Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

References to this case

Share

Highlight in text

Go

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

prednesené 8. septembra 2005 1(1)

Vec C-169/04

Abbey National plc a Inscape Investment Fund (joined party)

proti

Commissioners of Customs & Excise

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný VAT and Duties Tribunal, London (Spojené kráľovstvo)]

„DPH – Oslobodenie správy zvláštnych investičných fondov – Pojem správa“





I –    Úvod

1.        Čo zahŕňa pojem „správa“ investičného fondu? To je centrálna otázka prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania podaného VAT and Duties Tribunal, London (Spojené kráľovstvo). Podľa šiestej smernice 77/388/EHS o DPH (ďalej len „šiesta smernica“)(2) sú totiž plnenia spojené so správou investičných fondov oslobodené od dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“). Investičné fondy a investičné spoločnosti Abbey National’s VAT group dotknuté v spore vo veci samej chcú, aby sa oslobodenie uplatnilo aj na určité plnenia, ktoré zverili tretím osobám.

2.        Pri tejto príležitosti treba objasniť, v akom rozsahu sa má smernica Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP)(3) zohľadniť pri výklade ustanovení o DPH. Smernica 85/611 harmonizuje vnútroštátne ustanovenia o niektorých investičných fondoch a obsahuje predovšetkým definíciu toho, čo treba považovať za správu fondu.

3.        Smernica 85/611 okrem toho obsahuje niekoľko ustanovení štrukturálnej povahy pre podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (ďalej len „PKIPCP“), ktoré predstavujú dôležitý rámec na pochopenie úloh a fungovania týchto investičných nástrojov. Táto smernica rozoznáva v zásade dve formy PKIPCP. Na jednej strane existujú investičné fondy, ktoré sú zriaďované zmluvou a ktoré nemajú právnu subjektivitu (investičné fondy). V Spojenom kráľovstvo majú tieto fondy často právnu formu „unit trust“(4). Na druhej strane existujú investičné spoločnosti, ktoré sú ako právnické osoby zriaďované podľa práva obchodných spoločností.

4.        Keďže investičné fondy nemajú vlastnú právnu subjektivitu, potrebujú správcovskú spoločnosť, ktorá riadi ich činnosť. Investičné spoločnosti sú naopak právnickými osobami, ktoré sa môžu spravovať aj samy a ktoré nevyhnutne nepotrebujú osobitnú správcovskú spoločnosť. Podľa ustanovení Spojeného kráľovstva však majú „authorised corporate director“ (ďalej len „ACD“). Túto úlohu najčastejšie vykonávajú spoločnosti, čo spôsobuje, že ich štruktúra pripomína štruktúru investičného fondu so správcovskou spoločnosťou.

5.        Najdôležitejšou úlohou pri správe fondu je určovať investičnú politiku vrátene rozhodnutí o kúpe a predaji konkrétnych cenných papierov. Správcovská spoločnosť musí okrem toho viesť účtovníctvo a vystavovať faktúry. Návrh na začatie prejudiciálneho konania nastoľuje otázku, či tieto posledné uvedené činnosti možno aj v prípade, ak sú zverené tretím osobám, stále považovať za oslobodené v súvislosti so správou investičného fondu alebo investičnej spoločnosti.

6.        Ďalšia otázka sa týka posúdenia činnosti depozitára. Tak investičné fondy, ako aj investičné spoločnosti musia svoj majetok zveriť do úschovy tretej osobe(5). V prípade „unit trust“ vykonáva úlohu depozitára mandatár (trustee). V praxi vykonávajú funkciu depozitára najčastejšie banky. Depozitár vykonáva pokyny správcovskej spoločnosti. Navyše má určitú pôsobnosť v oblasti kontroly a spolupráce. Zvlášť musí dbať na to, aby boli transakcie so zvereným majetkom správne zaúčtované. Vzniká otázka, či sú služby depozitára správou investičného fondu oslobodenou od DPH.

II – Právny rámec

A –    Právo Spoločenstva

7.        Podľa článku 13 B šiestej smernice:

„… členské štáty oslobodia od dane nasledujúce položky za podmienok, ktoré stanovia na účely zabezpečenia správnej a jednoznačnej aplikácie oslobodení od dane a na účely ochrany pred možnými daňovými únikmi, pred neplatením daní a pred ich zneužívaním:

…

d)      nasledujúce plnenia:

…

3.      plnenia vrátane sprostredkovania týkajúce sa vkladov a bežných účtov, platieb, prevodov, dlhov, šekov a iných prevoditeľných dokumentov, ale nie inkasovania a skupovania dlhov;

…

5.      plnenia vrátane sprostredkovania – s výnimkou spravovania a úschovy – týkajúce sa účastín, podielov v spoločnostiach a združeniach, dlhopisov a iných cenných papierov s výnimkou:

–      dokumentov zakladajúcich [cenných papierov predstavujúcich – neoficiálny preklad] právny nárok na tovar,

–      práv alebo cenných papierov podľa článku 5 (3);

6.      riadenie [správa – neoficiálny preklad] zvláštnych investičných fondov, ako ich definovali členské štáty;

…“

8.        V článku 1 ods. 2 a 3 smernice 85/611(6) sú investičné fondy definované takto:

„2. Na účely tejto smernice sú PKIPCP podniky:

–        ktorých jediným účelom je kolektívne investovanie do prevoditeľných cenných papierov a/alebo do iných likvidných finančných aktív uvedených v článku 19 ods. 1 peňažných prostriedkov získaných od verejnosti a ktoré funguje [fungujú – neoficiálny preklad] na princípe rozloženia rizík a

–        ktorých podielové listy sú na žiadosť držiteľov spätne kúpené alebo vykúpené [vyplatené – neoficiálny preklad] priamo alebo nepriamo z aktív takýchto podnikov. Úkony zo strany PKIPCP na zaistenie toho, aby sa hodnota ich podielových jednotiek na burze výrazne nelíšila od čistej hodnoty ich aktív, sa považujú za rovnocenné s takouto spätnou kúpou alebo spätným výkupom [vyplatením – neoficiálny preklad].

