Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

Share

Highlight in text

Go

Spojené veci C-290/05 a C-333/05

Ákos Nádasdi

proti

Vám- és Pénzügyőrség Észak-Alföldi Regionális Parancsnoksága

a

Ilona Németh

proti

Vám- és Pénzügyőrség Dél-Alföldi Regionális Parancsnoksága

(návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané

Hajdú-Bihar Megyei Bíróság a Bács-Kiskun Megyei Bíróság)

„Vnútroštátne zdanenie – Registračná daň z motorových vozidiel – Ojazdené motorové vozidlá – Dovoz“

Abstrakt rozsudku

1.        Daňové ustanovenia – Vnútroštátne zdanenie

(Články 23 ES, 25 ES a 90 ES)

2.        Daňové ustanovenia – Vnútroštátne zdanenie

(Článok 90 prvý odsek ES)

3.        Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Dane z obratu – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Zákaz vyberať iné vnútroštátne dane, ktoré majú charakter daní z obratu

(Smernica Rady 77/388, článok 33)

1.        Registračná daň z motorových vozidiel na ich uvedenie do prevádzky na území členského štátu, ktorá sa vzťahuje na osobné motorové vozidlá nie na základe skutočnosti, že prekračujú hranice, nepredstavuje dovozné clo ani poplatok s rovnakým účinkom v zmysle článkov 23 ES a 25 ES, ale patrí do všeobecného systému vnútroštátnych poplatkov uložených na tovar, a musí sa teda preskúmať z hľadiska článku 90 ES.

(pozri body 41, 42, bod 1 výroku)

2.        Článok 90 prvý odsek ES sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje registračná daň z motorových vozidiel na ich uvedenie do prevádzky na území členského štátu, pokiaľ sa vyberá z ojazdených vozidiel pri ich prvom uvedení do prevádzky na území tohto štátu a pokiaľ je jej výška stanovená výlučne na základe technických znakov vozidiel (typ motora, objem motora) a ich zaradenia podľa vplyvu na životné prostredie a neprihliada na zníženie hodnoty, takže pri uplatnení na ojazdené vozidlá dovezené z iných členských štátov prekračuje výšku uvedenej dane obsiahnutej v zostatkovej hodnote podobných ojazdených vozidiel, ktoré sú už zaregistrované v členskom štáte dovozu.

(pozri bod 57, bod 2 výroku)

3.        Článku 33 šiestej smernice 77/388 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu, ktorý umožňuje členským štátom za určitých podmienok zachovať alebo zavádzať dane, ktoré sa nedajú charakterizovať ako dane z obratu, neodporuje vyberanie registračnej dane z motorových vozidiel na ich uvedenie do prevádzky na území členského štátu, pokiaľ základom tejto dane nie je obrat a pokiaľ nespôsobuje v obchode medzi členskými štátmi formality spojené s prechodom hraníc.

(pozri bod 60, bod 3 výroku)







ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 5. októbra 2006 (*)

„Vnútroštátne zdanenie – Registračná daň z motorových vozidiel – Ojazdené motorové vozidlá – Dovoz“

V spojených veciach C-290/05 a C-333/05,

ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podané Hajdú-Bihar Megyei Bíróság a Bács-Kiskun Megyei Bíróság (Maďarsko) rozhodnutiami z 3. marca a 12. júla 2005 a doručené Súdnemu dvoru 19. júla a 14. septembra 2005, v rámci konaní

Ákos Nádasdi (C-290/05)

proti

Vám- és Pénzügyőrség Észak-Alföldi Regionális Parancsnoksága,

a

Ilona Németh (C-333/05)

proti

Vám- és Pénzügyőrség Dél-Alföldi Regionális Parancsnoksága,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia N. Colneric (spravodajkyňa), J. N. Cunha Rodrigues, M. Ilešič a E. Levits,

generálna advokátka: E. Sharpston,

tajomník: B. Fülöp, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 1. júna 2006 (C-290/05),

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        pán Nádasdi, v zastúpení: Z. Lampé, ügyvéd,

–        pani Németh, v zastúpení: I. Szabados, ügyvéd,

–        maďarská vláda, v zastúpení: P. Gottfried (C-290/05 a C-333/05), ako aj R. Somssich a A. Müller (C-290/05), splnomocnení zástupcovia,

–        poľská vláda, v zastúpení: J. Pietras, splnomocnený zástupca,

–        Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: R. Lyal a K. Riczné-Talabér, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 13. júla 2006,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článkov 23 ES, 25 ES, 28 ES a 90 ES, ako aj článku 33 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 91/680/EHS zo 16. decembra 1991 (Ú. v. ES L 376, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 160, ďalej len „šiesta smernica“).

2        Tieto otázky boli položené v rámci dvoch sporov, a to medzi pánom Nádasdi a pani Németh na jednej strane a Vám- és Pénzügyőrség Észak-Alföldi Regionális Parancsnoksága (colné a finančné riaditeľstvo pre región Észak-Alföld) a Vám- és Pénzügyőrség Dél-Alföldi Regionális Parancsnoksága (colné a finančné riaditeľstvo pre región Dél-Alföld) na druhej strane, predmetom ktorých je registračná daň, ktorú mali zaplatiť v Maďarsku pri registrácii ojazdeného vozidla zakúpeného v Nemecku.

