-

1.

Má sa článok 86 ods. 1 písm. b) a článok 86 ods. 2 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1) vykladať v tom zmysle, že na účely priznania oslobodenia od DPH v prípade prepravných operácií a služieb pri dovoze tovaru zápis dovoznej operácie (napríklad vyhotovenie predbežného colného vyhlásenia o vstupe colnými orgánmi na základe priradenia čísla známeho ako MRN/hlavné referenčné číslo [Master Reference Number]) vždy vedie k tomu, že do základu dane sa zahrnie aj colná hodnota prepravného poplatku vynaloženého po prvé miesto určenia tovaru na území členského štátu dovozu? Potvrdzuje existencia MRN, v súvislosti s ktorým nebol zistený žiadny dôvodný nepriamy dôkaz o podvode, implicitne dôkaz, že všetky náklady uvedené v článku 86 ods. 1 písm. a) a b) colný úrad zahrnul do základu dane?

2.

Bráni článok 144, článok 86 ods. 1 písm. b) a článok 86 ods. 2 smernice [2006/112] daňovej praxi členského štátu, podľa ktorej sa zamietne oslobodenie od DPH za prepravné služby pri dovoze do [Únie] z dôvodu, že sa nepredložil čisto formálny dôkaz o zahrnutí prepravných poplatkov do colnej hodnoty, hoci na jednej strane boli predložené iné relevantné sprievodné doklady k dovozu – predbežné colné vyhlásenie a nákladný list CMR potvrdzujúci dodanie príjemcovi – a na druhej strane, neexistuje žiadny nepriamy dôkaz, na ktorého základe by bolo možné spochybniť vierohodnosť alebo spoľahlivosť predbežného colného vyhlásenia alebo nákladného listu CMR?

3.

Predstavuje s ohľadom na ustanovenia článku 57 ZFEÚ vrátenie DPH a spotrebných daní daňovými orgánmi viacerých členských štátov poskytovanie služieb v rámci Spoločenstva alebo činnosť všeobecného zástupcu, ktorý vystupuje ako sprostredkovateľ obchodnej transakcie?

4.

Má sa článok 56 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že o obmedzenie voľného pohybu služieb ide v prípade, ak je príjemca služby, ktorú poskytol poskytovateľ služieb usadený v inom členskom štáte na základe právnej úpravy členského štátu, v ktorom je príjemca služby usadený, povinný zraziť daň z odmeny zaplatenej za túto službu, hoci uvedená zrážková povinnosť neexistuje v prípade, že dohodne túto službu s poskytovateľom služieb, ktorý je usadený v rovnakom členskom štáte ako príjemca tejto služby?

5.

Je daňové zaobchádzanie štátu, kde sídli platiteľ príjmu okolnosťou, ktorá robí menej atraktívnym a obmedzuje slobodné poskytovanie služieb, pretože na to, aby sa zabránilo uplatneniu dane zrážkou pri zdroji vo výške 4 %, sa rezident musí obmedzovať na spoluprácu v oblasti vrátenia DPH a spotrebných daní so subjektmi, ktoré sú tiež rezidentmi, a nie s inými subjektmi usadenými v iných členských štátoch?

6.

Možno skutočnosť, že na príjem nerezidenta sa uplatňuje daň vo výške 4 % (alebo v závislosti od prípadu 16 %) z hrubého príjmu, kým daň z príjmov právnických osôb uplatnená voči poskytovateľovi služieb, ktorý je rezidentom v tom istom členskom štáte (v rozsahu, v akom dosahuje zisk), predstavuje 16 % z čistého príjmu, tiež považovať za porušenie článku 56 ZFEÚ, pretože predstavuje ďalšiu okolnosť, ktorá robí menej atraktívnym a obmedzuje slobodné poskytovanie predmetných služieb nerezidentmi?