3. Takéto podniky môžu byť zriaďované podľa zákona, a to buď podľa predpisov zmluvného práva (ako spoločné fondy [podielové – neoficiálny preklad] spravované správcovskou spoločnosťou), alebo podľa predpisov o podielových fondoch (ako podielové fondy) [o poručníckych fondoch (ako poručnícke fondy) – neoficiálny preklad], alebo podľa predpisov o investičných spoločnostiach [podľa stanov (ako investičné spoločnosti) – neoficiálny preklad].

Na účely tejto smernice sa výrazom ‚spoločné fondy‘ [‚podielové fondy‘- neoficiálny preklad] taktiež rozumejú podielové fondy [poručnícke fondy – neoficiálny preklad].“

9.        Článok 4 smernice 85/611 upravuje podmienky povoľovania PKIPCP orgánmi členského štátu. Predovšetkým z odseku 2 tohto ustanovenia vyplýva, že investičný fond zriadený podľa predpisov zmluvného práva musí mať správcovskú spoločnosť a depozitára, ktorým nemôže byť správcovská spoločnosť. Investičná spoločnosť potrebuje iba depozitára.

10.      Článok 5 ods. 2 druhý pododsek smernice 85/611 odkazuje pri opise správy investičných fondov a investičných spoločností na demonštratívny zoznam funkcií v prílohe II(7), ktorý znie takto:

„Funkcie zahrnuté v činnosti spoločnej správy portfólia

–        Spravovanie investícií

–        Správa [Administrácia – neoficiálny preklad]:

a)      právne služby a účtovníctvo spravovania fondu;

b)      informácie zákazníkom;

c)      oceňovanie a stanovovanie cien [cien podielov – neoficiálny preklad] (vrátane daňových priznaní [aspektov – neoficiálny preklad]);

d)      monitoring dodržiavania právnych predpisov;

e)      udržiavanie zoznamu podielnikov;

f)      rozdelenie výnosov;

g)      vydávanie a vyplácanie podielových listov;

h)      vybavovanie zmlúv (vrátane odosielania osvedčení);

i)      uchovávanie záznamov.

–        Odbyt.“

11.      Podľa článku 5g smernice 85/611 môžu členské štáty povoliť správcovským spoločnostiam, aby pri dodržaní určitých podmienok poverili výkonom jednej alebo viacerých svojich funkcií tretie osoby. Predovšetkým treba zabezpečiť, aby delegovanie funkcií neohrozilo dohľad nad správcovskou spoločnosťou a aby tieto funkcie boli vykonávané správne.

12.      Podľa článku 7 ods. 1 smernice 85/611 je správa majetku investičného fondu zverená depozitárovi. Odsek 3 tohto článku upresňuje povinnosti tohto depozitára takto:

„Depozitár je ďalej povinný:

a)      dbať o to, aby predaj, emisia, spätná kúpa, vyplácanie a zrušenie podielových listov, ktoré sa uskutočňuje na účet podielového fondu alebo správcovskou spoločnosťou, boli vykonané v súlade so zákonom a zmluvnými podmienkami podielového fondu;

b)      zabezpečovať, aby výpočet hodnoty podielových listov bol v súlade so zákonom a zmluvnými podmienkami podielového fondu;

c)      plniť inštrukcie správcovskej spoločnosti, ak nie sú v rozpore so zákonom alebo zmluvnými podmienkami podielového fondu;

d)      zabezpečovať, aby pri úkonoch, ktoré sa týkajú majetku fondu, boli tomuto fondu predložené všetky dôležité podklady v obvyklých lehotách;

e)      zabezpečovať, aby sa výnosy fondu používali v súlade so zákonom a zmluvnými podmienkami podielového fondu.“

13.      Podľa článku 9 smernice 85/611 depozitár zodpovedá podľa vnútroštátneho práva štátu, v ktorom sa nachádza sídlo správcovskej spoločnosti, za zavinené porušenia povinností.

14.      Články 14 a 16 smernice 85/611 obsahujú pre depozitára investičnej spoločnosti obdobné pravidlá, ako sú pravidlá uvedené v článkoch 7 a 9 tej istej smernice.

15.      Podľa článku 10 smernice 85/611 nemôže funkcie správcovskej spoločnosti a depozitára vykonávať tá istá spoločnosť. To isté platí podľa článku 17 tejto smernice pre investičné spoločnosti a ich depozitára.

B –    Vnútroštátne právo

16.      V Spojenom kráľovstve bolo oslobodenie správy investičných fondov a investičných spoločností, ktoré je upravené v šiestej smernici, vykonané bodmi 9 a 10 skupiny 5 tabuľky 9 Value Added Tax Act 1994 (zákon o DPH z roku 1994). Táto právna úprava sa uplatňuje na „Authorised unit trusts“ (povolené investičné fondy) alebo „Trust based shemes“ (investičné fondy) (bod 9), ako aj na „Open-Ended Investment Companies“ (OEIC, investičné spoločnosti) (bod 10).