 Právny rámec

 Právo Spoločenstva

3        Článok 23 ES stanovuje:

„1.      Spoločenstvo je založené na colnej únii, ktorá sa vzťahuje na celý obchod s tovarom a zahŕňa zákaz ciel na dovoz a vývoz tovaru medzi členskými štátmi, zákaz všetkých poplatkov, ktoré majú rovnaký účinok ako clá, ako aj prijatie Spoločného colného sadzobníka vo vzťahu k tretím krajinám.

2.      Ustanovenia článku 25 a kapitoly 2 tejto hlavy sa vzťahujú na výrobky s pôvodom v členských štátoch, ako aj na výrobky pochádzajúce z tretích krajín, ktoré sú v členských štátoch vo voľnom obehu.“

4        Článok 25 ES znie:

„Clá na dovozy a vývozy a poplatky s rovnakým účinkom sa medzi členskými štátmi zakazujú. Tento zákaz sa tiež vzťahuje na clá fiškálnej povahy.“

5        Článok 90 ES má takého znenie:

„Žiaden členský štát nezdaní výrobky z iných členských štátov nijakou priamou alebo nepriamou vnútroštátnou daňou prevyšujúcou dane ukladané priamo či nepriamo na podobné domáce výrobky.

Ďalej, žiaden členský štát nezdaní výrobky iných členských štátov nijakou vnútroštátnou daňou, ktorá nepriamo ochraňuje iné výrobky.“

6        Článok 33 šiestej smernice stanovuje:

„1.      Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia spoločenstva, najmä tie, ktoré sú stanovené v platných ustanoveniach spoločenstva, súvisiacich so všeobecnými opatreniami pre vlastnenie, pohyb a sledovanie produktov, podriadených spotrebnej dani, táto smernica nesmie zabrániť členskému štátu udržiavať alebo zavádzať dane na zmluvy o poistení, dane na sádzania a hazardné hry, spotrebné clá, kolkovné, a viac všeobecne na akékoľvek dane, clá alebo poplatky, ktoré sa nedajú charakterizovať ako dane z obratu, za predpokladu však, že tieto dane, clá a poplatky nespôsobia v obchode medzi členskými štátmi formality spojené s prechodom hraníc.

2.      Každý odkaz v tejto smernici na výrobky podliehajúce spotrebnej dani sa uplatní na nasledujúce výrobky, ako ich vymedzujú súčasné predpisy spoločenstva:

–        minerálne oleje,

–        alkohol a alkoholické nápoje,

–        spracovaný tabak.“

 Maďarská vnútroštátna úprava

7        Zákon č. CX z roku 2003 o registračnej dani (a regisztrációs adóról szóló 2003. évi CX. törvény, ďalej len „zákon o registračnej dani“), stanovuje:

„§ 1

1.      Registračná daň (ďalej len ,daň‘) sa platí za každé osobné vozidlo alebo obytný automobil (ďalej len ,osobné vozidlo‘), ktoré je určené na uvedenie do prevádzky na území Maďarskej republiky (ďalej len ,vnútroštátne územie‘).

§ 2

Podľa tohto zákona sa považuje za

1.      ‚uvedenie do prevádzky‘: prvá registrácia osobného vozidla na vnútroštátnom území, v prípade technickej úpravy vozidla, registrácia tejto úpravy a jej zápis do technického preukazu…

8.      ‚dovoz‘: dovoz vozidla alebo jeho dopravenie iným spôsobom na vnútroštátne územie z územia mimo Európskeho spoločenstva (ďalej len ,Spoločenstvo‘).

§ 3

2.      ‚osobu podliehajúcu dani‘ – s výnimkou prípadu uvedeného v odseku 4 – fyzická alebo právnická osoba alebo organizácia bez právnej subjektivity uvedená v listine o nadobudnutí vlastníckeho práva.

4.      Ak sa uvedenie do prevádzky uskutoční v priamej nadväznosti na dovoz osobného vozidla, je osobou podliehajúcou dani dovozca.

§ 6

1.      Povinnosť zaplatiť daň vzniká:

a)      v prípade uvedenia osobného vozidla do prevádzky na vnútroštátnom území dňom nadobudnutia vlastníckeho práva,

b)      v prípade technickej úpravy osobného vozidla dňom technickej úpravy.

§ 8

1.      Výška dane pre jednotlivé kategórie osobných vozidiel je stanovená v prílohe tohto zákona.

2.      V prípade technickej úpravy osobného vozidla treba výšku dane stanoviť pri uvedení upraveného vozidla do prevádzky z rozdielu medzi daňou, ktorá by sa mala zaplatiť po technickej úprave, a daňou, ktorá by sa mala zaplatiť pred jej vykonaním.

3.      V prípade, že rozdiel je kladná suma, osoba podliehajúca dani je povinná zaplatiť daň daňovému orgánu.

§ 13

1.      Daňový orgán vráti daň, alebo ju na žiadosť započíta ako preddavok, ak osoba povinná zaplatiť preddavok vyvezie osobné vozidlo z vnútroštátneho územia.

§ 15

Zatriedenie z hľadiska vplyvu na životné prostredie sa uskutoční v súlade s bodom II prílohy 5 nariadenia KöHÉM č. 6/1990 (IV. 12.) o technických podmienkach uvádzania do prevádzky a ponechávania v prevádzke cestných vozidiel, v znení platnom 30. augusta 2003.

