Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

Share

Highlight in text

Go

8.6.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 190/2

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Upper Tribunal (Tax and Chancery Chamber) (Spojené kráľovstvo) 13. marca 2015 – Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs/National Exhibition Centre Limited

(Vec C-130/15)

(2015/C 190/02)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Upper Tribunal (Tax and Chancery Chamber)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs

Odporca: National Exhibition Centre Limited

Prejudiciálne otázky

1.

Pokiaľ ide o oslobodenie od DPH upravené v článku 13 B písm. d) bode 3 šiestej smernice (smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty (1): jednotný základ jej stanovenia), ako ho vyložil Súdny dvor v rozsudku z 5. júna 1997, Sparekassernes Datacenter/Skatteministeriet (C-2/95, ECLI:EU:C:1997:278, Zb. s. I-3017), aké príslušné zásady by sa mali uplatniť pri určení, či služba „v[edie] k prevodu finančných prostriedkov a vyvoláv[a] zmeny právnej a finančnej situácie“ v zmysle bodu 66 tohto rozsudku? Konkrétne:

1.1.

Je oslobodenie od dane uplatniteľné na službu, akú vykonáva v prejednávanom prípade daňovník, pri ktorej daňovník neodpisuje ani nepripisuje finančné prostriedky na nijakých účtoch, ktorými disponuje, ale ktorá je v prípade, ak dôjde k prevodu finančných prostriedkov, príčinou prevodu finančných prostriedkov uskutočneného nezávislou finančnou inštitúciou?

1.2.

V prípade, ak sa platba uskutoční prostredníctvom kreditnej alebo debetnej karty, závisí odpoveď na otázku 1.1. od toho, či poskytovateľ služby sám získa autorizačné kódy priamo od banky majiteľa karty, alebo inak získa tieto kódy prostredníctvom svojej banky, ktorá je sprostredkovateľom platby?

1.3.

Aké okolnosti rozlišujú a) službu, ktorá spočíva v poskytovaní finančných informácií, bez ktorých by sa platba nevykonala, ale na ktorú sa oslobodenie od dane nevzťahuje [ako napríklad v rozsudku z 28. júla 2011, Nordea Pankki Suomi (C-350/10, ECLI:EU:C:2011:532, Zb. s. I-7359)], od b) služby týkajúcej sa spracovania údajov, ktorá z hľadiska funkcie vedie k prevodu finančných prostriedkov a ktorú preto Súdny dvor označil ako službu, na ktorú sa môže vzťahovať oslobodenie od dane (tak ako v bode 66 rozsudku SDC)?

2.

Aké príslušné zásady by sa mali uplatniť pri určení, či služba, akú vykonáva v prejednávanom prípade daňovník, spadá do pôsobnosti vylúčenia z oslobodenia od dane týkajúceho sa „[vymáhania pohľadávok]“ upraveného v článku 13 B písm. d) bode 3 šiestej smernice? Konkrétne, ak by služba týkajúca sa spracovania platby konkrétnou metódou (napr. debetnou alebo kreditnou kartou) podľa zásad stanovených v rozsudku z 28. októbra 2010, Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs/AXA UK plc (C-175/09, ECLI:EU:C:2010:646, Zb. s. I-1071) predstavovala „[vymáhanie pohľadávok]“ za okolností, keď táto služba bola poskytnutá osobe, ktorá mala nárok na túto platbu (teda osobe prijímajúcej platbu), bude táto služba predstavovať „[vymáhanie pohľadávok]“ aj za okolností, keď sa táto služba poskytuje osobe, ktorá má zaplatiť dlžnú sumu (teda osobe, ktorá uskutočňuje platbu)? Okrem toho existujú za okolností tohto prípadu vôbec „pohľadávky“, ktoré sa majú „vymáhať“?

(1)  Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23.