17.      Ustanovenia zákona o DPH z roku 1994 odkazujú v tejto súvislosti na definíciu týchto podnikov v častiach 236 a 237 Financial Services and Markets Act 2000 (zákon o finančných službách a trhoch z roku 2000). Tento zákon preberá do vnútroštátneho práva smernicu 85/611. Ďalšie ustanovenia sa nachádzajú v Collective Investment Schemes Sourcebook of the Financial Services Authority (ďalej len „CIS-Sourcebook“). Napokon pre investičné spoločnosti existujú špeciálne ustanovenia v Open-Ended Investment Companies Regulations 2001 (nariadenie o investičných spoločnostiach z roku 2001, ďalej len „OEIC-Regulations“).

18.      Ďalšie funkcie, ktoré dopĺňajú funkcie vyplývajúce zo smernice, zveruje depozitárovi a „trustee“ CIS-Sourcebook. Cieľom týchto ustanovení je chrániť záujmy spotrebiteľov a investorov. Vnútroštátny súd konkrétne uvádza tieto funkcie:

1.      „trustee“ sa môže dohodnúť so správcom na schválení menších zmien prospektov (vrátane zmien vzťahujúcich sa na investičné ciele);

2.      na základe pokynov správcu a v súlade s nimi musí emitovať podielové listy;

3.      musí oznámiť správcovi svoje výhrady a musí odmietnuť emisiu alebo zrušenie podielových listov v prípade, keď sa domnieva, že emisia alebo zrušenie porušuje obmedzenie týkajúce sa emisie alebo zrušenia alebo nie je v súlade so záujmom podielnikov;

4.      za výnimočných okolností môže správcovi povoliť alebo uložiť povinnosť pozastaviť emisiu, zrušenie, predaj alebo výplatu podielových listov;

5.      musí vynaložiť náležitú starostlivosť pri určení, či iná ako peňažná protihodnota za emisiu podielových listov môže spôsobiť ujmu existujúcim alebo potenciálnym podielnikom;

6.      môže odňať podielnikovi jeho podielové listy v prípade neuhradenia peňažných záväzkov správcovi alebo „trustee“

7.      vedie zoznam podielnikov;

8.      môže zvolať valné zhromaždenie podielnikov;

9.      treba s ním konzultovať to, ktoré trhy mimo Európskeho spoločenstva môžu byť predmetom investícií;

10.      musí súhlasiť s podmienkami pôžičiek cenných papierov („Stock lending transactions“) navrhovanými správcom fondu a zabezpečiť, aby pred uzavretím týchto pôžičiek bola poskytnutá primeraná zábezpeka;

11.      musí schváliť podmienky mimoburzových operácií s derivátmi;

12.      môže súhlasiť s tým, aby správca vykonával práva prináležiace investícii povoleného investičného fondu (ako napríklad právo upisovať emisné práva), ak by výkon týchto práv inak porušoval obmedzenia týkajúce sa veľkosti majetkových účastí;

13.      môže sa po konzultácii so správcom rozhodnúť, či bude alebo nebude vykonávať hlasovacie práva spojené s investičným majetkom, ktorý predstavuje majetkovú účasť v inej kolektívnej investičnej schéme spravovanej alebo inak riadenej správcom alebo tretími osobami, ktoré sú s ním prepojené, alebo majetkovú účasť v povolenom investičnom fonde, ktorý je súčasťou investičného majetku fondu „feeder fund“ spravovaného alebo inak riadeného správcom alebo tretími osobami prepojenými so správcom;

14.      musí vynaložiť náležitú starostlivosť na zabezpečenie toho, aby správca pri prijímaní ustanovení upravujúcich „dilution levies“ (kompenzačné sumy poplatkov) a „Stamp Duty Reserve Tax“ (kolky) zohľadnil všetky významné hľadiská;

15.      môže poskytnúť fondu potrebné pôžičky na základe pokynov správcu;

16.      musí podniknúť všetky kroky, aby zabezpečil, že sú vhodne stanovené správne postupy a metódy na určenie cien podielových listov a že sú vedené a uchovávané dostatočné záznamy;

17.      musí vybrať alebo povoliť nezávislého odhadcu v prípade možného konfliktu záujmov pri správe majetku poručníckeho fondu;

18.      na požiadanie správcu môže schváliť iný výmenný kurz, ako je určený v CIS-Sourcebook na stanovenie hodnoty majetku, ktorého hodnota by bola inak stanovená v cudzej mene, a alternatívne metódy stanovenia hodnoty majetku;

19.      môže sa po konzultácii so správcom rozhodnúť, že nepristúpi k ročnému rozdeleniu zisku, ak zistí, že priemerný podiel na zisku by bol nižší ako 10 GBP;

20.      musí určiť v súlade s právom, ktorým sa riadia poručnícke fondy, či náklady investičnej schémy na úroky a istiny pôžičiek, ako aj na poplatky a dane týkajúce sa tejto schémy majú byť vynaložené z kapitálového účtu alebo z účtu vytváraného zo zisku;

21.      keď má povolený investičný fond viac ako jednu kategóriu podielových listov a keď podielnik požaduje zmenu podielových listov jednej kategórie na podielové listy inej kategórie, správca po konzultácií s „trustee“ určí vhodný počet podielových listov novej kategórie, ktoré je potrebné emitovať pre podielnika;

22.      ak podielnik požaduje vyplatenie alebo zrušenie podielových listov, správca môže urobiť to, čo je potrebné na to, aby sa zrušenie týchto podielových listov vykonalo za protihodnotu tvorenú majetkom fondu, a nie z peňažných prostriedkov. V tomto prípade musí konzultovať s „trustee“ výber investičného majetku, ktorý bude predmetom prevodu;