…“

8        Príloha zákona o registračnej dani stanovuje výšku dane v závislosti od emisií, druhu používanej pohonnej hmoty a objemu motora. Výška dane sa určí podľa pevne stanoveného sadzobníka a nezávisí od toho, či ide o registráciu nového alebo ojazdeného osobného vozidla.

9        Článok 16 uvedeného zákona zmenil a doplnil ustanovenia zákona č. I z roku 1988 o premávke na pozemných komunikáciách (a közúti közlekedésről szóló 1988. évi I. törvény, ďalej len „zákon o cestnej premávke“).

10      Podľa zmeneného a doplneného § 5 ods. 4 zákona o cestnej premávke platí:

„Vozidlo schválené zahraničným orgánom a označené poznávacou značkou vydanou týmto orgánom sa môže zúčastňovať vnútroštátnej cestnej premávky za podmienok stanovených zvláštnymi právnymi predpismi.“

11      § 23 zákona o cestnej premávke stanovuje:

„1.      Vozidlo môže byť uvedené do prevádzky, po vykonaní prehliadky podľa odseku 3, ak jeho majiteľ preukáže v rámci správneho konania, že oprávnene nadobudol vlastnícke právo, že uzatvoril zmluvu o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a že zaplatil registračnú daň stanovenú zvláštnym právnym predpisom.

2.      Uvedenie vozidla do prevádzky sa uskutoční vydaním poznávacej značky a technického preukazu a zapísaním do vnútroštátneho registra vozidiel.

6.      Vnútroštátna osoba používajúca vozidlo, ktoré má zahraničnú poznávaciu značku, ktorá chce používať toto vozidlo na vnútroštátnom území, musí začať konanie na uvedenie vozidla do prevádzky najneskôr do 30 dní od jeho nadobudnutia alebo dovozu.“

12      „Vnútroštátnou osobou používajúcou vozidlo“ je podľa § 47 písm. t) zákona o cestnej premávke

„osoba používajúca vozidlo, ktorá má bydlisko, obvyklý pobyt, alebo sídlo na území Maďarskej republiky“.

13      Súčasne s nadobudnutím účinnosti zákona o registračnej dani 1. februára 2004 bol zrušený zákon č. LXXVIII z roku 1991 o spotrebnej dani (a fogyasztási adóról szóló 1991. évi LXXVIII. törvény), ktorým bola zavedená daň z obratu, zakalkulovaná do ceny niektorých výrobkov, vrátane osobných vozidiel, a ktorú museli odvádzať do štátneho rozpočtu jednak výrobcovia uvedených výrobkov a jednak, v prípade dovozu, osoby povinné zaplatiť clo. Podľa § 6 ods. 1 zákona o spotrebnej sa táto daň neplatila z predaja použitých výrobkov, okrem iného ojazdených osobných vozidiel, na vnútroštátnom trhu.

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

 Vec C-290/05

14      Potom ako pán Nádasdi kúpil 2. mája 2004 v Nemecku ojazdené motorové vozidlo za 6 000 eur, podal 13. mája 2004 na Debreceni Fővámhivatal (hlavné colné riaditeľstvo Debrecín) žiadosť o vyrubenie registračnej dane.

15      Uvedené riaditeľstvo rozhodnutím zo 14. mája 2004 stanovilo daň vo výške 150 000 HUF, ktorú žalobca v ten istý deň uhradil. Toto príslušné riaditeľstvo vystavilo žalobcovi potvrdenie o zaplatení dane taktiež 14. mája 2004.

16      Následne Vám- és Pénzügyőrség Észak-Alföldi Regionális Parancsnoksága zmenilo svojím rozhodnutím č. 8074/2004 z 11. novembra 2004 v rámci svojej kontrolnej právomoci rozhodnutie prijaté Debreceni Fővámhivatal stanovením registračnej dane vyrubenej pánovi Nádasdimu na 390 000 HUF a nariadilo doplatiť rozdiel vo výške 240 000 HUF v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

17      Podľa odôvodnenia rozhodnutia č. 8074/2004 výška registračnej dane bola opravená na základe prijatia zákona č. XII z roku 2004, ktorý menil a doplnil zákon č. CX z roku 2003 o registračnej dani (a regisztrációs adóról szóló 2003. évi CX. törvény módosításáról rendelkező 2004. évi XII. törvény) a ktorý nadobudol účinnosť 14. mája 2004, podľa toho nové daňové sadzby sú uplatniteľné, keď potvrdenie o platbe uvedenej dane bolo vystavené po nadobudnutí účinnosti zákona č. XII z roku 2004.

18      Pán Nádasdi podal na vnútroštátny súd žalobu s cieľom súdne preskúmať rozhodnutie č. 8074/2004.

19      Za týchto podmienok Hajdú-Bihar Megyei Bíróság rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Môžu členské štáty bez ohľadu na článok 90 prvý odsek ES zachovať daň z ojazdených motorových vozidiel dovezených z iných členských štátov, ktorá vôbec nezohľadňuje hodnotu vozidla a ktorej výška sa riadi výlučne technickými znakmi vozidla (typ motora, objem motora) a jeho zaradením z hľadiska vplyvu na životné prostredie?

