EU tax law WEB -

22.11.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 471/26

1.

Je v súlade s právom Únie, a najmä s článkom 9 ods. 1 a článkom 10 smernice o DPH (1), ako aj so zásadou daňovej neutrality, prax daňového orgánu, podľa ktorej daňový orgán automaticky a bez vykonania akéhokoľvek overenia, vyvodzuje zo skutočnosti, že fyzická osoba si je vedomá toho, že má právny vzťah s právnickou osobou konajúcou ako zástupca, ktorá je nezávislá od zdaniteľnej osoby ako mandant, a ktorá má vlastnú právnu subjektivitu bez toho, aby táto fyzická osoba mala právny vzťah so zdaniteľnou osobou, skutočnosť, že si je toho vedomá aj zdaniteľná osoba, pričom nezohľadňuje ustanovenia zmluvy uzavretej medzi mandantom a zástupcom, ako aj zahraničného práva, ktorým sa upravuje právny vzťah zastúpenia?

2.

Majú sa článok 167, článok 168 písm. a) a článok 178 písm. a) smernice o DPH vykladať v tom zmysle, že ak daňový orgán konštatuje existenciu kruhového fakturačného reťazca, táto skutočnosť sama osebe postačuje ako objektívna okolnosť na preukázanie daňového podvodu, alebo by daňový orgán mal v takom prípade tiež uviesť, ktorý člen alebo členovia reťazca sa dopustili daňového podvodu a aký bol ich modus operandi?

3.

Majú sa vyššie uvedené články smernice o DPH v spojení s požiadavkami proporcionality a primeranosti vykladať v tom zmysle, že aj keď sa daňový orgán na základe konkrétnych okolností prípadu domnieva, že zdaniteľná osoba mala byť obozretnejšia, možno od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovať, aby overila okolnosti, ktoré daňový orgán mohol zistiť až po kontrole trvajúcej približne päť rokov, ktorá si vyžiadala množstvo dodatočných overení s použitím nástrojov verejného práva, a to takým spôsobom, aby ochrana obchodného tajomstva zdaniteľných osôb nepredstavovala prekážku overenia? V prípade, ak sa vyžaduje zvýšená starostlivosť, postačuje na preukázanie náležitej starostlivosti, ak zdaniteľná osoba rozšíri svoju kontrolu aj na okolnosti, ktoré idú nad rámec okolností uvedených v rozsudku Mahagében, pokiaľ ide o potenciálnych obchodných partnerov tak, aby mala interné pravidlá týkajúce sa zásobovania na účely overenia týchto partnerov, neprijímala platby v hotovosti, zahrnula do zmlúv, ktoré uzatvára, podmienky týkajúce sa prípadných rizík, a aby skúmala aj ďalšie okolnosti počas transakcie?

4.

Majú sa vyššie uvedené články smernice o DPH vykladať v tom zmysle, že ak daňový orgán zistí, že zdaniteľná osoba sa aktívne podieľala na daňovom podvode, postačuje v tomto ohľade, aby z dôkazov objavených daňovým orgánom vyplynulo, že zdaniteľná osoba mohla mať pri vynaložení náležitej starostlivosti vedomosť o tom, že sa zúčastňuje na daňovom podvode, bez toho, aby preukázala, že vedela o tom, že sa zúčastňuje na daňovom podvode z dôvodu svojho aktívneho konania na tomto podvode? V prípade preukázania aktívnej účasti na daňovom podvode, teda vedomosti o tejto účasti, musí daňový orgán preukázať podvodné konanie zdaniteľnej osoby, ktoré sa prejavilo v jej konaní v zhode s členmi, ktorí ju v reťazci predchádzajú, alebo postačuje, ak sa opiera o objektívne dôkazy týkajúce sa vzájomnej vedomosti členov reťazca?

5.

Je v súlade s vyššie uvedenými článkami smernice o DPH a s právom na spravodlivý proces uznaným ako všeobecná zásada v článku 47 Charty základných práv Európskej únie a so zásadou právnej istoty, prax daňového orgánu spočívajúca v tom, že svoje rozhodnutie zakladá na údajnom porušení ustanovení v oblasti bezpečnosti potravinového reťazca, ktoré nemajú vplyv na dodržiavanie daňových povinností zdaniteľnej osoby alebo na obeh jej faktúr, čo daňová právna úprava nijako nestanovuje vo vzťahu k zdaniteľnej osobe, a ktoré nemajú žiaden vplyv na existenciu transakcií kontrolovaných daňovým orgánom a na vedomosť zdaniteľnej osoby, ktorá je predmetom skúmania v daňovom konaní?

V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu prejudiciálnu otázku:

6.

Je v súlade s vyššie uvedenými článkami smernice o DPH a s právom na spravodlivý proces uznaným ako všeobecná zásada v článku 47 Charty a so zásadou právnej istoty, prax daňového orgánu spočívajúca v tom, že bez zásahu úradného orgánu v oblasti bezpečnosti potravinového reťazca, ktorý má vecnú a územnú pôsobnosť, daňový orgán vo svojom rozhodnutí vykonáva posúdenia o zdaniteľnej osobe, ktoré patria do pôsobnosti tohto úradného orgánu, a to spôsobom, že na základe zistených porušení týkajúcich sa bezpečnosti potravinového reťazca – otázka presahujúca oblasť jeho pôsobnosti – vyvodzuje daňové dôsledky pre zdaniteľnú osobu bez toho, aby táto zdaniteľná osoba mohla vyvrátiť konštatovanie porušenia predpisov týkajúcich sa bezpečnosti potravinového reťazca v rámci konania, ktoré je nezávislé od daňového konania, a ktoré rešpektuje základné záruky a práva účastníkov konania?