Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

References to this case

Share

Highlight in text

Go

Spojené veci C-18/05 a C-155/05

Casa di cura privata Salus SpA

proti

Agenzia delle Entrate – Ufficio di Napoli 4

a

Agenzia delle Entrate – Ufficio di Firenze 1

proti

Villa Maria Beatrice Hospital Srl

(návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané Commissione tributaria provinciale di Napoli a Commissione tributaria regionale di Firenze)

„Článok 104 ods. 3 druhý pododsek rokovacieho poriadku – Šiesta smernica o DPH – Článok 13 B písm. c) – Oslobodenia od daní – Dodávky tovaru používaného výhradne na činnosť oslobodenú od daní, ktorý nebol predmetom práva na odpočet“

Uznesenie Súdneho dvora (piata komora) zo 6. júla 2006 

Abstrakt uznesenia

Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Dane z obratu – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Oslobodenia upravené v šiestej smernici

[Smernica Rady 77/388, článok 13 B písm. c)]

Prvá časť článku 13 B písm. c) šiestej smernice Rady 77/388 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu sa má vykladať v tom zmysle, že oslobodenie, ktoré stanovuje, sa uplatňuje výlučne na ďalší predaj tovarov predtým nadobudnutých zdaniteľnou osobou na účely činnosti oslobodenej od dane podľa tohto článku, pokiaľ daň z pridanej hodnoty zaplatená pri počiatočnom nadobudnutí uvedených tovarov nezaložila právo na odpočet dane.

(pozri bod 31 a výrok)








UZNESENIE SÚDNEHO DVORA (piata komora)

zo 6. júla 2006 (*)

„Článok 104 ods. 3 druhý pododsek rokovacieho poriadku – Šiesta smernica o DPH – Článok 13 B písm. c) – Oslobodenia od daní – Dodávky tovaru používaného výhradne na činnosť oslobodenú od daní, ktorý nebol predmetom práva na odpočet“

V spojených veciach C-18/05 a C-155/05,

ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podané rozhodnutiami Commissione tributaria provinciale di Napoli (C-18/05) a Commissione tributaria regionale di Firenze (C-155/05) (Taliansko) z 15. júla 2004 a 23. marca 2005 a doručené Súdnemu dvoru 20. januára 2005 a 6. apríla 2005, ktoré súvisia s konaniami:

Casa di cura privata Salus SpA (C-18/05)

proti

Agenzia delle Entrate – Ufficio di Napoli 4,

a

Agenzia delle Entrate – Ufficio di Firenze 1 (C-155/05)

proti

Villa Maria Beatrice Hospital Srl,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predseda piatej komory J. Makarczyk (spravodajca), sudcovia R. Schintgen a L. Bay Larsen,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: R. Grass,

po vyrozumení vnútroštátnych súdov o tom, že Súdny dvor má v súlade s článkom 104 ods. 3 druhým pododsekom svojho rokovacieho poriadku v úmysle rozhodnúť odôvodneným uznesením,

po vyzvaní oprávnených subjektov uvedených v článku 23 Štatútu Súdneho dvora, aby v tejto súvislosti predložili pripomienky,

po vypočutí generálnej advokátky,

vydal toto

Uznesenie

1       Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú najmä výkladu prvej časti článku 13 B písm. c) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23, ďalej len „šiesta smernica“).

 Právny rámec

 Právna úprava Spoločenstva

2       Podľa článku 13 šiestej smernice:

„A. Oslobodenia určitých činností uskutočňovaných vo verejnom záujme od dane

1.      Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia spoločenstva, platí, že členské štáty oslobodia od dane nasledujúce položky, a to za podmienok, ktoré stanovia na účely zabezpečenia správnej a jednoznačnej aplikácie tohto oslobodenia od daní a na účely ochrany pred možnými daňovými únikmi, pred neplatením daní a pred ich zneužívaním:

…

b)      nemocničná a lekárska starostlivosť a s ňou úzko súvisiace aktivity realizované orgánmi podliehajúcimi verejnému právu, alebo za sociálnych podmienok porovnateľných s podmienkami aplikovateľnými na orgány podliehajúce verejnému právu aktivity realizované nemocnicami, medicínskymi liečebnými a diagnostickými strediskami a inými riadne uznanými inštitúciami podobnej povahy;