2.      V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: pokiaľ ide o dovezené ojazdené motorové vozidlá, je zákon č. CX z roku 2003 o registračnej dani, ktorý je uplatniteľný v prejednávanej veci, v súlade s článkom 90 prvým odsekom ES, hoci sa táto daň neplatila z vozidiel, ktoré boli uvedené do prevádzky v Maďarsku už pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona?“

 Vec C-333/05

20      Potom ako pani Németh kúpila v Nemecku ojazdené motorové vozidlo, podala žalobkyňa 28. decembra 2004 na Kecskeméti Fővámhivatal (hlavné colné riaditeľstvo Kecskemét) žiadosť o vyrubenie registračnej dane. Podľa nariadenia KöHÉM č. 6/1990, ktoré je nariadením ministerstva dopravy, komunikácií a stavebníctva zaradila Bács-Kiskun Megyei Közlekedési Felügyelet (dopravná inšpekcia pre región Bács-Kiskun) toto vozidlo do kategórie životného prostredia č. 7.

21      Kecskeméti Fővámhivatal stanovilo výšku registračnej dane na sumu 390 000 HUF na základe zohľadnenia technických znakov, ako aj vplyvu na životné prostredie.

22      Na základe námietky podanej pani Németh proti tomuto rozhodnutiu Vám- és Pénzügyőrség Dél-Alföldi Regionális Parancsnoksága ako odvolací správny orgán potvrdil toto rozhodnutie.

23      Pani Németh teda podala žalobu na vnútroštátny súd proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu. Podľa žalobkyne zákon o registrácii porušuje právo Spoločenstva. Tvrdí, že registračná daň podľa svojej povahy predstavuje dovoznú daň a ako taká je podľa článkov 23 ES a 25 ES zakázaná. V prípade, že by registračná daň nebola považovaná za clo alebo poplatok s rovnakým účinkom, je možné ju považovať za daň porušujúcu články 90 ES až 93 ES alebo za spotrebnú daň zakázanú podľa článku 33 šiestej smernice, takže ju nemožno uplatňovať.

24      Za týchto podmienok Bács-Kiskun Megyei Bíróság rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Je možné považovať daň členského štátu, akou je maďarská registračná daň, za clo alebo poplatok s rovnakým účinkom?

2.      V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: je možné považovať daň členského štátu, akou je maďarská registračná daň – ktorej zaplatenie je podmienkou registrácie a uvedenia osobného motorového vozidla do prevádzky – za nejakú formu dovozného cla?

3.      V prípade zápornej odpovede na druhú otázku: Je daň členského štátu, akou je maďarská registračná daň, zlučiteľná s článkom 90 ES alebo s článkom 33 [šiestej] smernice… alebo odporuje spoločnému systému [dane z pridanej hodnoty]?

4.      Je daň členského štátu, akou je maďarská registračná daň, v súlade s platným právom Spoločenstva, keď výška registračnej dane na nové a ojazdené osobné motorové vozidlá – odhliadnuc od zaradenia vozidla podľa vplyvu na životné prostredie – je rovnaká a nijakým spôsobom neprihliada na zníženie hodnoty ojazdeného vozidla a je úplne nezávislá od toho, kedy bolo vozidlo uvedené do prevádzky a ako dlho už je (v súlade so zákonom) v prevádzke?“

 Konanie pred Súdnym dvorom

25      Súdny dvor sa podľa článku 104 ods. 4 druhej vety Rokovacieho poriadku Súdneho dvora po vypočutí generálnej advokátky vo veci C-333/05 uzniesol rozhodnúť bez ústnej časti konania.

26      Keďže veci C-290/05 a C-333/05 vzájomne súvisia, sú podľa článku 43 rokovacieho poriadku spojené na účely vyhlásenia rozsudku.

 O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

 Vec C-290/05

27      Maďarská vláda sa domnieva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný. Po prvé uplatňuje, že vnútroštátny súd sa musí vyjadriť o otázke, či žalobca vo veci samej má zaplatiť registračnú daň podľa nových daňových taríf. Zastáva názor, že podľa povahy veci ide o otázku vnútroštátneho práva. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je zrejmý dôvod, prečo požadovaný výklad práva má mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Položené otázky sú hypotetické. Po druhé, maďarská vláda tvrdí, že návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje dostatočne podrobne vnútroštátnu právnu úpravu uplatniteľnú na tento spor.

28      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že konanie stanovené v článku 234 ES je založené na jasnej deľbe úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom. Je vecou len vnútroštátneho súdu, ktorému bol spor predložený a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, ktoré vydá, posúdiť so zreteľom na konkrétne okolnosti veci potrebu rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie jeho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré položí Súdnemu dvoru. V dôsledku toho je Súdny dvor v zásade povinný rozhodnúť, pokiaľ sa položené otázky týkajú výkladu práva Spoločenstva (pozri najmä rozsudok z 11. júla 2006, Chacón Navas, C-13/05, Zb. s. I-6467, bod 32 a citovanú judikatúru).

