Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

References to this case

Share

Highlight in text

Go

9.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 204/15

Žaloba podaná 20. apríla 2011 — Európska komisia/Poľská republika

(Vec C-193/11)

2011/C 204/28

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: L. Lozano Palacios a K. Herrmann)

Žalovaná: Poľská republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Poľská republika si tým, že podľa článku 119 ods. 3 Ustawy z dnia 11 marca 2004 r. o podatku od towarów i usług (zákon z 11. marca 2004 o dani na tovary a služby, ďalej len „poľský zákon o DPH“) uplatňuje osobitnú úpravu DPH na cestovné kancelárie v prípadoch predaja cestovných služieb osobám, ktoré nie sú cestujúcimi, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú podľa článkov 306 až 310 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1),

—

zaviazať Poľskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa názoru Komisie Poľská republika porušuje platné ustanovenia článkov 306 až 310 smernice 2006/112/ES tým, že na základe článku 119 poľského zákona o DPH uplatňuje osobitnú úpravu DPH na cestovné kancelárie aj v prípadoch, keď príjemcovia cestovných služieb nie sú cestujúcimi.

Na podporu svojej tézy Komisia uvádza, že články 306 až 310 smernice 2006/11/ES zodpovedajú zneniu skoršieho článku 26 šiestej smernice o DPH. Päť zo šiestich vtedajších úradných jazykových verzií (t. j. všetky verzie s výnimkou anglickej jazykovej verzie) bolo úplne koherentných a v celom texte článku 26 dôsledne používalo pojem „cestujúci“ („turysta“). Použitie pojmu „zákazník“ [„nabywca“] sa vyskytuje len v niektorých jazykových verziách článku 306 smernice 2006/112/ES, ktoré sa opierajú o anglickú jazykovú verziu. Aj v týchto prípadoch sa však v ďalších ustanoveniach týkajúcich sa osobitnej úpravy (články 307 až 310) používa pojem „cestujúci“, čo naznačuje nesprávne použitie pojmu „zákazník“ v článku 306.

Okrem toho, aj v prípade, že by sa prijalo tvrdenie, že ciel osobitnej úpravy DPH pre cestovné kancelárie, a síce zjednodušenie vyúčtovania, by sa lepšie dosiahol výkladom, ktorý vychádza z pojmu „zákazník“, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že uplatnenie tejto osobitnej úpravy nemožno výlučne opierať o teleologický výklad, ktorý je v rozpore s jednoznačným rozhodnutím normotvorcu Únie, ktoré vyplýva zo znenia v súčasnosti platných ustanovení.

(1)  Ú. v. EÚ L 347, s. 1.