23.      môže požadovať od správcu, aby previedol (alebo kúpil) majetok, ak správca konkrétnym nadobudnutím alebo prevodom prekročil pôsobnosť, ktorú mu priznáva CIS-Sourcebook, alebo keď sú dojednania o úschove listov vlastníctva nedostatočné;

24.      musí súhlasiť so zmenou počtu emitovaných alebo zrušených podielových listov pri oprave chyby v počte podielových listov, ktoré správca drží vo svojom „boxe“(8);

25.      musí bezodkladne informovať FSA o závažných porušeniach pravidiel obsiahnutých v CIS-Sourcebook;

26.      môže písomne odvolať správcu za určitých okolností, najmä vtedy, ak správca vstúpi do likvidácie alebo keď bol vymenovaný konkurzný správca („receiver“), alebo keď „sa trustee dôvodne domnieva a písomne vyhlási, že zmena správcu je žiaduca v záujme podielnikov“. Ak „trustee“ odvolal správcu, musí vymenovať nového správcu;

27.      musí dať svoj súhlas v prípade, ak sa chce správca vzdať funkcie v prospech iného správcu.

19.      Depozitárovi investičnej spoločnosti („depositary“) CIS-Sourcebook ukladá z veľkej časti rovnaké povinnosti, pričom kontrola a spolupráca sa v tomto prípade týkajú činnosti ACD. Funkcie spojené s emisiou podielových listov sa neuplatnia.

III – Skutkový stav a prejudiciálne otázky

20.      Abbey National plc (Abbey National), žalobkyňa v konaní vo veci samej, vytvára na účely výberu DPH spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami jednu skupinu Abbey National’s VAT Group. Členmi tejto skupiny sú Abbey National Unit Trust Managers Limited (ANUTM), Scottish Mutual Investment Managers Limited (SMIM), Abbey National Asset Managers Limited (ANAM) a Inscape Investments Limited (Inscape). Tieto spoločnosti sú správcami PKIPCP.

21.      „Trustee“ (depozitármi) týchto PKIPCP sú Clydesdale Bank plc (ďalej len „CB“), Citicorp Trustee Company Limited (ďalej len „CTCL“) a HSBC Bank plc (ďalej len „HSBC“). Tieto spoločnosti faktúrujú za svoju činnosť ako „trustee“ všeobecný poplatok plus DPH. Tento poplatok nezahŕňa protihodnotu za činnosť bankového uschovávateľa („custodian“). Banky CB a HSBC faktúrujú za činnosť uschovávateľa oddelený poplatok. Spoločnosť CTCL nevykonáva túto funkciu osobne, ale na bankovú úschovu používa tretie osoby. Abbey National namieta proti výberu DPH z poplatku „trustee“, keďže považuje činnosť „trustee“ za plnenie oslobodené v zmysle článku 13 B písm. d) bodu 6 šiestej smernice.

22.      Inscape Investment Fund, otvorená investičná spoločnosť, pre ktorú vykonáva činnosť ACD spoločnosť Inscape, napáda aj skutočnosť, že plnenia jej depozitára CTCL podliehajú DPH. Aj v tomto prípade sa spor netýka protihodnoty za činnosť bankovej úschovy v užšom slova zmysle, ktorú CTCL nevykonáva, ale ktorá je naopak zverená ďalšiemu uschovávateľovi („global sub-custodian“). Tento ďalší bankový uschovávateľ dostáva za svoje služby odmenu priamo od Inscape.

23.      Spoločnosť Inscape okrem toho zverila niektoré funkcie, ktoré bola podľa zákona povinná vykonávať ako správcovská spoločnosť, banke Bank of New York Europe Limited (ďalej len „BNYE“) a neskôr banke Bank of New York (ďalej len „BNY“). BNYE a BNY faktúrovali Inscape DPH zo svojich služieb. Abbey National napáda aj tento postup.

24.      Podľa zmluvy medzi Inscape a BNYE si BNYE zobrala na starosť účtovníctvo fondu, a teda okrem iného výpočet aktuálnej hodnoty podielových listov fondu, ako aj distribúciu dividend a výnosov, vedenie účtovných kníh, zber údajov na priznania, ktoré treba pravidelne zverejňovať, a na vedenie účtovníctva, vypracovanie daňových dokumentov a poskytovanie hlásení štatistickému úradu a Bank of England. BNYE mala okrem toho poskytovať aj ďalšie služby, ako je vytváranie a ohodnocovanie podfondov, koordinácia a správa účtov a platieb fondu, ako aj odhad administratívnych nákladov, ktoré sa rozdeľujú medzi odchádzajúcich a pristupujúcich podielnikov ako „dilution levy“.

25.      VAT and Duties Tribunal, London, rozhodujúci vo veci, položil uznesením z 29. marca 2004 Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky podľa článku 234 ES:

„1.      Znamená oslobodenie ‚riadeni[a] [správ[y] – neoficiálny preklad] zvláštnych investičných fondov, ako ich definovali členské štáty‘ stanovené v článku 13 B písm. d) bode 6 šiestej smernice o DPH, že členské štáty majú právomoc určiť činnosti zahrnuté do ‚správy‘ investičných fondov, ako aj právomoc definovať investičné fondy, ktoré môžu využívať oslobodenie?

