EU tax law WEB Ullens de Schooten - C-268/15

24.8.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 279/19

1.

Vyžaduje právo Spoločenstva a predovšetkým zásada efektivity, aby za určitých okolností a najmä tých, ktoré sú uvedené v bode 38 tohto rozsudku, vnútroštátna premlčacia doba, ktorá je stanovená v článku 100 konsolidovaných zákonov o finančnej správe a uplatniteľná na návrh na náhradu škody podaný jednotlivcom proti Belgickému kráľovstvu pre porušenie článku 43 Zmluvy o ES (teraz článok 49 ZFEÚ) zákonodarcom, začala plynúť až vtedy, keď bolo toto porušenie potvrdené, alebo naopak, je zásada efektivity za týchto okolností dostatočne zabezpečená tým, že jednotlivec má možnosť prerušiť premlčanie doručením podania prostredníctvom súdneho doručovateľa?

2.

Majú sa články 43 ES, 49 ES a 56 ES a pojem „výlučne vnútroštátna situácia“, ktorý môže obmedziť jednotlivca v jeho odvolaní sa na tieto ustanovenia v rámci sporu pred vnútroštátnym súdom, vykladať v tom zmysle, že bránia uplatneniu práva [Únie] v spore medzi belgickým štátnym príslušníkom a Belgickým kráľovstvom, ktorý sa týka náhrady škody spôsobenej uvádzaným porušením práva Spoločenstva, pozostávajúcim v prijatí a ponechaní v platnosti takej belgickej právnej úpravy, akou je právna úprava článku 3 Kráľovského nariadenia č. 143 z 30. decembra 1982, ktorá sa uplatňuje bez rozdielu na vnútroštátnych príslušníkov a na príslušníkov iných členských štátov?

3.

Má sa zásada prednosti práva Spoločenstva a článok 4 ods. 3 ZEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia vylúčiť uplatnenie zásady právnej sily rozhodnutej veci, pokiaľ ide o preskúmanie alebo zrušenie súdneho rozhodnutia, ktoré sa stalo právoplatným a je v rozpore s právom [Únie], ale naopak umožňujú vylúčiť uplatnenie vnútroštátneho pravidla právnej sily rozhodnutej veci, pokiaľ by viedlo k prijatiu, na základe súdneho rozhodnutia, ktoré sa stalo právoplatným, ale ktoré odporuje právu [Únie], ďalšieho súdneho rozhodnutia, ktoré by zachovalo porušenie práva [Únie], ku ktorému došlo v prvom súdnom rozhodnutí?

4.

Môže Súdny dvor potvrdiť, že otázka, či zásada právnej sily rozhodnutej veci musí byť vylúčená v prípade právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré je v rozpore s právom [Únie], v rámci návrhu na preskúmanie alebo zrušenie tohto rozhodnutia, nie je vecne zhodná v zmysle rozsudkov [Da Costa a i. (28/62 až 30/62, EU:C:1963:6) a Cilfit a i. (283/81, EU:C:1982:335)] s otázkou, či zásada právnej sily rozhodnutej veci, ktorá je v rozpore s právom [Únie], v rámci návrhu na vydanie [nového] rozhodnutia, ktoré by malo zopakovať porušenie práva [Únie], na základe čoho sa vnútroštátny súd rozhodujúci v poslednom stupni nemôže vyhnúť svojej povinnosti podať návrh na začatie prejudiciálneho konania?