29      Súdny dvor však takisto uviedol, že v prípade výnimočných okolností mu prináleží preskúmať podmienky, v rámci ktorých sa na neho obrátil vnútroštátny súd s cieľom preveriť svoju vlastnú právomoc. Odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom možno len vtedy, keď je zjavné, že požadovaný výklad práva Spoločenstva nemá súvislosť so skutočnosťou alebo predmetom konania vo veci samej, keď má problém hypotetickú povahu alebo keď Súdnemu dvoru nie sú známe skutkové a právne okolnosti potrebné na užitočnú odpoveď na položené otázky (rozsudok Chacón Navas, už citovaný, bod 33 a citovaná judikatúra).

30      Nevyhnutnosť dospieť k výkladu práva Spoločenstva, ktorý je užitočný pre vnútroštátny súd, vyžaduje, aby tento súd vymedzil skutkový a právny rámec, do ktorého sa začleňujú ním položené otázky, alebo prinajmenšom objasnil skutkové predpoklady, na ktorých sa tieto otázky zakladajú (pozri rozsudky z 11. septembra 2003, Altair Chimica, C-207/01, Zb. s. I-8875, bod 24, a z 12. apríla 2005, Keller, C-145/03, Zb. s. I-2529, bod 29).

31      V tejto súvislosti je potrebné najskôr uviesť, že Súdny dvor má k dispozícii dostatok údajov na to, aby mohol užitočne odpovedať na otázky položené vnútroštátnym súdom, bez toho, aby bolo potrebné získať podrobnejšie informácie týkajúce sa vnútroštátnej právnej úpravy uplatniteľnej na spor vo veci samej.

32      Čo sa týka dôvodov, prečo boli otázky položené, vnútroštátny súd uvádza, že napriek tomu, že pán Nádasdi neuplatňuje, že zákon o registračnej dani porušuje právo Spoločenstva, domnieva sa, že v oblasti dovážaných ojazdených vozidiel sa má ex offo uplatniť právo Spoločenstva. Z tohto vysvetlenia vyplýva, že vnútroštátny súd má v úmysle preskúmať zákonnosť rozhodnutia č. 8074/2004, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, z hľadiska práva Spoločenstva. Nemožno teda tvrdiť, že položené otázky sú hypotetické.

33      Na základe uvedeného treba konštatovať, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

 Vec C-333/05

34      Maďarská vláda spochybňuje prípustnosť druhej až štvrtej otázky tvrdením, že vnútroštátny súd neuviedol skutkové a právne dôvody, prečo sa domnieva, že je nutné položiť tieto otázky Súdnemu dvoru.

35      Uvedený súd však uviedol, že ak Súdny dvor odpovie kladne na otázky vznesené žalobkyňou vo veci samej, žalobe vyhovie, v opačnom prípade ju musí zamietnuť.

36      Pochybnosti maďarskej vlády sú neopodstatnené a v dôsledku toho je potrebné návrh na začatie prejudiciálneho konania považovať za prípustný.

 O prejudiciálnych otázkach

 O prvej a druhej prejudiciálnej otázke vo veci C-333/05

37      Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či daň, aká je zavedená zákonom o registračnej dani, predstavuje dovozné clo alebo poplatok s rovnakým účinkom v zmysle článkov 23 ES a 25 ES. Druhú otázku treba chápať v takom zmysle, že vnútroštátny súd chce vedieť, či takáto daň je dovoznou daňou zakázanou týmito ustanoveniami. Táto druhá otázka sa týka toho istého problému, ktorý je predložený Súdnemu dvoru prvou otázkou. Dovozná daň totiž spadá do kategórie poplatkov s rovnakým účinkom v zmysle uvedených ustanovení.

38      Taká daň, ako je registračná daň, nie je clom vo vlastnom zmysle slova.

39      Pokiaľ ide o otázku, či táto daň spadá pod pojem poplatkov s rovnakým účinkom, z ustálenej judikatúry vyplýva, že každé jednostranne uložené finančné zaťaženie na tovar na základe skutočnosti, že prekročil hranice, bez ohľadu na jeho označenie alebo spôsob vyberania, predstavuje poplatok s rovnakým účinkom v zmysle článkov 23 ES a 25 ES, pokiaľ nie je clom vo vlastnom zmysle slova (pozri najmä rozsudky zo 17. júla 1997, Haahr Petroleum, C-90/94, Zb. s. I-4085, bod 20, a z 2. apríla 1998, Outokumpu, C-213/96, Zb. s. I-1777, bod 20).

40      Taká daň, aká je zavedená zákonom o registračnej dani, sa nevyberá z dôvodu prekročenia hraníc členského štátu, ktorý túto daň zaviedol, ale vyberá sa pri registrácii vozidla na území tohto štátu s cieľom jeho uvedenia do prevádzky.

41      Takáto daň patrí do všeobecného systému vnútroštátnych poplatkov uložených na tovar, a musí sa teda preskúmať z hľadiska článku 90 ES.

42      Z toho vyplýva, že je potrebné na prvú a druhú otázku položenú vo veci C-333/05 odpovedať, že taká daň, ako je daň zavedená zákonom o registračnej dani, ktorá sa vzťahuje na osobné motorové vozidlá nie na základe skutočnosti, že prekračujú hranice, nepredstavuje dovozné clo alebo poplatok s rovnakým účinkom v zmysle článkov 23 ES a 25 ES.

