Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

References to this case

Share

Highlight in text

Go

15.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 209/28

Žaloba podaná 4. júna 2008 – Komisia Európskych spoločenstiev/Talianska republika

(Vec C-244/08)

(2008/C 209/42)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: A. Aresu a M. Afonso, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Talianska republika, pokiaľ ide o vrátenie DPH zdaniteľnej osobe usadenej v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, ktorá ale má stálu prevádzkareň, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 1 ôsmej smernice Rady 79/1072/EHS zo 6. decembra 1979 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – Úpravy o vrátení dane z pridanej hodnoty platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu (1) a článku 1 trinástej smernice Rady 86/560/EHS zo 17. novembra 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území Spoločenstva (2), v rozsahu, v akom ukladá zdaniteľnej osobe, ktorej prevádzkareň sa nachádza v členskom štáte alebo v tretej krajine, ktorá ale má stálu prevádzkareň, ktorá v rozhodnom období v Taliansku dodala tovar alebo poskytla služby, aby dosiahla vrátenie DPH zaplatenej na vstupe prostredníctvom mechanizmov stanovených v uvedených smerniciach, a nie prostredníctvom odpočtu, ak ku kúpe tovaru a služieb dochádza nie prostredníctvom stálej prevádzkarne v Taliansku, ale vykonáva ho priamo hlavná prevádzkareň,

—

zaviazať Taliansku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa Komisia Európskych spoločenstiev domáha, aby Súdny dvor určil, že talianske opatrenie, ktoré platiteľovi DPH, ktorého prevádzkareň sa nachádza v členskom štáte alebo v tretej krajine, ktorá ale v Taliansku má stálu prevádzkareň, ktorá v rozhodnom období v Taliansku dodala tovar alebo poskytla služby, ukladá, aby dosiahol vrátenie DPH zaplatenej na vstupe prostredníctvom mechanizmov stanovených v smernici 79/1072/EHS (ôsma smernica o DPH) a v smernici 86/560/EHS (trinásta smernica o DPH), a nie prostredníctvom normálneho mechanizmu odpočtu, ktorý je ako všeobecné pravidlo upravené v smernici 77/388/EHS (3) (šiesta smernica o DPH), ak k nákupu tovaru a služieb dochádza nie prostredníctvom stálej prevádzkarne v Taliansku, ale vykonáva ho priamo hlavná prevádzkareň nachádzajúca sa v zahraničí, nie je v súlade s právom Spoločenstva.

Takéto opatrenie, ktoré zaťažuje daňové plnenia dotknutých platiteľov, je podľa Komisie Európskych spoločenstiev v rozpore s ustanoveniami a zásadami, ktoré sú základom už citovaných smerníc v oblasti DPH, na základe ktorých zahraničný platiteľ, ktorý má v Taliansku stálu prevádzkareň a ktorý z takejto prevádzkarne v Taliansku uskutočňuje obchodné operácie, musí mať možnosť využiť normálny mechanizmus odpočtu upravený v šiestej smernici, aj keď niektoré obchodné operácie musela vykonať priamo hlavná prevádzkareň.

(1)  Ú. v. ES L 331, s. 11; Mim. vyd. 09/001, s. 79.

(2)  Ú. v. ES L 326, s. 40; Mim. vyd. 09/001, s. 129.

(3)  Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23 – Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia.