Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

References to this case

Share

Highlight in text

Go

Vec C-285/07

A.T.

proti

Finanzamt Stuttgart-Körperschaften

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundesfinanzhof)

„Smernica 90/434/EHS – Cezhraničná výmena akcií – Daňová neutralita – Podmienky – Články 43 ES a 56 ES – Právna úprava členského štátu, podľa ktorej je zachovanie účtovnej hodnoty akcií prevedených výmenou za nové akcie, teda daňová neutralita prevodu, podmienené zachovaním tejto hodnoty v daňovej súvahe zahraničnej nadobúdajúcej spoločnosti – Zlučiteľnosť“

Abstrakt rozsudku

Aproximácia právnych predpisov – Spoločný systém zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov – Smernica 90/434

(Smernica Rady 90/434, článok 8 ods. 1 a 2)

Článok 8 ods. 1 a 2 smernice 90/434 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov bráni takej právnej úprave členského štátu, podľa ktorej výmena akcií má vo vzťahu k akcionárom nadobudnutej spoločnosti za následok zdanenie kapitálového zisku z prevodu, ktorý zodpovedá rozdielu medzi počiatočnými obstarávacími nákladmi prevedených akcií a ich trhovou hodnotou, okrem prípadu, keď nadobúdajúca spoločnosť vykáže pôvodnú účtovnú hodnotu prevedených akcií vo svojej daňovej súvahe.

Záväzné a jednoznačné znenie článku 8 ods. 1 a 2 smernice 90/434 totiž vôbec nenaznačuje, že by normotvorca Spoločenstva mal v úmysle ponechať členským štátom pri preberaní tejto smernice priestor na voľnú úvahu a tým im umožniť, aby daňovú neutralitu v prospech akcionárov nadobudnutej spoločnosti podriadili dodatočným podmienkam k podmienke stanovenej v odseku 2 uvedeného článku. Navyše, keby sa členským štátom ponechal priestor na takú voľnú úvahu, bolo by to v rozpore so samotným cieľom smernice, ktorým je vytvorenie spoločného daňového systému namiesto rozšírenia systémov platných v súčasnosti v členských krajinách na úroveň Spoločenstva, pretože rozdiely medzi týmito systémami môžu vyvolávať skreslenie.

Okrem toho, taká daňová právna úprava, ktorej cieľom je zabránenie obchádzaniu zdanenia výmeny cenných papierov aj v neskoršom štádiu po tejto výmene a ktorá vo všeobecnosti odmieta uplatňovanie daňových výhod pri výmene akcií podľa smernice 90/434 len z toho dôvodu, že nadobúdajúca spoločnosť vo svojej daňovej súvahe neocenila prevedené akcie ich pôvodnou účtovnou hodnotou, nemôže vychádzať z článku 11 ods. 1 písm. a) smernice 90/434 ako zo svojho právneho základu a nemôže byť považovaná za zlučiteľnú s touto smernicou. Členské štáty totiž musia poskytnúť daňové výhody stanovené v smernici 90/434 v súvislosti s výmenou akcií podľa článku 2 písm. d) tejto smernice s výnimkou tých operácií, ktorých hlavným cieľom alebo jedným z hlavných cieľov je daňový únik alebo vyhýbanie sa plateniu daní v zmysle článku 11 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice. Na základe tohto článku tak členské štáty môžu odmietnuť uplatniť všetky ustanovenia smernice alebo ich časť a môžu zrušiť výhody, ktoré z nich vyplývajú, len vo výnimočných a individuálnych prípadoch. Preto s cieľom overiť, či plánovaná operácia sleduje taký cieľ, príslušné vnútroštátne orgány nemôžu uplatňovať len vopred stanovené všeobecné kritériá, ale musia pristúpiť k podrobnému preskúmaniu každého prípadu.

V tejto súvislosti, pokiaľ táto daňová právna úprava má takisto za cieľ umožniť uloženie daňovej povinnosti v takých prípadoch, keď je zrejmé, že ide o medzeru v daňovom systéme, nemožno členských štátom umožniť jednostranne vypĺňať také medzery za predpokladu, že existujú, pretože hrozí nebezpečenstvo, že by vzniklo riziko oslabenia účelu smernice 90/434, ktorým je zavedenie spoločného daňového systému. Takto skutočnosť, že uplatniteľné právo vyžaduje, aby spoločník nadobudnutej spoločnosti následne previedol akcie, ktoré nadobudol výmenou, a že trhová cena akcií nadobúdajúcej spoločnosti značne klesla, nie je dôvodom na to, aby sa samotná výmena akcií považovala za zdaniteľnú, pretože skryté rezervy sa k predmetnému dátumu nerealizovali.

(pozri body 26, 27, 30 – 32, 34, 36, 39 a výrok)







ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 11. decembra 2008 (*)

„Smernica 90/434/EHS – Cezhraničná výmena akcií – Daňová neutralita – Podmienky – Články 43 ES a 56 ES – Právna úprava členského štátu, podľa ktorej je zachovanie účtovnej hodnoty akcií prevedených výmenou za nové akcie, teda daňová neutralita prevodu, podmienené zachovaním tejto hodnoty v daňovej súvahe zahraničnej nadobúdajúcej spoločnosti – Zlučiteľnosť“

Vo veci C-285/07,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Bundesfinanzhof (Nemecko) zo 7. marca 2007 a doručený Súdnemu dvoru 14. júna 2007, ktorý súvisí s konaním:

A.T.

proti

Finanzamt Stuttgart-Körperschaften,

za účasti:

Bundesministerium der Finanzen,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory P. Jann (spravodajca), sudcovia A. Tizzano, A. Borg Barthet, E. Levits a J. J. Kasel,

generálna advokátka: E. Sharpston,

tajomník: B. Fülöp, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 17. apríla 2008,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        A.T., v zastúpení: M. Schaden a H. Winkler, Rechtsanwälte, ako aj W. Schön, professor,

–        nemecká vláda, v zastúpení: M. Lumma a C. Blaschke, splnomocnení zástupcovia,

–        Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: R. Lyal a W. Mölls, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 6. novembra 2008,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 8 ods. 1 a 2 smernice Rady 90/434/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov (Ú. v. ES L 225, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 142) a článkov 43 ES a 56 ES.

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou A.T. a Finanzamt Stuttgart-Körperschaften (daňový orgán so sídlom v Stuttgarte s pôsobnosťou pre obchodné spoločnosti, ďalej len „Finanzamt“) v súvislosti s rozhodnutím Finanzamtu o zdanení kapitálového zisku, ktorý vznikol pri cezhraničnej výmene akcií.

 Právny rámec

 Právna úprava Spoločenstva

3        Účelom smernice 90/434 je podľa jej prvého odôvodnenia zaručiť, aby obmedzenia, nevýhody alebo skreslenia vyplývajúce najmä z daňových ustanovení členských krajín nebránili operáciám pri reštrukturalizácii spoločností členských štátov, akými sú zlúčenia, rozdelenia, prevody majetku a výmeny akcií.

4        Táto smernica preto stanovuje režim, podľa ktorého uvedené operácie nemajú za následok vznik daňovej povinnosti. Prípadné kapitálové zisky sa v zásade môžu zdaniť len v okamihu, keď skutočne dôjde k ich realizácii.

5        Prvé štyri odôvodnenia a deviate odôvodnenie smernice 90/434 znejú takto:

„keďže zlúčenia, [zlúčenia, rozdelenia, – neoficiálny preklad] prevody majetku a výmeny akcií vo vzťahu k spoločnostiam rôznych členských krajín môžu byť nevyhnutné v spoločenstve, aby sa vytvorili podmienky podobné podmienkam medzinárodného trhu a aby sa takto zabezpečilo vytvorenie a účinné fungovanie spoločného trhu; keďže takýmto operáciám by nemali brániť obmedzenia, nevýhody alebo skreslenia, vyplývajúce najmä z daňových ustanovení členských krajín; keďže je preto nevyhnutné zaviesť vo vzťahu k takýmto operáciám daňové pravidlá, ktoré budú neutrálne z hľadiska konkurencie, aby sa podniky mohli prispôsobiť požiadavkám spoločného trhu, aby sa zvýšila ich produktivita a zlepšila sa konkurencieschopnosť na medzinárodnej úrovni;

keďže daňové ustanovenia takéto operácie znevýhodňujú v porovnaní s pravidlami vzťahujúcimi sa na podniky v tej istej členskej krajine; keďže je nevyhnutné tieto znevýhodnenia odstrániť;

keďže tento cieľ sa nedá dosiahnuť rozšírením systémov platných v súčasnosti v členských krajinách na úroveň spoločenstiev, pretože rozdiely medzi týmito systémami vyvolávajú skreslenie; keďže uspokojivé riešenie môže v tomto ohľade priniesť iba spoločný daňový systém;

keďže spoločný daňový systém by sa mal vyhnúť ukladaniu daní v súvislosti so zlučovaním, rozdeľovaním, prevodom majetku alebo výmenou akcií pri súčasnej ochrane finančných záujmov štátu prevádzanej [prevádzajúcej – neoficiálny preklad] alebo nadobudnutej spoločnosti;

keďže je nevyhnutné dať členským štátom možnosť odmietnuť uplatňovať túto smernicu v prípadoch, keď cieľom zlúčenia, rozdelenia, prevodu majetku alebo výmeny akcií je daňový únik alebo vyhýbanie sa plateniu daní… .“

6        Článok 2 písm. d) smernice 90/434 definuje „výmenu akcií“ ako „operáciu, pomocou ktorej daná spoločnosť nadobúda držbu v kapitále [podiel na základnom imaní – neoficiálny preklad] inej spoločnosti takým spôsobom, že získa väčšinu hlasovacích práv v tejto spoločnosti výmenou za vydanie akcionárom tejto spoločnosti, výmenou za ich cenné papiere, cenných papierov reprezentujúcich kapitál danej spoločnosti, prípadne za platbu v hotovosti nepresahujúcu 10 % nominálnej hodnoty, alebo pri absencii nominálnej hodnoty za účtovnú nominálnu hodnotu cenných papierov vydaných za výmenu“.

7        Podľa článku 2 písm. g) tejto smernice je „nadobudnutou spoločnosťou“ „spoločnosť, v ktorej držba je nadobudnutá [podiel je nadobudnutý – neoficiálny preklad] inou spoločnosťou prostredníctvom výmeny cenných papierov“ a podľa článku 2 písm. h) „nadobúdajúca spoločnosť“ je „spoločnosťou, ktorá nadobúda držbu [podiel – neoficiálny preklad] prostredníctvom výmeny cenných papierov“.

8        Článok 8 ods. 1 a 2 smernice 90/434, ktorý patrí pod hlavu II týkajúcu sa pravidiel uplatniteľných na zlúčenie, rozdelenie a výmeny akcií, stanovuje:

„1. Pri zlúčení, rozdeľovaní alebo výmene akcií, pridelenie cenných papierov, ktoré predstavujú kapitál preberajúcej alebo nadobúdajúcej spoločnosti, akcionárovi prevádzajúcej alebo nadobudnutej spoločnosti výmenou za cenné papiere predstavujúce kapitál nadobudnutej spoločnosti, samo osebe nemá viesť k zdaneniu príjmu, zisku alebo kapitálového zisku tohto akcionára.

2. Členské štáty uplatnia odsek 1 pod podmienkou, že akcionári nebudú pripisovať získaným cenným papierom väčšiu hodnotu pre daňové účely, než mali vymenené cenné papiere bezprostredne pred zlúčením, rozdelením alebo výmenou.

Uplatnenie odseku 1 nebráni členským štátom zdaneniu ziskov pochádzajúcich z nasledujúcich prevodov prebratých cenných papierov rovnakým spôsobom, ako zisk vznikajúci z prevodu cenných papierov existujúcich pred nadobudnutím.

V tomto odseku pojem ‚hodnota pre daňové účely‘ znamená hodnotu, na základe ktorej sa vypočítava každý zisk alebo strata s cieľom dane z príjmu, zisku alebo kapitálových ziskov akcionára spoločnosti.“

9        Článok 11 ods. 1 písm. a) smernice 90/434 najmä stanovuje, že členský štát môže odmietnuť uplatňovanie ustanovení hlavy II smernice alebo ich časti alebo môže zrušiť všetky výhody, ktoré z nich vyplývajú, ak je zrejmé, že výmena akcií má za hlavný cieľ alebo jeden z hlavných cieľov daňový únik alebo vyhýbanie sa plateniu daní.

 Nemecká právna úprava

10      § 23 ods. 4 zákona o dani pri reštrukturalizácii obchodných spoločností (Umwandlungssteuergesetz) z 28. októbra 1994 (BGBl. 1994 I, s. 3267, ďalej len „UmwStG“) v platnom znení upravuje prevod akcií kapitálovej spoločnosti z Európskej únie, ktorej charakteristické znaky sú uvedené v článku 3 smernice 90/434, do inej kapitálovej spoločnosti Únie.

11      Ak teda má preberajúca kapitálová spoločnosť po takomto prevode na základe svojho podielu vrátane prebratých akcií preukázateľne priamo väčšinu hlasovacích práv v spoločnosti, ktorej akcie boli prevedené, ako vyplýva z § 20 ods. 1 druhej vety UmwStG, tak pre ocenenie akcií, ktoré získa preberajúca kapitálová spoločnosť, platí analogicky § 20 ods. 2 prvá až štvrtá veta a šiesta veta UmwStG a pre ocenenie nových akcií, ktoré prevodca získa od preberajúcej spoločnosti, platí analogicky § 20 ods. 4 prvá veta UmwStG.

12      Podľa § 20 ods. 2 prvej vety UmwStG kapitálová spoločnosť môže oceniť prevedené aktíva ich účtovnou hodnotou alebo vyššou hodnotou. Podľa druhej vety uvedeného ustanovenia je stanovenie účtovnej hodnoty prípustné aj vtedy, ak prevedené aktíva musia byť podľa predpisov obchodného práva vykázané v súvahe vo vyššej hodnote.

13      § 20 ods. 4 prvá veta UmwStG stanovuje, že hodnota, ktorou kapitálová spoločnosť ocení prevedené aktíva, sa vo vzťahu k prevodcovi považuje za predajnú cenu a obstarávacie náklady akcií spoločnosti. Týmto ustanovením UmwStG stanovuje takzvané dvojité prepojenie účtovnej hodnoty, teda pravidlo, podľa ktorého prevodca môže ponechať prevedené akcie v ich účtovnej hodnote len vtedy, ak nadobúdajúca spoločnosť sama vykáže prevedené akcie v ich účtovnej hodnote. UmwStG nerozlišuje medzi prevodmi v Nemecku a zahraničnými prevodmi; ich úprava je rovnaká.

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

14      Spoločnosť A.T., nemecká akciová spoločnosť, sa v rámci skupiny obchodných spoločností podieľala na C-GmbH, nemeckej spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej vlastnila 89,5 % podiel.

15      Dňa 28. apríla 2000 spoločnosť A.T. previedla tento svoj podiel na francúzsku akciovú spoločnosť G-SA výmenou za nové akcie predstavujúce 1,47 % základného imania prostredníctvom navýšenia imania. Získané akcie, ktorých kurz na burze následne prudko klesol, museli byť na základe pravidiel dohľadu nad finančnými trhmi predané v priebehu 5 rokov.

16      Keďže podiely C-GmbH, ktoré vlastnila jej materská spoločnosť A.T., neboli po ich prevode v obchodnej a daňovej súvahe G-S.A ocenené účtovnou hodnotou akcií, ako to bolo dovtedy v daňovej súvahe A.T., ale ich trhovou hodnotou uvedenou v zmluve o vklade, Finanzamt s odvolaním sa na § 23 ods. 4 prvú vetu a § 20 ods. 4 prvú vetu UmwStG a na súvisiaci pokyn Bundesministerium der Finanzen (BMF – Federálne ministerstvo financií) v rámci zdaňovania za rok 2000 zamietol, aby spoločnosť A.T., v súvislosti s akciami, ktoré nadobudla výmenou za kapitál spoločnosti G-SA, aj naďalej ponechala akcie prevedené v C-GmbH v ich pôvodnej účtovnej hodnote. Finanzamt v dôsledku toho považoval prevod za zdaniteľný a vyrubil daň z kapitálového zisku, ktorý zodpovedal rozdielu medzi obstarávacími nákladmi akcií C-GmbH a ich trhovou hodnotou.

17      V prvostupňovom konaní spoločnosť A.T. úspešne podala žalobu proti platobným výmerom, ktoré boli vydané na základe uvedených ustanovení. Finanzamt preto podal revízny opravný prostriedok na súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Uvedený súd sa domnieva, že žalobu spoločnosti A.T. treba na základe UmwStG zamietnuť. Podľa UmwStG totiž akcie C-GmbH mali byť v súvahe G-SA ocenené ich účtovnou hodnotou, čo napokon francúzske právo umožňovalo.

18      Vzhľadom na to, že Bundesfinanzhof mal aj napriek tomu pochybnosti o zlučiteľnosti požiadavky dvojitého prepojenia účtovnej hodnoty pri cezhraničných prevodoch s právom Spoločenstva, rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„a)      Odporuje článku 8 ods. 1 a 2 smernice [90/434] taká daňová právna úprava členského štátu, podľa ktorej pri prevode akcií jednej kapitálovej spoločnosti EÚ do inej kapitálovej spoločnosti EÚ, prevodca môže ponechať prevedené akcie v ich účtovnej hodnote len vtedy, ak nadobúdajúca spoločnosť sama vykáže prevedené akcie v účtovnej hodnote [‚dvojité prepojenie účtovnej hodnoty‘ („doppelte Buchwertverknüpfung“)]?

b)      V prípade zápornej odpovede: Odporuje existujúca právna úprava článku 43 ES a článku 56 ES, aj keď sa takzvané dvojité prepojenie účtovnej hodnoty vyžaduje aj pri prevode akcií kapitálovej spoločnosti do kapitálovej spoločnosti s neobmedzenou daňovou povinnosťou?“

 O prejudiciálnych otázkach

19      Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v zásade pýta, či článok 8 ods. 1 a 2 smernice 90/434 bráni takej právnej úprave členského štátu, podľa ktorej výmena akcií má vo vzťahu k akcionárom nadobudnutej spoločnosti za následok zdanenie kapitálového zisku z prevodu, ktorý zodpovedá rozdielu medzi počiatočnými obstarávacími nákladmi prevedených akcií a ich trhovou hodnotou okrem prípadu, keď nadobúdajúca spoločnosť vykáže pôvodnú účtovnú hodnotu prevedených akcií vo svojej daňovej súvahe.

20      Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 8 ods. 1 smernice 90/434 pri výmene akcií pridelenie cenných papierov, ktoré predstavujú kapitál preberajúcej spoločnosti, akcionárovi nadobudnutej spoločnosti výmenou za cenné papiere predstavujúce kapitál nadobudnutej spoločnosti, samo osebe nemá viesť k zdaneniu príjmu, zisku alebo kapitálového zisku tohto akcionára.

21      Prostredníctvom tejto požiadavky daňovej neutrality voči akcionárom nadobudnutej spoločnosti má smernica 90/434 zabezpečiť, ako vyplýva aj z jej prvého a štvrtého odôvodnenia, aby obmedzenia, nevýhody alebo skreslenia vyplývajúce najmä z daňových ustanovení členských krajín nebránili výmene akcií spoločností z rôznych členských štátov.

22      Táto požiadavka daňovej neutrality však nie je absolútna. Podľa článku 8 ods. 2 smernice 90/434 totiž členské štáty uplatnia odsek 1 pod podmienkou, že akcionári nebudú pripisovať získaným cenným papierom väčšiu hodnotu pre daňové účely, než mali vymenené cenné papiere bezprostredne pred výmenou.

23      Podľa návrhu na prejudiciálne konanie, najmä podľa prvej prejudiciálnej otázky, akcionár nadobudnutej spoločnosti môže podľa spornej nemeckej právnej úpravy v konaní vo veci samej ponechať účtovnú hodnotu prevedených akcií pre cenné papiere, ktoré získal výmenou, len v tom prípade, ak aj nadobúdajúca spoločnosť ocení tieto akcie ich pôvodnou účtovnou hodnotou.

24      Nemecká vláda v tomto ohľade tvrdí, že požiadavka dvojitého prepojenia účtovnej hodnoty je v súlade so smernicou 90/434, keďže táto smernica neupravuje oceňovanie prevedených akcií v súvahe nadobúdajúcej spoločnosti a dáva tak členským štátom priestor na voľnú úvahu pri jej preberaní do vnútroštátneho právneho poriadku.

25      Taký výklad smernice nemožno prijať.

26      V prvom rade treba konštatovať, že záväzné a jednoznačné znenie článku 8 ods. 1 a 2 smernice 90/434 vôbec nenaznačuje, že by normotvorca Spoločenstva mal v úmysle ponechať členským štátom pri preberaní tejto smernice priestor na voľnú úvahu, a tým im umožniť, aby daňovú neutralitu v prospech akcionárov nadobudnutej spoločnosti podriadili dodatočným podmienkam.