2.      Ak je odpoveď na prvú otázku záporná a výraz ‚riadenie [správa – neoficiálny preklad]‘ uvedený v článku 13 B písm. d) bode 6 šiestej smernice o DPH sa má v práve Spoločenstva vykladať samostatne s prihliadnutím na smernicu Rady 85/611/EHS o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) v zmenenom a doplnenom znení (smernica ‚PKIPCP‘), sú služby účtované depozitárom alebo „trustee“ v rámci služieb poskytovaných v súlade s článkami 7 a 14 smernice [85/611], vnútroštátnymi ustanoveniami a príslušným štatútom fondu oslobodenými službami ‚riadeni[a] [správ[y] – neoficiálny preklad] zvláštnych investičných fondov‘ v zmysle článku 13 B písm. d) bodu 6 šiestej smernice o DPH?

3.      Ak je odpoveď na prvú otázku záporná a výraz ‚správa‘ sa má v práve Spoločenstva vykladať samostatne, uplatní sa oslobodenie ‚riadeni[a] [správ[y] – neoficiálny preklad] zvláštnych investičných fondov‘ v článku 13 B písm. d) bode 6 šiestej smernice o DPH na služby poskytované externým správcom v rámci administratívnej správy fondu?“

26.      V konaní na Súdnom dvore predložili svoje pripomienky Abbey National, vlády Spojeného kráľovstva a Luxemburska, ako aj Komisia. Ich tvrdenia sú uvedené – v prípade, ak je to potrebné, – v rámci právneho posúdenia.

IV – Právne posúdenie

A –    Úvodná poznámka k uplatneniu článku 13 B písm. d) bodu 6 šiestej smernice na investičné spoločnosti

27.      V investičnom fonde sú zhromaždené peňažné prostriedky veľkého počtu investorov, ktoré sú investované do prevoditeľných cenných papierov rôznych druhov, ale aj do iného majetku, ako je nehnuteľný majetok alebo tovar. Výhodou tohto spôsobu investovania pre investorov v porovnaní s priamym nadobudnutím prevoditeľných cenných papierov je väčšia diverzifikácia rizika a to, že výber investície vykonávajú vysokošpecializovaní odborníci. Služby, ktoré sú poskytované v rámci tejto formy investovania, sú však odplatné.

28.      Odmena za správu investičného fondu je oslobodená od DPH. Ide o zjednodušenie prístupu k tejto forme investovania(9), predovšetkým pre drobných investorov. Z dôvodu obmedzeného objemu investície, ktorou disponujú, môžu totiž drobní investori iba v obmedzenej miere investovať svoje peniaze priamo do širokého spektra prevoditeľných cenných papierov. Okrem toho často nemajú znalosti potrebné na porovnanie a výber prevoditeľných cenných papierov.

29.      Oslobodenie slúži aj na to, aby sa predišlo skresleniu hospodárskej súťaže medzi investičnými fondami spravovanými tretími osobami a investičnými spoločnosťami, ktoré sa spravujú samy.(10) Investičné fondy sa nemôžu spravovať samy, pretože nemajú právnu subjektivitu, a musia preto využívať služby externej správcovskej spoločnosti. Služby, ktoré poskytuje správcovská spoločnosť investičnému fondu, obvykle a podľa všeobecných pravidiel podliehajú dani. V prípade investičnej spoločnosti, ktorá sa spravuje sama, naopak vo všeobecnosti nejde o zdaniteľné plnenia v zmysle článku 13 B písm. d) bodu 6 šiestej smernice, pretože činnosť správy nezahŕňa poskytovanie služby medzi dvoma nezávislými platiteľmi dane. Bez oslobodenia upraveného v bode 6 by investičné fondy spravované tretími osobami boli zaťažené dodatočnými nákladmi, a boli by tak znevýhodnené vo vzťahu k investičným spoločnostiam, ktoré sa spravujú samy.

30.      Článok 13 B písm. d) bod 6 šiestej smernice podľa svojho znenia odkazuje iba na správu zvláštnych investičných fondov (v anglickej verzii: „special investment funds“) a neuvádza investičné spoločnosti, ktoré sa spravujú samy.

31.      Je preto otázne, či sa uvedené ustanovenie uplatní aj na investičné spoločnosti v prípade, keď činnosť správy zveria tretím osobám. Ak by na základe znenia tohto ustanovenia bolo treba odmietnuť túto možnosť, Abbey National by sa mohla v tejto veci dovolávať oslobodenia iba vo vzťahu k „unit trusts“(11), ale nie v súvislosti so službami v prospech Inscape Investment Fund, ktorá je investičnou spoločnosťou.

32.      Pri bližšom preskúmaní tejto otázky je však uplatnenie článku 13 B písm. d) bodu 6 šiestej smernice vylúčené iba vtedy, keď sa investičná spoločnosť spravuje sama. Ak naopak investičná spoločnosť využíva správcovské služby tretích osôb, nachádza sa v rovnakej situácii ako investičný fond zriadený podľa predpisov zmluvného práva a musí z dôvodov neutrality hospodárskej súťaže požívať daňové oslobodenie v rovnakom rozsahu.(12)

33.      Ak pripustíme, že na správcovské služby zverené tretím osobám sa môže vzťahovať oslobodenie podľa článku 13 B písm. d) bodu 6 šiestej smernice, potom nie je žiadny rozdiel v tom, či je to investičná spoločnosť alebo správcovská spoločnosť investičného fondu, ktorá zverila tieto služby tretím osobám. Keď sa nižšie hovorí bez ďalších obmedzení o investičných fondoch, moje úvahy sa analogicky vzťahujú aj na investičné spoločnosti.

B –    Prvá prejudiciálna otázka

34.      Svojou prvou prejudiciálnou otázkou chce VAT and Duties Tribunal, London, vedieť, či je na vnútroštátnom práve, aby definovalo, čo treba považovať za správu zvláštnych investičných fondov v zmysle článku 13 B písm. d) bodu 6 šiestej smernice, alebo či ide o samostatný pojem práva Spoločenstva.

