Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

References to this case

Share

Highlight in text

Go

13.3.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 63/42

Žaloba podaná 22. januára 2010 — Európska komisia/Estónska republika

(Vec C-39/10)

2010/C 63/66

Jazyk konania: estónčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: R. Lyal a K. Saaremäel-Stoilov)

Žalovaná: Estónska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Estónska republika si tým, že vo svojich právnych predpisoch nestanovila, že oslobodenie od dane z príjmov sa priznáva takým nerezidentom, ktorých celkové príjmy sú také nízke, že keby tieto zdaniteľné osoby boli rezidentmi, tak by boli od dane z príjmov oslobodené, neplní povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a z článku 28 Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

—

zaviazať Estónsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia obdržala sťažnosť štátneho príslušníka Estónskej republiky usadeného vo Fínskej republike týkajúcu sa zaťaženia jeho dôchodku poberaného z Estónska daňou z príjmov. Tento štátny príslušník uviedol, že Estónska republika vo vzťahu k jeho dôchodku neuplatnila ani bežnú nezdaniteľnú čiastku stanovenú pre rezidentov, ani doplnkovú nezdaniteľnú čiastku stanovenú pre dôchodcov, ktorí sú rezidentmi.

Sťažovateľ poberá polovicu svojich príjmov vo forme dôchodku z Estónskej republiky a druhú polovicu ako dôchodok z Fínskej republiky. Jeho príjmy sú veľmi nízke, a keby poberal všetky svoje príjmy z toho istého členského štátu, boli by zdanené v menšej miere alebo by vôbec neboli zdanené.

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že priame zdanenie síce patrí do príslušnosti členských štátov, avšak členské štáty musia toto svoje právo vykonávať v súlade s právom Európskej únie a musia zabrániť diskriminácii z dôvodu štátnej príslušnosti.

Keď je zdaniteľnej osobe, ktorá nie je rezidentom, ktorá využila slobodu voľného pohybu pracovníkov, upierané oslobodenie od dane, ktoré je umožnené zdaniteľnej osobe, ktorá je rezidentom, ide o nerovnaké zaobchádzanie s nerezidentmi a rezidentmi a súčasne o obmedzenie voľného pohybu pracovníkov cez hranice.

Možno — a keď áno, do akej miery — toto nerovnaké zaobchádzanie z dôvodu rozdielneho bydliska považovať za primerané a odôvodnené?

V situácii, v ktorej sú celosvetovo dosiahnuté celkové príjmy daňového dlžníka také nízke, že štát zdroja príjmov by ich nezdanil vôbec, alebo by ich zdanil len v malej miere, keby išlo o rezidenta, musia členské štáty podľa názoru Komisie pri vyberaní dane z príjmov od nerezidentov zohľadniť ich osobné a rodinné okolnosti do takej miery, aby bolo zabezpečené rovnaké zaobchádzanie so zdaniteľnými osobami, ktoré sú rezidentmi.

Ak členský štát stanovil v právnych predpisoch hranicu, ktorá keď nie je dosiahnutá, tak sa vychádza z toho, že zdaniteľnej osobe chýbajú prostriedky na financovanie verejných výdavkov, tak vtedy nie je dôvod, pri zdaniteľných osobách, ktoré nedosiahli príjmy nad stanovenú hranicu, robiť rozlišovanie podľa ich bydliska.

Komisia zastáva názor, že ustanovenia zákona o dani z príjmov fyzických a právnických osôb Estónskej republiky, ktoré vylučujú, aby oslobodenie od dane z príjmov bolo priznané takým nerezidentom, ktorí poberajú polovicu svojich príjmov z Estónska a druhú polovicu z iného členského štátu a ktorých celkové príjmy sú také nízke, že by sa na nich vzťahovalo oslobodenie od dane, keby tieto zdaniteľné osoby boli rezidentmi, porušujú článok 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 28 Dohody o Európskom hospodárskom priestore.