Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

Share

Highlight in text

Go

Predbežné znenie

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 13. januára 2022 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) – Smernica 2006/112/ES – Článok 168 – Právo na odpočítanie dane – Poskytovanie poštových služieb, ktoré bolo nesprávne oslobodené od dane – DPH považovaná za zahrnutú do obchodnej ceny služieb na účely uplatnenia práva na odpočítanie dane – Vylúčenie – Pojem DPH ‚splatná alebo zaplatená‘“

Vo veci C-156/20,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Supreme Court of the United Kingdom (Najvyšší súd Spojeného kráľovstva) z 1. apríla 2020 a doručený Súdnemu dvoru 6. apríla 2020, ktorý súvisí s konaním:

Zipvit Ltd

proti

Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: podpredseda Súdneho dvora L. Bay Larsen, vykonávajúci funkciu predsedu prvej komory, sudcovia J.–C. Bonichot (spravodajca) a M. Safjan,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Zipvit Ltd, v zastúpení: D. Garcia, L. Allen a W. Shah, solicitors, ako aj R. Thomas, QC,

–        vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: S. Brandon, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci S. Grodzinski a E. Mitrophanous, QC,

–        česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil a O. Serdula, splnomocnení zástupcovia,

–        grécka vláda, v zastúpení: M. Tassopoulou a I. Kotsoni, splnomocnené zástupkyne,

–        španielska vláda, v zastúpení: I. Herranz Elizalde a S. Jiménez García, splnomocnení zástupcovia,

–        Európska komisia, v zastúpení: pôvodne R. Lyal a P. Carlin, splnomocnení zástupcovia, neskôr P. Carlin, splnomocnená zástupkyňa,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 8. júla 2021,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 168 písm. a) a článku 226 bodov 9 a 10 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Zipvit Ltd na jednej strane a Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs (Daňová a colná správa, Spojené kráľovstvo) na druhej strane vo veci rozhodnutia, ktorým táto správa nevyhovela žiadosti uvedenej spoločnosti o odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH).

 Právny rámec

3        Článok 63 smernice 2006/112 stanovuje:

„Zdaniteľná udalosť nastáva a daňová povinnosť vzniká dodaním tovaru alebo poskytnutím služby.“

4        Článok 90 tejto smernice uvádza:

„1.      V prípade zrušenia, odmietnutia, úplného alebo čiastočného nezaplatenia alebo v prípade zníženia ceny po dodaní sa základ dane primerane zníži za podmienok stanovených členskými štátmi.

2.      V prípade úplného alebo čiastočného nezaplatenia sa členské štáty môžu odchýliť od ustanovenia odseku 1.“

5        Podľa článku 132 ods. 1 písm. a) smernice 2006/112 členské štáty oslobodia od dane poskytovanie služieb a dodanie tovaru s nimi súvisiaceho, ktoré uskutočňujú verejné pošty, s výnimkou prepravy osôb a telekomunikačných služieb.

6        Článok 167 uvedenej smernice stanovuje:

„Právo odpočítať daň vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná.“

7        Podľa článku 168 tej istej smernice:

„Pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto transakcie, odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť, tieto sumy:

a)      DPH splatnú alebo zaplatenú v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou,

…“

8        Článok 185 smernice 2006/112 uvádza:

„1.      Úprava odpočítanej dane sa vykoná najmä vtedy, keď sa zmeny vo faktoroch, ktoré boli použité pri určení výšky odpočítanej dane, objavia po podaní daňového priznania k DPH, napríklad v prípadoch zrušenia nákupu alebo získania cenovej zľavy.

2.      Odchylne od odseku 1 sa úprava odpočítanej dane nemôže vykonať pri transakciách, ktoré sú celkovo alebo čiastočne nezaplatené, v prípadoch riadne preukázaného alebo potvrdeného poškodenia, straty alebo krádeže majetku, ani v prípade tovaru určeného ako dary nepatrnej hodnoty a vzoriek uvedených v článku 16.