27      Navyše, keby sa členským štátom ponechal priestor na takú voľnú úvahu, bolo by to v rozpore so samotným cieľom smernice, ktorým je, ako to vyplýva už z jej názvu a najmä z jej tretieho odôvodnenia, vytvorenie spoločného daňového systému namiesto rozšírenia systémov platných v súčasnosti v členských krajinách na úroveň Spoločenstva, pretože rozdiely medzi týmito systémami môžu vyvolávať skreslenie.

28      Okrem toho, keby sa daňová neutralita výmeny akcií spoločností z rôznych členských štátov, ako je stanovená v článku 8 ods. 1 a 2 smernice 90/434, podriadila takej dodatočnej podmienke, že nadobúdajúca spoločnosť má vykazovať pôvodnú účtovnú hodnotu prevedených akcií vo svojej daňovej súvahe, bolo by to v rozpore s účelom tejto smernice, ktorým je zamedziť daňovým prekážkam pri reštrukturalizácii cezhraničných podnikov tým, že sa zabezpečí, aby prípadné zvýšenia hodnoty podielov na základnom kapitáli neboli zdaňované pred ich skutočnou realizáciou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júla 2007, Kofoed, C-321/05, Zb. s. I-5795, bod 32).

29      Nemecká vláda ale tvrdí, že sporná nemecká právna úprava vo veci samej prispieva k naplneniu cieľa smernice 90/434, ktorým je odloženie zdanenia, avšak nie úplné oslobodenie od dane. Cieľom požiadavky dvojitého prepojenia účtovnej hodnoty pri cezhraničnej výmene akcií je práve zabrániť, aby sa daňová povinnosť – ktorá sa má uložiť len raz – neobchádzala prostredníctvom prevodov akcií do zahraničia, čo by viedlo k úplnej neexistencii zdaňovania prevodov tak vo vzťahu k zahraničnej nadobúdajúcej spoločnosti, ako aj vo vzťahu k tuzemskej prevádzajúcej spoločnosti.

30      V rozsahu, v akom nemecká vláda tvrdí, že sporná nemecká právna úprava vo veci samej je nevyhnutná na to, aby sa zabránilo obchádzaniu daňovej povinnosti aj v neskoršom štádiu po výmene akcií, treba pripomenúť, že Súdny dvor už mal príležitosť konštatovať, že členské štáty musia poskytnúť daňové výhody stanovené v smernici 90/434 v súvislosti s výmenou akcií podľa článku 2 písm. d) tejto smernice s výnimkou tých operácií, ktorých hlavným cieľom alebo jedným z hlavných cieľov je daňový únik alebo vyhýbanie sa plateniu daní v zmysle článku 11 ods. 1 písm. a) (rozsudok zo 17. júla 1997, Leur-Bloem, C-28/95, Zb. s. I-4161, bod 40).

31      Na základe článku 11 ods. 1 písm. a) smernice 90/434 tak členské štáty môžu odmietnuť uplatniť všetky ustanovenia smernice alebo ich časť a môžu zrušiť výhody, ktoré z nich vyplývajú, len vo výnimočných a individuálnych prípadoch (rozsudok Kofoed, už citovaný, bod 37). S cieľom overiť, či plánovaná operácia sleduje taký cieľ, príslušné vnútroštátne orgány nemôžu uplatňovať len vopred stanovené všeobecné kritériá, ale musia pristúpiť k podrobnému preskúmaniu každého prípadu (rozsudok Leur-Bloem, už citovaný, bod 41).

32      Treba preto konštatovať, že taká daňová právna úprava členského štátu, o akú ide v konaní vo veci samej, podľa ktorej sa vo všeobecnosti odmieta uplatňovanie daňových výhod pri výmene akcií podľa smernice 90/434 len z toho dôvodu, že nadobúdajúca spoločnosť vo svojej daňovej súvahe neocenila prevedené akcie ich pôvodnou účtovnou hodnotou, nemôže vychádzať z článku 11 ods. 1 písm. a) smernice 90/434 ako zo svojho právneho základu a nemôže byť považovaná za zlučiteľnú s touto smernicou.

