20.11.2010 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 317/15 |
Odvolanie podané 5. augusta 2010: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia rozšírená komora) z 21. mája 2010 v spojených veciach T-425/04, T-444/04, T-450/04 a T-456/04, Francúzsko a i./Komisia
(Vec C-401/10 P)
()
2010/C 317/28
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: C. Giolito, D. Grespan a S. Thomas, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastníci konania: Francúzska republika, France Télécom SA, Bouygues SA, Bouygues Télécom SA, Association française des opérateurs de réseaux et services de télécommunications (AFORS Télécom)
Návrhy odvolateľky
— |
zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie (tretia rozšírená komora) z 21. mája 2010 v spojených veciach T-425/04, T-444/04, T-450/04 a T-456/04, ktorý bol Komisii oznámený faxom 25. mája 2010, v rozsahu, v akom:
|
— |
vrátiť vec Všeobecnému súdu na opätovné preskúmanie, |
— |
rozhodnúť o trovách konania na tomto stupni. |
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza tri odvolacie dôvody.
Vo svojom prvom odvolacom dôvode Komisia tvrdí, že odôvodnenie rozsudku Všeobecného súdu si vo viacerých bodoch odporuje. Je to tak najmä v prípade, keď Všeobecný súd v napadnutom rozsudku konštatuje, že vyhlásenia vrátane návrhu akcionárskej pôžičky zo 4. decembra 2002 možno posúdiť ako celok, ak ide o určenie existencie výhody v návrhu France Télécom, zatiaľ čo ak ide o určenie záväzku poskytnutia štátnych zdrojov konštatuje, že existuje dôležité prerušenie medzi návrhom akcionárskej pôžičky a rôznymi vyhláseniami, ktoré štát vopred urobil.
Vo svojom druhom odvolacom dôvode, ktorý sa delí na štyri časti, Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil porušenia článku 87 ods. 1 ES v spojení s článkom 230 ES vo viacerých ohľadoch. Všeobecný súd sa dopustil pochybenia v súvislosti s pojmom štátna pomoc, keď vyžadoval úzku spojitosť medzi výhodou a záväzkom poskytnutia štátnych zdrojov (prvá časť), keď odmietol uznať záväzok poskytnutia štátnych zdrojov v oznámení a návrhu akcionárskej zmluvy zo strany Francúzskej republiky voči France Télécom (druhá časť), a keď nepreskúmal kritérium súkromného investora, aby sa určila existencia výhody v návrhu France Télécom (tretia časť). Okrem toho sa Všeobecný súd dopustil pochybenia v súvislosti s voľnou úvahou, ktorú Komisia uplatňuje pri komplexných ekonomických analýzach a kontrole príležitostí v spornom rozhodnutí (štvrtá časť).
Vo svojom treťom odvolacom dôvode Komisia tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vyložil sporné rozhodnutie, keď konštatoval, že mala odôvodniť existenciu jednoznačnej výhody vyplývajúcej z ponuky úverovej linky vo výške 9 miliárd eur spoločnosti France Télécom, a keď konštatoval dôležité prerušenie medzi rôznymi vyhláseniami od júla 2002 a návrhom akcionárskej pôžičky zo 4. decembra 2002.
(1) Ú. v. EÚ L 257, s. 11.