V prípade celkovo alebo čiastočne nezaplatených transakcií a v prípade krádeže členské štáty však môžu úpravu odpočítanej dane vyžadovať.“

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

9        Zipvit, spoločnosť so sídlom v Spojenom kráľovstve, vykonáva obchodnú činnosť v oblasti dodávania vitamínov a minerálov prostredníctvom zásielkového obchodu.

10      Od 1. januára 2006 do 31. marca 2010 spoločnosť Royal Mail, prevádzkovateľ verejných poštových služieb v Spojenom kráľovstve, poskytol spoločnosti Zipvit poštové služby na základe zmlúv, ktoré s ňou boli individuálne dojednané. Tieto služby boli považované za oslobodené od DPH na základe vnútroštátnej právnej úpravy a smerníc uverejnených daňovou a colnou správou, ktorých cieľom bolo okrem iného prebrať článok 132 ods. 1 písm. a) smernice 2006/112. V dôsledku toho Royal Mail vystavila faktúry bez DPH, z ktorých vyplývalo, že uvedené služby sú oslobodené od dane.

11      Súdny dvor však 23. apríla 2009 vydal rozsudok TNT Post UK (C-357/07, EU:C:2009:248), z ktorého vyplýva, že oslobodenie od DPH uvedené v článku 132 ods. 1 písm. a) smernice 2006/112 sa neuplatňuje na služby poskytované verejnými poštami, ktorých podmienky boli individuálne dojednané.

12      Keďže sa Zipvit domnievala, že platby, ktoré zaplatila spoločnosti Royal Mail, treba spätne považovať za platby zahŕňajúce DPH, podala 15. septembra 2009 a 8. apríla 2010 na daňovú a colnú správu dve žiadosti o odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, týkajúce sa dotknutých služieb, a to v celkovej výške 415 746 libier šterlingov (GBP) (približne 498 800 eur), zvýšenej o úroky.

13      Rozhodnutím z 12. mája 2010 daňová a colná správa zamietla tieto žiadosti z dôvodu, že dotknuté služby neboli zaťažené DPH a Zipvit túto daň nezaplatila.

14      Dňa 2. júla 2010 daňová a colná správa toto rozhodnutie opätovne preskúmala a potvrdila.

15      Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania na jednej strane vyplýva, že Royal Mail sa nepokúsila dodatočne získať od spoločnosti Zipvit ani od svojich ostatných zákazníkov v rovnakej situácii DPH, ktorú omylom nezaplatili, a to najmä vzhľadom na administratívne ťažkosti a náklady, ktoré by s tým súviseli, a na druhej strane, že ani daňová a colná správa nevydala opravný daňový výmer určený spoločnosti Royal Mail, okrem iného z dôvodu legitímnej dôvery, keďže sa domnievala, že si ju vo vzťahu k tomuto podniku v tejto súvislosti vytvorila.

16      Okrem toho ani daňová a colná správa, ani Royal Mail už nemôžu podniknúť takéto kroky vzhľadom na uplynutie premlčacích lehôt.

17      Zipvit sa postupne obrátila na First-Tier Tribunal (Tax Chamber) [Prvostupňový súd (oddelenie pre daňové spory), Spojené kráľovstvo], na Upper Tribunal (Tax Chamber) [Druhostupňový súd (oddelenie pre daňové spory), Spojené kráľovstvo], na Court of Appeal (Odvolací súd, Spojené kráľovstvo), neskôr na Supreme Court of the United Kingdom (Najvyšší súd Spojeného kráľovstva), aby bolo rozhodnutie z 2. júla 2010 zrušené.