35.      V tomto ohľade iba Spojené kráľovstvo zastáva názor, že toto ustanovenie odkazuje na členské štáty, nielen pokiaľ ide o uznanie investičných fondov, ale že im okrem toho zveruje aj definovanie toho, čo treba považovať za správu investičných fondov. Všetky ostatné zúčastnené osoby sa domnievajú, že pojem správa je pojmom práva Spoločenstva.

36.      Podľa ustálenej judikatúry predstavujú oslobodenia upravené v článku 13 šiestej smernice samostatné pojmy práva Spoločenstva s vlastnou definíciou v tomto práve.(13) To však neplatí vtedy, ak v tejto smernici Rada zverila práve členským štátom definovanie niektorých pojmov obsiahnutých v ustanoveniach o oslobodení.(14) V tejto veci však nie je celkom jasné, ktoré pojmy obsiahnuté v oslobodení upravenom v článku 13 B písm. d) bode 6 šiestej smernice chcela Rada vyhradiť na definovanie členským štátom.

37.      V anglickej verzii tohto ustanovenia („management of special investment funds as defined by Member States“) nachádzame určitú podporu pre výklad zastávaný Spojeným kráľovstvom. Rovnako ako holandskú verziu(15), aj túto jazykovú verziu možno chápať tak, že výraz „as defined“ sa nevzťahuje len na „special investment funds“, ale naopak aj na celý výraz „management of special investment funds“.

38.      Ostatné jazykové verzie(16) však nepodporujú výklad Spojeného kráľovstva. Tieto verzie naopak zdôrazňujú, že členským štátom je priznaná len právomoc uznať investičné fondy, pričom táto právomoc je teraz priznaná navyše aj smernicou 85/611.

39.      Ak sa rôzne jazykové vezie právneho aktu odlišujú alebo aspoň vytvárajú priestor pre odlišný výklad, treba dotknuté ustanovenie podľa ustálenej judikatúry vykladať so zreteľom na kontext a cieľ právnej úpravy, v ktorej sa nachádza.(17)

40.      Cieľom šiestej smernice je aproximácia vnútroštátnych ustanovení o DPH. Ide predovšetkým o zabezpečenie toho, aby sa na úrovni Spoločenstva uplatňovali jednotné oslobodenia, aby sa tak predišlo skresleniu hospodárskej súťaže. Tento cieľ je ohrozený, ak sú oslobodenia konkretizované potenciálne odlišnými vnútroštátnymi právnymi pojmami.(18)

41.      V čase prijímania šiestej smernice, keď právo investičných fondov ešte nebolo aproximované smernicou 85/611, malo zmysel výnimočne odkázať pri definícii týchto fondov na vnútroštátne právo. Tak totiž bolo zabezpečené, aby sa oslobodenie uplatnilo iba v jasne definovaných prípadoch, teda na správu investičných fondov, ktoré ako také disponujú v členskom štáte verejnoprávnym povolením. Pri definovaní toho, čo treba považovať za správu investičných fondov, však naďalej platí všeobecná zásada, že oslobodenia obsahujú pojmy definované právom Spoločenstva.

42.      Vláda Spojeného kráľovstva poukazuje na to, že v závislosti od vnútroštátnej úpravy investičných fondov môžu existovať aj rozličné funkcie správy. Definícia správy je preto neoddeliteľne spojená s definíciou fondov, ktoré používajú oslobodenie.

43.      S týmto tvrdením však nemožno súhlasiť. Predovšetkým rozdiely medzi vnútroštátnymi ustanoveniami týkajúcimi sa investičných fondov nemôžu byť také významné, aby na úrovni Spoločenstva znemožňovali jednotnú definíciu správy investičných fondov na účely výberu DPH. To platí a fortiori preto, lebo smernica 85/611 medzičasom zaviedla spoločné pravidlá pre mnohé druhy investičných fondov. Okrem toho to zdôrazňuje práve potrebu vykladať na úrovni Spoločenstva jednotne aspoň pojem správa, keďže už existujú rozdiely v definícii podnikov, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva uznané ako investičné fondy.

44.      Na prvú prejudiciálnu otázku treba teda odpovedať tak, že pojem správa v zmysle článku 13 B písm. d) bodu 6 šiestej smernice je samostatným pojmom práva Spoločenstva, od ktorého sa členské štáty nemôžu odchýliť.(19)

C –    Druhá a tretia prejudiciálna otázka

45.      Druhá a tretia prejudiciálna otázka sa obe týkajú výkladu pojmu správa v zmysle článku 13 B písm. d) bodu 6 šiestej smernice, a treba ich teda preskúmať spoločne. Otázky smerujú k tomu, aby Súdny dvor objasnil, či sa pojem správa vzťahuje na

–        plnenia depozitára a

–        administratívne činnosti, ktoré správcovská spoločnosť zverila tretím osobám.

46.      Abbey National a luxemburská vláda sa domnievajú, že v oboch prípadoch ide o oslobodenú správu investičného fondu, pretože dotknuté funkcie majú veľmi veľký význam pre riadenie investičného fondu a nie iba technickú povahu. V tejto súvislosti odkazujú predovšetkým na definície funkcií správcovskej spoločnosti a depozitára v smernici 85/611, ako aj vo vnútroštátnom práve.

47.      Vláda Spojeného kráľovstva a Komisia naopak zastávajú užší výklad pojmu správa. Tento pojem sa podľa nich vzťahuje iba na činnosti, ktoré majú priamy účinok na stav aktív a pasív investičného fondu, teda na rozhodovanie o vlastnom investovaní, ale nie na plnenia depozitára ani na účtovnícke a fakturačné činnosti zverené tretím osobám.