 O otázkach vo veci C-290/05, ako aj o prvej časti tretej otázky a o štvrtej otázke vo veci C-333/05

43      Týmito otázkami sa vnútroštátne súdy v podstate pýtajú, či sa článok 90 prvý odsek ES má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje taká daň, ako je daň zavedená zákonom o registračnej dani.

44      Súdy z tohto hľadiska uvádzajú, že za vozidlá, ktoré boli uvedené do prevádzky pred nadobudnutím účinnosti príslušného zákona v Maďarsku, sa nemusela táto daň platiť (druhá otázka vo veci C-290/05), že táto daň vôbec nezohľadňuje hodnotu vozidiel a jej výška je stanovená výlučne na základe technických znakov vozidiel (typ motora, objem motora), ako aj ich zaradenia podľa vplyvu na životné prostredie (prvá otázka vo veci C-290/05) a že táto výška vôbec neprihliada na zníženie hodnoty ojazdených vozidiel a nezávisí od dĺžky prevádzky vozidla (štvrtá otázka vo veci C-333/05).

45      Ako už Súdny dvor rozhodol, článok 90 ES predstavuje v systéme Zmluvy ES doplnok k ustanoveniam, ktoré sa týkajú zrušenia ciel a poplatkov s rovnakým účinkom. Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečenie voľného pohybu tovaru medzi členskými štátmi za normálnych podmienok hospodárskej súťaže vylúčením všetkých foriem ochrany, ktorá by mohla vyplývať z uplatnenia diskriminujúceho vnútroštátneho zdanenia výrobkov, ktoré pochádzajú z iných členských štátov (rozsudok z 15. júna 2006, Air Liquide Industries Belgium, C-393/04 a C-41/05, Zb. s. I-5293, bod 55 a citovaná judikatúra).

46      V oblasti zdaňovania dovezených ojazdených vozidiel Súdny dvor tiež rozhodol, že cieľom článku 90 ES je zabezpečiť úplnú neutralitu vnútroštátneho zdaňovania z hľadiska hospodárskej súťaže medzi výrobkami, ktoré sa už nachádzajú na vnútornom trhu a dovezenými výrobkami (pozri rozsudok z 29. apríla 2004, Weigel, C-387/01, Zb. s. I-4981, bod 66 a citovanú judikatúru).

47      Podľa ustálenej judikatúry ide o porušenie článku 90 prvého odseku ES, keď zdanenie dovezeného výrobku a zdanenie domáceho výrobku sú vypočítavané rozdielnym spôsobom a podľa rozdielnych pravidiel, ktoré spôsobujú, že hoci len v niektorých prípadoch dochádza k vyššiemu zdaneniu dovezeného výrobku (pozri rozsudok Weigel, už citovaný, bod 67 a citovanú judikatúru). Aj v prípade, že nie sú splnené podmienky takejto priamej diskriminácie, predsa daň môže byť na základe svojich účinkov nepriamo diskriminačná.

48      S cieľom zaručiť neutralitu vnútroštátneho zdanenia, čo sa týka hospodárskej súťaže medzi ojazdenými vozidlami, ktoré sa už nachádzajú na vnútroštátnom trhu a podobnými dovezenými vozidlami, je potrebné porovnať účinky registračnej dane, ktorá postihuje ojazdené vozidlá novo dovezené z iného členského štátu, ako je Maďarská republika s účinkami zostatkovej registračnej dane zaťažujúcej podobné ojazdené vozidlá zaregistrované v Maďarsku a ktorá už bola vybraná.

49      Porovnanie s ojazdenými vozidlami uvedenými do prevádzky v Maďarsku pred nadobudnutím účinnosti zákona o registračnej dani je irelevantné. Cieľom článku 90 ES nie je zabraňovať členskému štátu zaviesť nové dane alebo zmeniť sadzby alebo základ existujúcich daní.

50      Z toho vyplýva, že skutočnosť, ktorú uvádza maďarská vláda, že existujú ojazdené vozidlá, ktoré boli predtým zaregistrované a ktorých trhová hodnota zahrňuje sumu zostatkovej spotrebnej dane, nie je relevantná.

51      Pokiaľ ide o kritériá, ktoré možno použiť pre výpočet dane, je potrebné pripomenúť, že právo Spoločenstva v súčasnom stave svojho vývoja neobmedzuje slobodu žiadneho členského štátu zaviesť diferencovaný daňový systém pre určité výrobky, a to aj pre výrobky podobné v zmysle článku 90 prvého odseku ES na základe objektívnych kritérií, ako je druh použitých prvotných materiálov alebo uplatnený výrobný postup. Takéto rozlišovanie je však zlučiteľné s právom Spoločenstva, len ak sleduje ciele, ktoré sú zlučiteľné s požiadavkami Zmluvy ako aj sekundárneho práva, a pokiaľ spôsob ich vykonávania je spôsobilý zabrániť akejkoľvek forme priamej alebo nepriamej diskriminácie, pokiaľ ide o dovoz z iného členského štátu alebo akejkoľvek forme ochrany konkurenčnej domácej výroby (rozsudok Outokumpu, už citovaný, bod 30).

52      V rámci systému týkajúceho sa registračnej dane predstavujú také kritériá, ako je typ motora, objem motora a zaradenie podľa vplyvu na životné prostredie, objektívne kritériá. V takom systéme je teda možné ich použiť. Naopak, nie je nutné spájať výšku dane s cenou vozidla.