18      Keďže Supreme Court of the United Kingdom (Najvyšší súd Spojeného kráľovstva) dospel k záveru, že vec, o ktorej rozhoduje, vyvoláva otázky týkajúce sa výkladu smernice 2006/112 a navyše predstavuje precedens pre mnohé prebiehajúce súdne konania, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Ak (i) daňový úrad, poskytovateľ služieb a prevádzkovateľ, ktorý je zdaniteľnou osobou, nesprávne vyložia právo Únie o DPH a považujú poskytnutie služieb, ktoré podlieha štandardnej sadzbe dane, za oslobodené od DPH; (ii) zmluva uzatvorená medzi poskytovateľom služieb a prevádzkovateľom uvádza, že cena za poskytnutú službu je uvedená bez DPH a za predpokladu, že by bola DPH splatná, s ňou súvisiace náklady by mal znášať prevádzkovateľ; (iii) poskytovateľ služieb nikdy nepožiadal prevádzkovateľa o zaplatenie dodatočnej splatnej DPH a už ani o to požiadať nemôže, a (iv) daňový úrad si nemôže alebo už nemôže (z dôvodu premlčania) uplatniť nárok voči poskytovateľovi služieb vo vzťahu k DPH, ktorá mala byť zaplatená, má [smernica 2006/112] za účinok, že skutočne zaplatená cena predstavuje kombináciu čistej zdaniteľnej sumy a DPH uplatniteľnú na túto sumu, takže prevádzkovateľ môže požiadať o odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe v súlade s článkom 168 písm. a) smernice 2006/112 ako DPH, ktorá bola skutočne ‚zaplatená‘ za dotknuté služby?

2.      Subsidiárne, môže za týchto okolností prevádzkovateľ požiadať o odpočítanie dane zaplatenej na vstupe v súlade s článkom 168 písm. a) smernice ako DPH [splatnú] za uvedené služby?

3.      Ak daňový úrad, poskytovateľ služieb a prevádzkovateľ, ktorý je zdaniteľnou osobou, nesprávne vyložia právo Únie o DPH a považujú poskytnutie služieb, ktoré podlieha štandardnej sadzbe dane, za oslobodené od DPH, takže prevádzkovateľ nemôže predložiť daňovému úradu faktúru uvádzajúcu DPH, ktorá sa v súlade s článkom 226 ods. 9 a 10 smernice vzťahuje na služby, ktoré mu boli poskytnuté, môže prevádzkovateľ požiadať o odpočítanie dane zaplatenej na vstupe v zmysle článku 168 písm. a) smernice 2006/112?

4.      Je na účely odpovede na prvú až tretiu otázku:

a)      relevantné skúmať, či poskytovateľ služieb môže na svoju obranu uviesť tvrdenie založené na legitímnej dôvere alebo inej zásade, ktorá vyplýva z vnútroštátneho práva alebo práva Únie, proti akémukoľvek pokusu daňového úradu o vydanie daňového výmeru, ktorým by mu uložil povinnosť deklarovať sumu zodpovedajúcu DPH v súvislosti s dotknutými službami?

b)      relevantné, že prevádzkovateľ vedel, podobne ako daňový úrad a poskytovateľ služieb, že služby v skutočnosti neboli oslobodené od dane, alebo mal rovnakú možnosť o tom vedieť ako oni, a mohol navrhnúť zaplatenie DPH splatnej za poskytnuté služby (vypočítanej na základe obchodnej ceny tejto služby), takže by ju mohol vrátiť daňovému úradu, ale neurobil tak?“

 O právomoci Súdneho dvora

19      Z článku 86 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. EÚ L 29, 2020, s. 7), ktorá nadobudla platnosť 1. februára 2020, vyplýva, že Súdny dvor má právomoc rozhodovať v prejudiciálnom konaní o návrhoch súdov Spojeného kráľovstva podaných pred skončením prechodného obdobia stanoveného na 31. decembra 2020, čo je prípad tohto návrhu.