…

B.      Iné oslobodenia od dane

Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia spoločenstva, platí, že členské štáty oslobodia od dane nasledujúce položky, a to za podmienok, ktoré stanovia na účely zabezpečenia správnej a jednoznačnej aplikácie tohto oslobodenia od daní a na účely ochrany pred možnými daňovými únikmi, pred neplatením daní a pred ich zneužívaním:

…

c)      dodávky tovaru používaného výhradne na činnosť oslobodenú od daní na základe tohto článku alebo na základe článku 28(3)b), ak tento tovar nie je dôvodom na uplatňovanie práva na odpočet, alebo dodávky tovaru, pri ktorého nadobudnutí alebo výrobe sa na základe článku 17(6) stáva daň z pridanej hodnoty odpočítateľnou;

…“

3       Článok 17 ods. 2 šiestej smernice stanovuje:

„Pokiaľ sa tovary a služby používajú na účely jeho zdaniteľných plnení, daňovník [zdaniteľná osoba – neoficiálny preklad] má právo odpočítať nasledovné položky z dane, ktorú má zaplatiť:

a)      daň z pridanej hodnoty splatnú alebo zaplatenú za tovary a služby, ktoré mu dodal alebo má dodať iný daňovník [iná zdaniteľná osoba – neoficiálny preklad];

b)      daň z pridanej hodnoty splatnú alebo zaplatenú za dovezené tovary;

…“

 Vnútroštátna právna úprava

4       Podľa článku 10 dekrétu prezidenta republiky č. 633 z 26. októbra 1972 o zavedení a právnej úprave dane z pridanej hodnoty (decreto del Presidente della Repubblica n. 633, Istituzione e disciplina dell’imposta sul valore aggiunto), (riadna príloha č. 1 ku GURI č. 292 z 11. novembra 1972, ďalej len „dekrét prezidenta 633/1972“) sú od dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) oslobodené:

„…

18.      lekárske a diagnostické služby, starostlivosť a rehabilitácia osôb v rámci výkonu regulovaných lekárskych povolaní v zmysle článku 99 úplného znenia zákonov o zdraví schváleného kráľovským dekrétom z 27. júla 1934 č. 1265, v znení neskorších zmien a doplnení alebo upravených dekrétom ministra zdravotníctva po dohode s ministrom financií;

19.      poskytovanie nemocničnej a lekárskej starostlivosti nemocničnými zariadeniami alebo klinikami a zariadeniami zmluvnej starostlivosti, ako aj organizáciami vzájomnej pomoci, ktoré sú právnickými osobami, a [neziskovými organizáciami] vrátane poskytovania liekov, lekárskych nástrojov a stravy, ako aj poskytovanie služieb kúpeľnými zariadeniami“.

5       Článok 1 ods. 4 legislatívneho dekrétu č. 313 z 2. septembra 1997 (ďalej len „legislatívny dekrét 313/1997“) vložil do článku 10 prezidentského dekrétu 633/1972 bod 27d, ktorý upravuje oslobodenie dodávok tovarov od DPH, ktoré boli nadobudnuté alebo dovezené bez nároku na celý odpočet príslušnej dane, v zmysle článkov 19, 19a 1 a 19a 2“.

 Spory vo veci samej a prejudiciálne otázky

 Vec C-18/05

6       Casa di cura privata Salus SpA (ďalej len „Salus“) je zdravotníckym zariadením vykonávajúcim zdravotnícke činnosti v rámci zmlúv uzavretých so Servizio Sanitario Nationale (Štátny zdravotný ústav). Spomínané činnosti sú oslobodené od DPH v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá prebrala článok 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice.

7       Salus tvrdil, že článok 13 B písm. c) šiestej smernice ukladá členským štátom povinnosť oslobodiť od dane tiež dodávky tovaru používaného výhradne na činnosť oslobodenú od daní, a požiadal Agenzia delle Entrate – Ufficio di Napoli 4 (Daňový úrad Neapol 4) o vrátenie sumy 2 880 535 000 talianskych lír (1 487 672,17 eur), ktoré zaplatil za DPH za roky 1998 až 2000. Po implicitnom zamietnutí daňovej správy Salus 13. marca 2003 podal žalobu na Commissione tributaria provinciale di Napoli.

