EU tax law WEB Enteco Baltic - C-108/17

22.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/12

1.

Má sa článok 143 ods. 2 smernice o DPH (1) vykladať v tom zmysle, že bráni daňovému orgánu členského štátu v tom, aby odmietol uplatniť oslobodenie od dane upravené v článku 143 ods. 1 písm. d) tejto smernice len preto, že v čase dovozu mal byť tovar dodaný jednému platiteľovi DPH, v dôsledku čoho bolo v dovoznom vyhlásení uvedené jeho identifikačné číslo pre DPH, neskôr však bol tovar v dôsledku zmeny okolností prepravený inej zdaniteľnej osobe (platiteľovi DPH) a orgánu verejnej moci boli poskytnuté úplné informácie o totožnosti skutočného nadobúdateľa?

2.

Dá sa za takých okolností ako v prejednávanej veci článok 143 ods. 1 písm. d) smernice o DPH vykladať v tom zmysle, že dokumenty potvrdzujúce prepravu tovaru z daňového skladu na území jedného členského štátu do daňového skladu v inom členskom štáte [nákladné listy e-AD (elektronický administratívny dokument) a potvrdenia e-ROR (elektronická správa o prijatí)], ktorých nesprávnosť nebola preukázaná, možno považovať za postačujúci dôkaz prepravy tovaru do iného členského štátu?

3.

Má sa článok 143 ods. 1 písm. d) smernice o DPH vykladať v tom zmysle, že bráni daňovému orgánu členského štátu v tom, aby odmietol uplatniť oslobodenie od dane upravené v uvedenom ustanovení, pokiaľ právo nakladať s tovarom nebolo na nadobúdateľa tovaru prevedené priamo, ale prostredníctvom ním uvedených osôb (dopravcovia/daňové sklady)?

4.

Je správna prax v rozpore so zásadou neutrality DPH a ochrany legitímnej dôvery, ak sa v rámci tejto praxe odlišne vykladá otázka, čo sa má považovať za prevod dispozičného práva a aké dôkazy je potrebné predložiť na zdokladovanie takého prevodu, v závislosti od toho, či sa uplatní článok 167 alebo článok 143 ods. 1 písm. d) smernice o DPH?

5.

Vzťahuje sa zásada dobrej viery v súvislosti s výberom DPH aj na právo osôb na oslobodenie od DPH pri dovoze [podľa článku 143 ods. 1 písm. d) smernice o DPH] v takých prípadoch ako v spore vo veci samej, t. j. keď colný úrad zdaniteľnej osobe odoprie právo na oslobodenie od DPH pri dovoze na základe toho, že neboli splnené podmienky ďalšej dodávky tovaru v rámci Európskej únie (článok 138 smernice o DPH)?

6.

Má sa článok 143 ods. 1 písm. d) smernice o DPH vykladať v tom zmysle, že bráni správnej praxi členských štátov, v rámci ktorej predpoklad, že i) právo nakladať s tovarom nebolo prevedené na konkrétneho zmluvného partnera a že ii) daňovník vedel alebo mohol vedieť o možnom podvode s DPH, ktorého sa dopustil zmluvný partner, vychádza z toho, že podnik so svojimi zmluvnými partnermi komunikoval prostriedkami elektronickej komunikácie a že daňový orgán prešetrovaním zistil, že zmluvní partneri nepôsobili na uvedenej adrese a nepriznali DPH z transakcií so zdaniteľnou osobou?

7.

Má sa článok 143 ods. 1 písm. d) smernice o DPH vykladať v tom zmysle, že povinnosť preukázať nárok na oslobodenie od dane síce prináleží daňovníkovi, čo však neznamená, že príslušný orgán verejnej moci, ktorý rozhoduje v záležitosti prevodu dispozičného práva, nie je povinný zhromaždiť informácie, ktoré sú dostupné len orgánom verejnej moci?