48.      Zo znenia článku 13 B písm. d) bodu 6 šiestej smernice, predovšetkým zo samotného pojmu správa, jasne nevyplýva, v akom rozsahu sa tento pojem vzťahuje na sporné plnenia. Rozbor toho, čo sa rozumie pod pojmom správa v bežnom jazyku alebo v niektorých špecifických právnych oblastiach, nám v tomto prípade nepomôže.(20)

49.      Predovšetkým nemecká verzia tohto ustanovenia však nastoľuje predbežnú otázku, či sa oslobodenie vôbec môže vzťahovať aj na plnenia zverené tretím osobám. Toto znenie totiž možno chápať tak, že do pôsobnosti oslobodenia patria iba administratívne služby poskytované samotnou investičnou spoločnosťou.

1.      Oslobodenie neobmedzené na plnenia poskytované investičnými spoločnosťami

50.      Podľa nemeckej verzie článku 13 B písm. d) bodu 6 šiestej smernice sa oslobodenie vzťahuje iba na správu investičných fondov vykonávanú kapitálovými investičnými spoločnosťami. Pojem „kapitálová investičná spoločnosť“ nie je v tomto ohľade bližšie definovaný a nenachádza sa ani v smernici 85/611, ani v iných aktoch práva Spoločenstva. V nemeckej právnej úprave sa tento pojem používa pre správcovské spoločnosti investičného fondu.(21) Z toho možno vyvodiť, že oslobodenie obsahuje osobný prvok, čo by mohlo mať za následok, že sa nijako neuplatní na správcovské služby, ktoré sú zverené tretím osobám.

51.      K tomuto však treba uviesť, že žiadna iná jazyková verzia neobsahuje takúto výslovnú formuláciu, ktorá by odkazovala na správu vykonávanú konkrétnou osobou.(22) Zo samotného pojmu správa („management“) v týchto ostatných verziách možno nanajvýš dedukovať, že oslobodenie sa vzťahuje iba na plnenia správcovskej spoločnosti („management company“).

52.      To však odporuje jasnej línii, ktorú Súdny dvor vytýčil vo svojej judikatúre týkajúcej sa iných porovnateľných oslobodení upravených v článku 13 B šiestej smernice. Súdny dvor sa pri tom zameral na povahu jednotlivého plnenia, a nie na to, kto toto plnenie poskytuje. Napríklad v rozsudku SDC(23) Súdny dvor uviedol:

„V tomto ohľade treba uviesť, že plnenia oslobodené podľa článku 13 B písm. d) bodov 3 a 5 sú definované v závislosti od povahy poskytovaných služieb, a nie v závislosti od poskytovateľa alebo príjemcu služby. Tieto ustanovenia totiž neodkazujú ani na jednu z týchto osôb.“

53.      Podobné úvahy sa nachádzajú aj v rozsudkoch týkajúcich sa oslobodenia poistných plnení podľa článku 13 B písm. a) šiestej smernice.(24)

54.      Definícia oslobodenia podľa článku 13 B písm. d) bodu 6 šiestej smernice neobsahuje – ak odhliadneme od úplne ojedinelej nemeckej verzie – jasný odkaz na konkrétnych poskytovateľov o nič viac, ako je to v prípadoch uvedených v bodoch 3 a 5. Uplatnenie oslobodenia uvedeného v článku 13 B písm. d) bode 6 na plnenia vo veci samej nie je preto vylúčené iba z dôvodu, že nie sú poskytované samotnou správcovskou spoločnosťou, ale depozitárom alebo tretími osobami špecializovanými na účtovníctvo. Naopak, treba skôr na základe povahy samotného plnenia určiť, či patrí medzi plnenia oslobodené podľa bodu 6.

55.      Nie každú funkciu, ktorá by bola oslobodená, ak by bola vykonávaná správcovskou spoločnosťou investičného fondu alebo investičnou spoločnosťou v rámci jej činnosti, však možno posúdiť ako oslobodené plnenie v prípade, ak je zverená tretím osobám.

56.      Funkcie vyplývajúce z riadenia investičného fondu totiž zahŕňajú špecifické činnosti, ktoré sú typické pre správu investičného fondu, ako je napríklad výber prevoditeľných cenných papierov, do ktorých treba investovať peňažné prostriedky investorov, ako aj úplne všeobecné činnosti, ktoré sú vykonávané v každej obchodnej spoločnosti, ako je účtovníctvo, personálna agenda, využívanie počítačov a údržba kancelárskych priestorov.

57.      Ak všetky funkcie vykonáva správcovská spoločnosť alebo samotná investičná spoločnosť, treba ich považovať ako celok za oslobodenú správu investičného fondu v súlade s ich podstatou.(25) Vedľajšie plnenia, ktoré nie sú charakteristické pre správu, v tomto ohľade zdieľajú zaradenie hlavného plnenia.(26) Ak naopak správcovská spoločnosť zverí niektoré plnenia tretím osobám, treba vo vzťahu k týmto plneniam samostatne určiť, či sú alebo nie sú charakteristické pre správu investičného fondu. V ďalšom texte treba určiť rozhodujúce kritériá.