8       Vnútroštátny súd zdôrazňuje rozdiely v talianskej judikatúre v oblasti uplatnenia oslobodenia od dane stanoveného v článku 13 B písm. c) šiestej smernice na dodávky tovaru používaného výhradne na činnosť oslobodenú od daní.

9       Väčšina judikatúry vykladá toto ustanovenie ako stanovujúce oslobodenie objektívneho charakteru uplatniteľné len vtedy, keď sú nadobudnuté tovary použité na činnosti oslobodené od dane, takže sa v podobných prípadoch vyhovie žiadostiam o vrátenie neodpočítanej dane.

10     Naopak, podľa menšinovej judikatúry, ku ktorej sa prikláňa vnútroštátny súd, má toto ustanovenie za cieľ oslobodiť od dane predaj tovarov, ktorý uskutočňuje subjekt nemajúci právo na odpočet vzhľadom na oslobodenie jeho činnosti v prípade, že poskytnutý tovar bol určený výhradne na činnosť oslobodenú od dane.

11     Za týchto podmienok Commissione tributaria provinciale di Napoli rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Týka sa oslobodenie od dane upravené v článku 13 B písm. c) [šiestej smernice] [DPH] už zaplatenej v čase nadobudnutia tovarov určených na činnosti, ktoré sú od dane oslobodené, alebo prípadu, keď sa osoba, ktorá nadobudla tovary určené na takéto činnosti, rozhodne dodatočne tieto tovary predať iným osobám?

2.      Obsahuje toto ustanovenie bezpodmienečné a dostatočne presné pravidlá na to, aby mohlo byť bezprostredne uplatniteľné vo vnútroštátnom práve?

3.      Preto, aby mala smernica priamy účinok, akú váhu treba pripísať okolnosti [, že článok 13 B šiestej smernice] stanovuje, že členské štáty pri preberaní [pravidiel uvedených v písm. c)] určia podmienky ‚na účely ochrany pred možnými daňovými únikmi, pred neplatením daní a pred ich zneužívaním‘?“

 Vec C-155/05

12     Villa Maria Beatrice Hospital Srl (ďalej len „VMB Hospital“) predložila 16. septembra 2002 Agenzia delle Entrate – Ufficio di Firenze 1 (Daňový úrad Florencia 1) deväť žiadostí o vrátenie na jednej strane sumy 1 799 779,46 eur, zvýšenej o splatné úroky alebo úroky, ktoré budú splatné, z dôvodu neoprávnene zaplatenej DPH v rokoch 1998 až 2000 a na druhej strane celkovú sumu 1 987 090,64 eur zaplatenú ako DPH v rokoch 1992 až 1997. Keďže o týchto žiadostiach sa rozhodlo implicitným zamietavým rozhodnutím, VMB Hospital podala 15. apríla 2003 žalobu na Commissione tributaria provinciale di Firenze.

13     VMB Hospital tvrdila, že jej hlavnou činnosťou je poskytovanie nemocničnej lekárskej starostlivosti v akreditačnom režime pri Servizio Sanitario Nazionale, teda ide o činnosť oslobodenú od DPH v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá prebrala článok 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice.

14     VMB Hospital tvrdila najmä to, že dodávky tovaru používaného výhradne na činnosť stanovenú v článku 13 šiestej smernice neboli oslobodené od dane talianskym zákonodarcom, takže si nemohla úplne odpočítať DPH pri uvedených dodávkach za roky 1992 až 2000. VMB Hospital dodala, že legislatívny dekrét 313/1997, prijatý v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora z 25. júna 1997, Komisia/Taliansko (C-45/95, Zb. s. I-3605), nezaručil úplné prebratie šiestej smernice do vnútroštátneho práva.

