Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

References to this case

Share

Highlight in text

Go

14.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/26

Žaloba podaná 1. júna 2010 — Európska komisia/Maďarská republika

(Vec C-274/10)

()

2010/C 221/42

Jazyk konania: maďarčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: D. Triantafyllou a B. D. Simon, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Maďarská republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Maďarská republika porušila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1), tým, že platiteľom dane, ktorých daňové priznanie za určité zdaňovacie obdobie vykazuje „nadmerný odpočet“ v zmysle článku 183 smernice, ukladá povinnosť preniesť tento odpočet celkom alebo sčasti do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, pokiaľ nezaplatili poskytovateľovi celú sumu za nadobudnutie plnenia, v dôsledku tejto povinnosti môžu byť niektorí platitelia dane, ktorých daňové priznanie pravidelne vykazuje „nadmerný odpočet“, povinní preniesť tento odpočet do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia viac než jedenkrát,

—

zaviazať Maďarskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba sa týka maďarskej právnej úpravy, podľa ktorej platitelia dane môžu na konci zdaňovacieho obdobia žiadať o vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) len v rozsahu, v akom tento odpočet presahuje DPH za plnenie, ktoré ešte skutočne nezaplatili. Z dotknutého maďarského ustanovenia tak vyplýva, že platiteľ dane nemôže žiadať o vrátenie nadmerného odpočtu, ktorá zodpovedá výške DPH za plnenie, ktoré ešte skutočne nezaplatil, ale musí dotknutú čiastku preniesť do nasledujúceho zdaniteľného obdobia. Ak je výška nadmerného odpočtu na konci zdaňovacieho obdobia nižšia ako DPH z nezaplatených plnení alebo sa jej rovná, platiteľ dane musí celý nadmerný odpočet preniesť do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia. Rovnako treba postupovať na konci nasledujúceho zdaňovacieho obdobia — právna úprava tento postup nijako časovo neobmedzuje, a preto je možné, že platiteľ dane bude musieť prevádzať nadmerný odpočet donekonečna.

Komisia nespochybňuje, že článok 13 smernice necháva členským štátom možnosť voľby medzi vrátením nadmerného odpočtu DPH alebo jeho prenesením do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia. Svoju právomoc však členské štáty môžu vykonávať len pri dodržiavaní zásad spoločného systému DPH ako celku, najmä zásady daňovej neutrality. Vzhľadom na to, že článok 183 smernice, ktorý umožňuje, aby členské štáty raz preniesli nadmerný odpočet DPH do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, sa ustanovenie, ktoré bráni plnému účinku zásady daňovej neutrality, musí vykladať striktne a nemôže slúžiť ako základ pre prijatie vnútroštátnych pravidiel odporujúcich zásade daňovej neutrality alebo cieľu mechanizmu odpočtov.

Z hľadiska zásady daňovej neutrality je cieľom mechanizmu odpočtov to, aby bol podnikateľ úplne zbavený bremena platenia DPH, ktorú má platiť alebo zaplatil v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Táto zásada vylučuje, aby členské štáty podmienili vracanie nadmerných odpočtov DPH požiadavkami, ktoré zaťažujú platiteľa dane, pretože ovplyvňujú jeho finančnú situáciu, platobnú schopnosť a podnikateľské rozhodnutia. Nevrátenie nadmerného odpočtu stanovené maďarskou právnou úpravou má pre platiteľa dane negatívne dôsledky z dvoch dôvodov.

Po prvé nadmerný odpočet DPH treba vo vzťahu k splatnej DPH považovať za pohľadávku platiteľa dane, takže nezaplatenie tejto pohľadávky znižuje možnosti zisku a platobnej schopnosti platiteľa dane, ktorý žiada o vrátenie a zvyšuje podnikateľské riziko. Platiteľ dane musí zaplatiť DPH aj z tovarov a služieb, ktoré ponúka, hoci mu neboli zaplatené, zatiaľ čo DPH z tovarov a služieb, ktoré mu boli určené, sa mu vráti až potom, keď ich skutočne zaplatí.

Po druhé nevrátenie nadmerného odpočtu DPH predstavuje bremeno nielen pre platiteľa dane, ktorý žiada o vrátenie, ale aj pre ďalšiu osobu, ktorá sa nachádza na opačnom konci zdaniteľnej operácie — pre predávajúceho. Znížením platobnej schopnosti nadobúdateľa tovarov totiž nevrátenie odpočtu zvyšuje riziko predávajúceho, že sa mu neposkytne protiplnenie — alebo sa mu poskytne so značným oneskorením — za dodané tovary alebo poskytnuté služby, pričom ale predávajúci je povinný bez ohľadu na túto okolnosť odviesť DPH z týchto tovarov alebo služieb.

Komisia zastáva názor, že ak právna úprava stanovuje určité bremeno, toto bremeno nemožno kompenzovať uložením ďalšieho bremena. Rovnováhu, o ktorú sa právna úprava usiluje, možno dosiahnuť len vtedy, ak bremeno platiteľa dane ako dlžníka, to znamená jeho povinnosť platiť, vyváži možnosť, ktorú bude mať, keď bude v postavení veriteľa, teda možnosť vrátenia DPH, ktorú zaplatil ako dlžník.

Napokon, vzhľadom na to, že podľa článku 183 smernice možno nadmerný odpočet preniesť do nasledujúceho obdobia len raz, napadnutá maďarská právna úprava porušuje tento článok, pretože nestanovuje, že nadmerný odpočet sa platiteľovi dane vráti najneskôr na konci druhého zdaňovacieho obdobia. Maďarská právna úprava, ktorá znížením platobnej schopnosti kupujúceho, v podstate znižuje pravdepodobnosť vrátenia, ani nezaručuje, že platiteľovi dane sa nadmerný odpočet niekedy skutočne vráti. Ak totiž platiteľ dane ukončí svoju podnikateľskú činnosť z dôvodu platobnej neschopnosti bez toho, aby zaplatil za všetky nadobudnuté plnenia, nie je stanovená nijaká možnosť na dosiahnutie vrátenia DPH z nezaplatených plnení a táto daň napokon zostane štátu.

Vzhľadom na uvedené Komisia zastáva názor, že maďarský zákonodarca prekročil hranice diskrečnej právomoci, ktorá mu bola priznaná a porušil článok 183 smernice, keď prijal ustanovenia týkajúce sa podmienok vrátenia nadmerného odpočtu DPH, ktoré porušujú zásadu daňovej neutrality a umožňujú opakované prevody nadmerného odpočtu.

(1)  Ú. v. EÚ L 347, s. 1.