 O prejudiciálnych otázkach

 prvej,druhejštvrtejotázke

20      Svojou prvou, druhou a štvrtou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 168 písm. a) smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že DPH možno považovať za splatnú alebo zaplatenú, a teda odpočítateľnú zdaniteľnou osobou, ak na jednej strane táto zdaniteľná osoba a jej poskytovateľ služieb sa na základe nesprávneho výkladu práva Únie zo strany vnútroštátnych úradov nesprávne domnievali, že dotknuté služby sú oslobodené od DPH a v dôsledku toho vyhotovené faktúry túto daň neuvádzali, za okolností, keď zmluva uzavretá medzi týmito dvoma osobami stanovuje, že ak je táto daň splatná, prijímateľ služieb ju znáša na vlastné náklady, a na druhej strane v primeranom čase nebol podniknutý nijaký krok k tomu, aby bola DPH vrátená, takže akýkoľvek úkon poskytovateľa služieb a daňovej a colnej správy s cieľom dosiahnuť vrátenie nezaplatenej DPH je premlčaný.

21      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane uplatniteľné na plnenia uskutočnené na vstupe (rozsudok z 12. apríla 2018, Biosafe – Indústria de Reciclagens, C-8/17, EU:C:2018:249, bod 29 a citovaná judikatúra).

22      Toto právo na odpočítanie dane je však podmienené splnením požiadaviek a najmä požiadaviek stanovených v článku 168 písm. a) smernice 2006/112, podľa ktorého DPH, ktorej odpočítanie sa požaduje, musí byť splatná alebo zaplatená.

23      Pokiaľ ide v prvom rade o otázku, či možno DPH považovať za zaplatenú z dôvodu, že za okolností, o aké ide vo veci samej, sa mala, ako to tvrdí Zipvit, považovať za zahrnutú do ceny zaplatenej na základe zásad vyplývajúcich z rozsudku zo 7. novembra 2013, Tulică a Plavoüllin (C-249/12C-250/12, EU:C:2013:722), v spojení s článkami 90 a 185 smernice 2006/112, treba pripomenúť, že Súdny dvor v bode 43 uvedeného rozsudku rozhodol, že smernica 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, keď bola cena tovaru stanovená stranami bez akéhokoľvek uvedenia DPH a dodávateľ tohto tovaru je osoba, ktorá má zaplatiť DPH splatnú za zdaniteľné plnenie, sa má dohodnutá cena považovať za cenu, ktorá už zahŕňa DPH v prípade, že dodávateľ nemá možnosť vrátiť DPH, ktorú daňový úrad požaduje od osoby, ktorá tovar nadobudla.

24      Tento výklad sa osobitne zakladá na základnej zásade smernice 2006/112, podľa ktorej má systém DPH zaťažovať len konečného spotrebiteľa (rozsudok zo 7. novembra 2013, Tulică a Plavoşin, C-249/12C-250/12, EU:C:2013:722, bod 34, ako aj citovaná judikatúra).

25      Súdny dvor totiž usúdil, že ak bola kúpna zmluva uzatvorená bez uvedenia DPH, v prípade, že dodávateľ nemôže na základe vnútroštátneho práva získať späť od nadobúdateľa DPH, ktorú neskôr požaduje daňový úrad, zohľadnenie celkovej ceny bez odpočítania DPH ako základu, na ktorý sa DPH uplatňuje, by viedlo k tomu, že DPH by zaťažovala tohto dodávateľa, a teda by porušovala zásadu, podľa ktorej je DPH spotrebnou daňou, ktorú musí znášať konečný spotrebiteľ (rozsudok zo 7. novembra 2013, Tulică a Plavoşin, C-249/13C-250/12, EU:C:2013:722, bod 35).

26      Takéto zohľadnenie by navyše odporovalo pravidlu, podľa ktorého daňový úrad nemôže vybrať na účely DPH vyššiu sumu, než je suma, ktorú zdaniteľná osoba získala (rozsudok zo 7. novembra 2013, Tulică a Plavoşin, C-249/12C-250/12, EU:C:2013:722, bod 36, ako aj citovaná judikatúra).