53      Registračná daň však nesmie viac zaťažovať výrobky pochádzajúce z iných členských štátov ako podobné domáce výrobky.

54      Nové vozidlo, za ktoré bola zaplatená registračná daň v Maďarsku, pritom časom stráca na svojej tržnej hodnote. So stratou hodnoty sa tak znižuje výška registračnej dane obsiahnutej v zostatkovej hodnote vozidla. Ako ojazdené vozidlo je možné predať ho iba za zlomok pôvodnej hodnoty obsahujúcej zostatkovú sumu registračnej dane.

55      Zo spisov vnútroštátnych súdov predložených Súdnemu dvoru však vyplýva, že vozidlo rovnakého typu, veku a s rovnakým počtom najazdených kilometrov a ktoré má ďalšie rovnaké znaky, zakúpené ako ojazdené v inom členskom štáte a zaregistrované v Maďarsku, bude vždy zaťažené 100 % sadzbou registračnej dane pre vozidlo tejto kategórie. Uvedená daň teda zaťažuje viac dovezené ojazdené vozidlá ako podobné ojazdené vozidlá už zaregistrované v Maďarsku, a ktoré podliehajú tej istej dani.

56      Bez ohľadu na skutočnosť, že účel a základ registračnej dane súvisí s ochranou životného prostredia a nemajú žiadny vzťah k trhovej hodnote vozidla, článok 90 prvý odsek ES vyžaduje, aby sa zohľadňovalo zníženie hodnoty ojazdených vozidiel, ktoré sú predmetom zdaňovania, lebo táto daň je charakteristická tým, že sa vyberá iba raz, totiž pri prvej registrácii vozidla s cieľom uviesť ho prevádzky v dotknutom členskom štáte, a tak je zahrnutá do uvedenej hodnoty.

57      Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že na prejudiciálne otázky položené vo veci C-290/05 ako i na prvú časť tretej otázky a na štvrtú otázku vo veci C-333/05 treba odpovedať tak, že článok 90 prvý odsek ES sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje taká daň, aká je zavedená zákonom o registračnej dani,

–        pokiaľ sa vyberá z ojazdených vozidiel pri ich prvom uvedení do prevádzky na území členského štátu a

–        pokiaľ je jej výška stanovená výlučne na základe technických znakov vozidiel (typ motora, objem motora) a ich zaradenia podľa vplyvu na životné prostredie a neprihliada na zníženie hodnoty ojazdených vozidiel, takže pri uplatnení na ojazdené vozidlá dovezené z iných členských štátov prekračuje výšku uvedenej dane obsiahnutej v zostatkovej hodnote podobných ojazdených vozidiel, ktoré sú už zaregistrované v členskom štáte dovozu.

Porovnanie s ojazdenými vozidlami uvedenými do prevádzky v príslušnom členskom štáte pred zavedením tejto dane je irelevantné.

 O druhej časti tretej otázky vo veci C-333/05

58      Registračná daň sporná vo veci samej nepredstavuje daň z obratu v zmysle článku 33 šiestej smernice. Jej základom totiž nie je obrat. Okrem toho nespôsobuje v obchode medzi členskými štátmi formality spojené s prechodom hraníc.

59      Taká daň teda nie je zakázaná podľa článku 33 šiestej smernice.

60      Preto treba na druhú časť tretej otázky odpovedať tak, že článku 33 šiestej smernice neodporuje vyberanie takej dane, akou je daň zavedená zákonom o registračnej dani, ktorej základom nie je obrat a ktorá nespôsobuje v obchode medzi členskými štátmi formality spojené s prechodom hraníc.

 O obmedzení časovej účinnosti tohto rozsudku

61      V prípade, že Súdny dvor vydávaným rozsudkom rozhodne, že daň, aká je zavedená zákonom o registračnej dani, nie je v súlade s článkom 90 prvým odsekom ES, maďarská vláda na pojednávaní vo veci C-290/05 navrhla Súdnemu dvoru, aby obmedzil časovú účinnosť tohto rozsudku. Poľská vláda vo svojich písomných pripomienkach predložených Súdnemu dvoru v tej istej veci predniesla návrh v rovnakom zmysle.

62      V súlade s ustálenou judikatúrou výklad pravidla práva Spoločenstva, ktorý podáva Súdny dvor v rámci výkonu svojej právomoci podľa článku 234 ES, objasňuje a v prípade potreby spresňuje význam a dosah tohto pravidla tak, ako sa má alebo sa malo chápať a uplatňovať od okamihu, keď nadobudlo účinnosť. Z toho vyplýva, že takto vykladané pravidlo súd môže a má uplatňovať dokonca aj na právne vzťahy vzniknuté a založené pred vydaním rozsudku na základe žiadosti o výklad, pokiaľ sú okrem iného splnené podmienky umožňujúce predložiť príslušným súdom spor týkajúci sa uplatnenia uvedeného pravidla (pozri najmä rozsudky z 2. februára 1988, Blaizot, 24/86, Zb. s. 379, bod 27, a z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 141, ako aj z 10. januára 2006, Skov a Bilka, C-402/03, Zb. s. I-199, bod 50).