33      V tejto súvislosti treba rovnako poukázať na to, čo vo svojich pripomienkach uviedla spoločnosť A.T. bez toho, aby to nemecká vláda namietala, a to konkrétne, že predmetná výmena akcií sa uskutočnila len preto, aby sa vyhovelo pravidlám amerických finančných trhov a že G-SA si dovtedy ponechala akcie C-GmbH, ktoré nadobudla.

34      V súvislosti s tým, že sporná právna úprava vo veci samej má za cieľ, ako to na pojednávaní tvrdila aj nemecká vláda, nielen predchádzať zneužívaniu, ale aj umožniť uloženie daňovej povinnosti v takých prípadoch, keď je zrejmé, že ide o medzeru v daňovom systéme, treba konštatovať, že keby sa členských štátom umožnilo jednostranne vypĺňať také medzery za predpokladu, že by existovali, vzniklo by riziko oslabenia účelu smernice 90/434, ktorým je, ako vyplýva z bodu 27, zavedenie spoločného daňového systému.

35      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že cieľom samotnej smernice 90/434 je podľa jej štvrtého odôvodnenia ochrana finančných záujmov štátu nadobudnutej spoločnosti. Jej článok 8 ods. 1 a 2 tak stanovuje, že uplatnenie odseku 1 nebráni členským štátom, aby zdanili zisk pochádzajúci z následných prevodov získaných cenných papierov rovnakým spôsobom ako zisk vznikajúci z prevodu cenných papierov existujúcich pred nadobudnutím.

36      Ako však uvádza aj Komisia Európskych spoločenstiev, skutočnosť, že pravidlá finančných trhov v konaní vo veci samej vyžadujú, aby spoločnosť A.T. následne previedla akcie, ktoré nadobudla výmenou, a že trhová cena akcií G-SA značne klesla, nie je dôvodom na to, aby sa samotná výmena akcií považovala za zdaniteľnú, pretože skryté rezervy sa k predmetnému dátumu nerealizovali.

37      Okrem toho treba uviesť, ako to pripúšťa aj nemecká vláda, že pri zdanení následného prevodu prevedených akcií by zo zachovania ich pôvodnej účtovnej hodnoty u nadobúdajúcej spoločnosti nemali prospech nemecké daňové orgány, ale prinajlepšom francúzske daňové orgány, a z toho dôvodu je tak ešte menej zrejmé, prečo by nemecká právna úprava mala mať záujem na stanovení takejto požiadavky.

38      Navyše je veľmi ťažké zistiť skutočný záujem na požiadavke dvojitého prepojenia pôvodnej účtovnej hodnoty prevedených akcií aj preto, lebo ako spoločnosť A.T. a Komisia uviedli vo svojich písomných pripomienkach a ako to na pojednávaní potvrdila aj nemecká vláda, UmwStG bol medzitým zmenený v tom zmysle, že od roku 2007 sa už uvedená požiadavka pri výmene akcií spoločností z rôznych členských štátov neuplatňuje.

39      Vzhľadom na uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať v tom zmysle, že článok 8 ods. 1 a 2 smernice 90/434 bráni takej právnej úprave členského štátu, podľa ktorej výmena akcií má vo vzťahu k akcionárom nadobudnutej spoločnosti za následok zdanenie kapitálového zisku z prevodu, ktorý zodpovedá rozdielu medzi počiatočnými obstarávacími nákladmi prevedených akcií a ich trhovou hodnotou, okrem prípadu, keď nadobúdajúca spoločnosť vykáže pôvodnú účtovnú hodnotu prevedených akcií vo svojej daňovej súvahe.

40      Vzhľadom na odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku netreba odpovedať na druhú otázku.

 O trovách

41      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 8 ods. 1 a 2 smernice Rady 90/434/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov bráni takej právnej úprave členského štátu, podľa ktorej výmena akcií má vo vzťahu k akcionárom nadobudnutej spoločnosti za následok zdanenie kapitálového zisku z prevodu, ktorý zodpovedá rozdielu medzi počiatočnými obstarávacími nákladmi prevedených akcií a ich trhovou hodnotou, okrem prípadu, keď nadobúdajúca spoločnosť vykáže pôvodnú účtovnú hodnotu prevedených akcií vo svojej daňovej súvahe.

Podpisy


* Jazyk konania: nemčina.