15     Rozsudkom z 3. decembra 2003 – 19. januára 2004 Commissione tributaria provinciale di Firenze žalobe vyhovela.

16     Agenzia delle Entrate – Ufficio di Firenze 1 podala 20. mája 2004 odvolanie proti tomuto rozsudku na vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálny návrh, s tvrdením, že súd prvej inštancie podal nesprávny výklad článku 13 B písm. c) šiestej smernice.

17     Vnútroštátny súd zastáva názor, že zmena článku 10 prezidentského dekrétu 633/1972 legislatívnym dekrétom 313/1997 nezavádza všeobecné oslobodenie na všetky tovary výhradne používané na činnosti oslobodené od dane alebo vylúčené z nároku na odpočet, ako to uvádza už citovaný rozsudok Komisia/Taliansko, ale obmedzuje oslobodenie na samotné dodávky, ktorých predmetom sú tovary nadobudnuté alebo dovezené bez nároku na úplný odpočet príslušnej dane. Oslobodenie sa teda týka len tovarov nadobudnutých bez odpočtu DPH používaných na plnenia oslobodené od dane a následne predaných.

18     Za týchto podmienok Commissione tributaria regionale di Firenze rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa po vložení bodu 27d do článku 10 prezidentského dekrétu 633/1972 hľadieť na Taliansku republiku tak, že si nesplnila povinnosti, ktoré stanovuje [šiesta smernica] a najmä článok 13 B písm. c) [tejto smernice]?“

 Spojenie vecí C-18/05 a C-155/05

19     Vzhľadom na spojitosť týchto dvoch vecí je potrebné v súlade s článkom 43 rokovacieho poriadku v spojení s článkom 103 uvedeného poriadku spojiť tieto veci na spoločné konanie na účely vydania uznesenia.

 O prvej prejudiciálnej otázke vo veci C-18/05 a o prejudiciálnej otázke vo veci C-155/05

20     Vzhľadom na to, že odpoveď na tieto otázky nedáva priestor na rozumnú pochybnosť, Súdny dvor na základe uplatnenia článku 104 ods. 3 druhého pododseku rokovacieho poriadku vyrozumel vnútroštátny súd, že má v úmysle rozhodnúť odôvodneným uznesením, a vyzval oprávnené subjekty uvedené v článku 23 Štatútu Súdneho dvora, aby v tejto súvislosti predložili svoje prípadné pripomienky.

21     Vo svojich pripomienkach Salus a VMB Hospital zachovávajú svoje príslušné postoje a navrhujú odpoveď na položenú otázku v tom zmysle, že článok 13 B písm. c) šiestej smernice sa má vykladať tak, že znamená, že tovary poskytnuté osobe vykonávajúcej výlučne činnosť oslobodenú od dane, ak neboli predmetom odpočtu, musia takisto byť oslobodené od dane alebo musia viesť k právu na odpočet.

 Úvodné poznámky

22     V úvode vo vzťahu k otázke predloženej vnútroštátnym súdom vo veci C-155/05 je potrebné pripomenúť, že v rámci článku 234 ES Súdny dvor nemá právomoc vyjadriť sa ani k výkladu vnútroštátnych právnych a správnych predpisov, ani k súladu týchto predpisov s právom Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. novembra 1999, Teckal, C-107/98, Zb. s. I-8121, bod 33, a zo 4. marca 2004, Barsotti a i., C-19/01, C-50/01 a C-84/01, Zb. s. I-2005, bod 30).

23     Ak sú však otázky nesprávne formulované alebo presahujú rámec právomoci Súdneho dvora určený v článku 234 ES, prináleží mu vybrať zo všetkých informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom a najmä z odôvodnenia rozhodnutia o začatí prejudiciálneho konania tie okolnosti súvisiace s právom Spoločenstva, ktoré vzhľadom na predmet sporu vyžadujú výklad (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. novembra 1978, Pigs Marketing Board, 83/78, Zb. s. 2347, bod 26; zo 17. júna 1997, Codiesel, C-105/96, Zb. s. I-3465, bod 13, a z 26. mája 2005, António Jorge, C-536/03, Zb. s. I-4463, bod 16).