27      Analýza by bola iná v prípade, ak by mal dodávateľ podľa vnútroštátneho práva možnosť pridať k dohodnutej cene prirážku zodpovedajúcu dani uplatniteľnej na plnenie a získal ju tak späť od nadobúdateľa tovaru (rozsudok zo 7. novembra 2013, Tulică a Plavoşin, C-249/12C-250/12, EU:C:2013:722, bod 37).

28      Ako však vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, okolnosti vo veci samej sú odlišné od okolností v tomto rozsudku.

29      Vyplýva z toho totiž, že zmluva uzavretá medzi spoločnosťami Zipvit a Royal Mail výslovne stanovovala, že cena služby je vyjadrená bez DPH a že, ak by bola DPH napriek tomu splatná, prevádzkovateľ by mal znášať súvisiace náklady.

30      Okrem toho, ako vyplýva zo spisu, ktorý má k dispozícii Súdny dvor, Royal Mail z právneho hľadiska nemohla vymáhať od spoločnosti Zipvit sumu DPH, ktorá nebola omylom zaplatená, po tom, čo sa dozvedela, že služby, ktoré poskytla, mali tejto dani podliehať.

31      Keďže Royal Mail za týchto okolností napriek tomu nepodnikla kroky na vymoženie sumy DPH od spoločnosti Zipvit a vzhľadom na skutočnosť, že samotná daňová a colná správa upustila od vymáhania DPH od tohto poskytovateľa z dôvodov týkajúcich sa okrem iného ochrany legitímnej dôvery, treba konštatovať, že cena účtovaná spoločnosti Zipvit za poskytovanie poštových služieb je cenou bez DPH. Vzhľadom na to, že DPH je daňou, ktorá môže v každom štádiu postihovať iba pridanú hodnotu a ktorú musí v konečnom dôsledku znášať iba konečný spotrebiteľ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. augusta 2018, Viking Motors a i., C-475/17, EU:C:2018:636, bod 33), zdaniteľná osoba, akou je Zipvit, sa nemôže domáhať odpočítania sumy DPH, ktorá jej nebola fakturovaná, a ktorú teda nezískala od konečného spotrebiteľa.

32      Tento výklad nie je spochybnený tvrdením spoločnosti Zipvit založeným na vnútroštátnych ustanoveniach preberajúcich články 90 a 185 smernice 2006/112. Keďže totiž suma DPH nikdy nezaťažila cenu služieb, ktoré Royal Mail poskytla spoločnosti Zipvit, nemožno hovoriť o znížení základu dane v zmysle článku 90 smernice 2006/112 ani o úprave odpočítania dane na vstupe v zmysle článku 185 tejto smernice, keďže tieto články sú uplatniteľné len vtedy, keď bola DPH uplatnená na cenu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2020, E. – (DPH – Zníženie základu dane), C-335/19, EU:C:2020:829, body 21 a 37, ako aj citovanú judikatúru).

33      V dôsledku toho za okolností, o aké ide vo veci samej, nemožno DPH považovať za zahrnutú do ceny zaplatenej príjemcom služieb.

34      Za týchto podmienok okolnosti uvedené vo štvrtej otázke a týkajúce sa legitímnej dôvery poskytovateľa služieb, ktoré môžu byť uplatnené voči daňovej a colnej správe v prípade žiadosti o úpravu, a skutočnosti, že príjemca služieb túto daň nezaplatil, keď sa dozvedel o vzniknutej chybe, hoci daňová a colná správa, ako aj poskytovateľ služieb vedeli o tom, že DPH mala byť uplatnená, nemôžu zmeniť túto analýzu.

35      Z toho vyplýva, že článok 168 písm. a) smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že DPH nemožno považovať za zaplatenú v zmysle tohto ustanovenia za okolností, o aké ide vo veci samej.

36      Pokiaľ ide ďalej o otázku, či za takýchto okolností možno DPH považovať za splatnú v zmysle uvedeného ustanovenia, treba pripomenúť, že článok 167 smernice 2006/112 stanovuje, že právo na odpočítanie dane vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná.