63      V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že Súdny dvor môže iba výnimočne pri uplatňovaní všeobecnej zásady právnej istoty obsiahnutej v právnom poriadku Spoločenstva pristúpiť k obmedzeniu možnosti všetkých dotknutých osôb dovolávať sa ustanovenia tak, ako ho vyložil, vzhľadom na spochybnenie právnych vzťahov, ktoré vznikli v dobrej viere. Na rozhodnutie o takom obmedzení je nevyhnutné, aby boli splnené dve podstatné kritériá, a to dobrá viera dotknutých osôb a riziko vážnych ťažkostí (pozri najmä rozsudky z 28. septembra 1994, Vroege, C-57/93, Zb. s. I-4541, bod 21; z 12. októbra 2000, Cooke, C-372/98, Zb. s. I-8683, bod 42, ako aj Skov a Bilka, už citovaný, bod 51).

64      Pokiaľ ide o riziko vážnych ťažkostí, maďarská vláda na pojednávaní predložila číselné údaje za obdobie od 1. mája 2004, dňa vstupu Maďarskej republiky do Európskej únie, do 31. decembra 2005, teda za obdobie 20 mesiacov. V priebehu tohto obdobia bolo na územie Maďarskej republiky dovezených 81 612 ojazdených vozidiel z iných členských štátov. Maďarská vláda odhadla celkovú výšku príjmov z registračnej dane vybraných z týchto vozidiel približne na 116 miliónov eur. Pripustila, že by sa nemusela vrátiť celá táto suma, ale iba suma, ktorá zohľadnením zníženia hodnoty uvedených vozidiel bola vybraná navyše.

65      Uvedená vláda predsa upozornila na administratívne náklady preskúmania jednotlivých prípadov, nutného pre vrátenie uvedenej dane vybranej navyše, lebo také náklady by pravdepodobne prevýšili celkovú výšku súm, ktoré by sa mali vrátiť a zdôraznila vážnosť ťažkostí spojených s identifikáciou všetkých osôb, ktoré by mali nárok na vrátenie.

66      V priebehu pojednávania sa ukázalo, že od 1. januára 2006 boli zavedené znížené sadzby registračnej dane, pričom zníženie je stanovené v závislosti od počtu mesiacov, ktoré uplynuli odo dňa prvého uvedenia vozidla do prevádzky do dňa začatia správneho konania týkajúceho sa zaplatenia tejto dane.

67      Za týchto okolností sa preskúmanie otázky, či v tomto prípade existuje riziko vážnych ťažkostí, môže obmedziť na obdobie od 1. mája 2004 do 31. decembra 2005.

68      Suma, ktorá sa má vrátiť, nie je taká vysoká, aby ako taká mohla mať vážne hospodárske dôsledky, ktoré by mohli odôvodňovať obmedzenie časovej účinnosti tohto rozsudku.

69      Pokiaľ ide o správne náklady, právo Spoločenstva iba vyžaduje, aby členský štát v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva vrátil sumu zaplatenú navyše za predpokladu, že budú dodržané zásady rovnocennosti a efektivity (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 15. septembra 1998, Edis, C-231/96, Zb. s. I-4951, body 19, 20 a 34, ako aj zo 17. júna 2004, Recheio – Cash & Carry, C-30/02, Zb. s. I-6051, body 17, 18 a 20).

70      Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že druhé kritérium uvedené v bode 63 tohto rozsudku, týkajúce sa vážnych ťažkostí, nie je splnené.

71      Za týchto okolností nie je potrebné overovať, či je splnené kritérium týkajúce sa dobrej viery zúčastnených subjektov.

72      V dôsledku toho nie je náležité obmedziť časovú účinnosť tohto rozsudku.

 O trovách

73      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

1.      Daň, ako je daň zavedená v Maďarsku zákonom č. CX z roku 2003 o registračnej dani, ktorá sa vzťahuje na osobné motorové vozidlá nie na základe skutočnosti, že prekračujú hranice, nepredstavuje dovozné clo ani poplatok s rovnakým účinkom zmysle článkov 23 ES a 25 ES.

2.      Článok 90 prvý odsek ES sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje taká daň, aká je zavedená zákonom o registračnej dani,

–        pokiaľ sa vyberá z ojazdených vozidiel pri ich prvom uvedení do prevádzky na území členského štátu a

–        pokiaľ je jej výška stanovená výlučne na základe technických znakov vozidiel (typ motora, objem motora) a ich zaradenia podľa vplyvu na životné prostredie a neprihliada na zníženie hodnoty ojazdených vozidiel, takže pri uplatnení na ojazdené vozidlá dovezené z iných členských štátov prekračuje výšku uvedenej dane obsiahnutej v zostatkovej hodnote podobných ojazdených vozidiel, ktoré sú už zaregistrované v členskom štáte dovozu.

Porovnanie s ojazdenými vozidlami uvedenými do prevádzky v príslušnom členskom štáte pred zavedením tejto dane je irelevantné.

3.      Článku 33 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia neodporuje vyberanie takej dane, akou je daň zavedená zákonom o registračnej dani, ktorej základom nie je obrat a ktorá nespôsobuje v obchode medzi členskými štátmi formality spojené s prechodom hraníc.

Podpisy


* Jazyk konania: maďarčina.