24     Vo svetle prejudiciálneho rozhodnutia vo veci C-155/05 je potrebné vziať do úvahy, že vnútroštátny súd požaduje výklad prvej časti článku 13 B písm. c) šiestej smernice.

 O prejudiciálnych otázkach

25     Týmito otázkami chcú vnútroštátne súdy zistiť, či sa oslobodenie od DPH uvedené v prvej časti článku 13 B písm. c) šiestej smernice vzťahuje na DPH zaplatenú za nákup tovarov určených výlučne na jednu z činností uvedených v rovnakom článku alebo či sa toto oslobodenie uplatňuje iba v prípade ďalšieho predaja takých tovarov.

26     V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora treba oslobodenia upravené v článku 13 šiestej smernice vykladať striktne, pretože predstavujú výnimku zo všeobecnej zásady, podľa ktorej podlieha DPH každé poskytnutie služieb alebo dodávka tovarov zdaniteľnou osobou za protihodnotu (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 26. mája 2005, Kingscrest Associates a Montecello, C-498/03, Zb. s. I-4427, bod 29, a z 9. februára 2006, Kinderopvang Enschede, C-415/04, Zb. s. I-1385, bod 13).

27     Spomínané oslobodenia tvoria samostatné pojmy práva Spoločenstva, ktorých cieľom je vyhnúť sa rozdielnemu uplatňovaniu systému DPH v jednotlivých členských štátoch, a preto musia byť podľa neho aj definované (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. novembra 2003, Taksatorringen, C-8/01, Zb. s. I-13711, bod 37; z 18. novembra 2004, Temco Europe, C-284/03, Zb. s. I-11237, bod 16, a z 1. decembra 2005, Ygeia, C-394/04 a C-395/04, Zb. s. I-10373, bod 15).

28     Čo sa týka prvej časti článku 13 B písm. c) šiestej smernice, tá ukladá členským štátom oslobodiť od dane tovary používané výhradne na činnosť oslobodenú od daní na základe toho istého článku, ak tieto tovary neboli predmetom nároku na odpočet (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 12).

29     Navyše Súdny dvor rozhodol, že cieľom článku 13 B písm. c) šiestej smernice je vylúčiť dvojité zdanenie, ktoré je v rozpore so zásadou daňovej neutrality obsiahnutej v spoločnom systéme DPH (rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 15).

30     Prvá časť článku 13 B písm. c) šiestej smernice tak dovoľuje týmto oslobodením, ktoré upravuje, vyhnúť sa tomu, že ďalší predaj tovaru by bol predmetom nového zdanenia, pričom ten predtým nadobudla zdaniteľná osoba na účely činnosti oslobodenej od dane v rámci toho istého článku a DPH bola zaplatená definitívne bez možnosti odpočtu.

31     Preto treba odpovedať na prvú otázku vo veci C-18/05 a na jedinú otázku vo veci C-155/05, že prvá časť článku 13 B písm. c) šiestej smernice sa musí vykladať v tom zmysle, že oslobodenie, ktoré stanovuje, sa uplatňuje výlučne na ďalší predaj tovarov predtým nadobudnutých zdaniteľnou osobou na účely činnosti oslobodenej od dane podľa tohto článku, pokiaľ DPH zaplatená pri počiatočnom nadobudnutí uvedených tovarov nezaložila právo na odpočet dane.

 O druhej a tretej otázke vo veci C-18/05

32     Z rozhodnutia o odvolaní vyplýva, že vzhľadom na odpoveď na prvú otázku vo veci C-18/05 druhá a tretia otázka položená v tejto veci už nie sú pre rozhodnutie sporu vo veci samej relevantné. Preto už nie je dôvod na ne odpovedať.

 O trovách

33     Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Prvá časť článku 13 B písm. c) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia sa má vykladať v tom zmysle, že oslobodenie, ktoré stanovuje, sa uplatňuje výlučne na ďalší predaj tovarov predtým nadobudnutých zdaniteľnou osobou na účely činnosti oslobodenej od dane podľa tohto článku, pokiaľ daň z pridanej hodnoty zaplatená pri počiatočnom nadobudnutí uvedených tovarov nezaložila právo na odpočet dane.

Podpisy

* Jazyk konania: taliančina.