37      Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pojem „splatná“ v zmysle článku 168 písm. a) smernice 2006/112 odkazuje na daňový dlh, ktorý sa má zaplatiť, a teda predpokladá, že zdaniteľná osoba má povinnosť zaplatiť sumu DPH, ktorú chce odpočítať ako daň na vstupe (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. marca 2012, Véleclair, C-414/10, EU:C:2012:183, bod 20).

38      Hoci je pravda, že článok 63 smernice 2006/112 stanovuje, že daňová povinnosť vzniká dodaním tovaru alebo poskytnutím služby, treba uviesť, že samotná skutočnosť, že plnenie oslobodené od DPH sa v konečnom dôsledku po tom, čo sa uskutoční, považuje za plnenie podliehajúce tejto dani, nemôže postačovať na to, aby sa táto daň považovala za odpočítateľnú, ak príjemca tohto plnenia nebol vôbec požiadaný o zaplatenie tejto dane, hoci poskytovateľovi služieb nič nebráni, aby o to tohto príjemcu požiadal.

39      Napokon ani okolnosti uvedené v štvrtej otázke, pripomenuté v bode 34 tohto rozsudku, nemôžu zmeniť túto analýzu.

40      Z toho vyplýva, že článok 168 písm. a) smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že za okolností, o aké ide vo veci samej, nemožno DPH považovať za splatnú v zmysle tohto ustanovenia.

41      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú, druhú a štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 168 písm. a) smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že DPH nemožno považovať za splatnú alebo zaplatenú v zmysle tohto ustanovenia a nie je teda odpočítateľná zdaniteľnou osobou, ak na jednej strane táto zdaniteľná osoba a jej poskytovateľ služieb sa na základe nesprávneho výkladu práva Únie zo strany vnútroštátnych úradov nesprávne domnievali, že dotknuté služby sú oslobodené od DPH a v dôsledku toho vyhotovené faktúry túto daň neuvádzali, za okolností, keď zmluva uzavretá medzi týmito dvoma osobami stanovuje, že ak je táto daň splatná, prijímateľ služieb ju znáša na vlastné náklady, a na druhej strane v primeranom čase nebol podniknutý nijaký krok k tomu, aby bola DPH vrátená, takže akýkoľvek úkon poskytovateľa služieb a daňovej a colnej správy s cieľom dosiahnuť vrátenie nezaplatenej DPH je premlčaný.

 tretejotázke

42      Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má smernica 2006/112 vykladať v tom zmysle, že príjemca služieb, ktoré sú nesprávne oslobodené od DPH, sa môže dovolávať práva na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej na vstupe, ak nemá faktúry obsahujúce údaje uvedené v článku 226 bodoch 9 a 10 tejto smernice.

43      Vzhľadom na odpoveď na prvú, druhú a štvrtú otázku sa odpoveď na tretiu otázku nezdá byť potrebná na účely sporu vo veci samej.

 O trovách

44      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že daň z pridanej hodnoty (DPH) nemožno považovať za splatnú alebo zaplatenú v zmysle tohto ustanovenia a nie je teda odpočítateľná zdaniteľnou osobou, ak na jednej strane táto zdaniteľná osoba a jej poskytovateľ služieb sa na základe nesprávneho výkladu práva Únie zo strany vnútroštátnych úradov nesprávne domnievali, že dotknuté služby sú oslobodené od DPH a v dôsledku toho vyhotovené faktúry túto daň neuvádzali, za okolností, keď zmluva uzavretá medzi týmito dvoma osobami stanovuje, že ak je táto daň splatná, prijímateľ služieb ju znáša na vlastné náklady, a na druhej strane v primeranom čase nebol podniknutý nijaký krok k tomu, aby bola DPH vrátená, takže akýkoľvek úkon poskytovateľa služieb a daňovej a colnej správy s cieľom dosiahnuť vrátenie nezaplatenej DPH je premlčaný.

Podpisy


*      Jazyk konania: angličtina.