2.      Všeobecné úvahy k výkladu pojmu správa v článku 13 B písm. d) bode 6 šiestej smernice

58.      Súdny dvor ešte doteraz nezaujal stanovisko k výkladu článku 13 B písm. d) bodu 6 šiestej smernice. Aj tu však treba odkázať na všeobecné konštatovanie, že pojmy, ktoré opisujú daňové oslobodenia podľa článku 13, treba vykladať doslovne, pretože tieto oslobodenia predstavujú výnimky zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa DPH vyberá z každého poskytnutia služieb uskutočneného za protihodnotu platiteľom dane.(27) Zároveň platí najvyššia zásada, že pojmy obsiahnuté v oslobodeniach sa vykladajú so zreteľom na kontext a cieľ právnej úpravy, v ktorej sa nachádzajú(28), a že výklad musí zodpovedať požiadavkám zásady daňovej neutrality, na ktorej spočíva spoločný systém DPH.(29)

59.      Generálny advokát Poiares Maduro vypracoval vo svojich návrhoch v už citovanej veci BBL kritériá na rozlíšenie medzi vecne blízkymi plneniami, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie upravené v článku 13 B písm. d) bode 6 šiestej smernice, a vedľajšími plneniami, na ktoré sa toto oslobodenie nevzťahuje. Podľa toho „oslobodené plnenia musia byť obmedzené na tie, ktoré úzko súvisia s využívaním fondov, t. j. s určením investičnej politiky, politiky nákupu a predaja majetku. Pokiaľ sa neobmedzia iba na prijímanie rozhodnutí, oslobodené plnenia musia prinajmenšom priamo participovať na obchodovaní s cennými papiermi. Pre možnosť uplatnenia oslobodenia je potrebné preukázať, že predmetné plnenia sú v skutočnosti neodlučiteľné od plnení výslovne oslobodených šiestou smernicou. Plnenia ľahko odlučiteľné od vlastnej správy fondov sa musia naopak považovať za podliehajúce DPH“(30).

60.      Podľa jeho názoru je dôležité vedieť, či majú sporné plnenia priamy účinok na finančnú situáciu fondu a či rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú posúdenie finančného rizika alebo investičné rozhodnutia. To nebol prípad informačných a poradenských služieb, ktoré v už citovanej veci BBL poskytovala táto banka investičným spoločnostiam (ISŠK).

61.      Východiskom týchto záverov generálneho advokáta bola judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa analogických oslobodení v článku 13 B písm. d) bodoch 3 a 5 šiestej smernice. Súdny dvor tak predovšetkým v rozsudku SDC uviedol, že sporné plnenia musia mať osobitnú povahu v tom zmysle, že vytvárajú osobitný celok, a že musia byť charakteristické a podstatné pre oslobodené plnenia.(31) Súdny dvor sa pri tejto príležitosti domnieval, že pre oslobodenie prevodov podľa bodu 3 a transakcií s cennými papiermi podľa bodu 5 bolo podstatné, aby posudzované plnenia viedli k zmene právnej a finančnej situácie.(32)

62.      Je otázne, v akom rozsahu možno tieto závery Súdneho dvora uplatniť na oslobodenie správy investičného fondu v zmysle bodu 6 – ako to navrhol generálny advokát Poiares Maduro – a aké dôsledky z toho vyplývajú pre plnenia, ktoré musí vnútroštátny súd posúdiť v tejto veci.

63.      Domnievam sa, že na to, aby sa na plnenia vzťahovalo oslobodenie podľa bodu 6, musia mať tieto plnenia osobitnú povahu – teda musia vytvárať osobitný celok – a musia byť charakteristické a podstatné pre plnenia oslobodené od dane. Hľadisko zmeny právnej a finančnej situácie, ktoré Súdny dvor rozvinul v súvislosti s plneniami v zmysle bodov 3 a 5, nie je rozhodujúce pre určenie, či je plnenie oslobodené podľa bodu 6.

64.      Plnenia podľa bodu 3 sa týkajú platieb a prevodov, ako aj analogických plnení, plnenia podľa bodu 5 sa týkajú transakcií s cennými papiermi. Obe sa teda vzťahujú na osobitné transakcie vo finančnej oblasti. V dôsledku toho je vhodné v tomto prípade považovať zmenu právnej a finančnej situácie za rozhodujúce kritérium, pretože o tieto transakcie môže ísť iba vtedy, keď skutočne vedú k zodpovedajúcej zmene situácie.

65.      Pojem správa v bode 6 je všeobecnejší a nevzťahuje sa na konkrétne transakcie. Samozrejme, že v rámci správy investičného fondu sa skutočne vykonávajú transakcie tohto druhu, ale nie je to nevyhnutné. Práve v prípade dlhodobých investičných stratégií alebo niektorých druhov fondov, ako je napríklad fond nehnuteľného majetku, si rovnako možno predstaviť, že počas značne dlhého obdobia dochádza iba k pozorovaniu trhu a nie je urobená žiadna nová investícia. Aj počas tohto obdobia sú však vykonávané funkcie, ktoré patria k správe investičného fondu.

66.      Ak by sa oslobodenie obmedzovalo na činnosti, ktoré ovplyvňujú zloženie portfólia, bola by oslobodená len malá časť činnosti investičného fondu. To by spochybňovalo praktický účinok článku 13 B písm. d) bodu 6 šiestej smernice. V praxi totiž ostatné činnosti, ako sú napríklad činnosti, ktoré sú predmetom sporu vo veci samej, predstavujú dôležitú časť plnení uskutočňovaných pri riadení investičného fondu. Príliš úzky výklad pojmu správa by okrem toho robil delegovanie čiastkových služieb neatraktívnym, a sťažoval by tak ekonomicky vhodné rozvrhnutie práce.

67.      Na uplatnenie oslobodenia podľa bodu 6 je v dôsledku toho rozhodujúca iba otázka, či má dotknuté plnenie osobitnú povahu a či je charakteristické a podstatné pre správu investičného fondu. Tieto kritériá treba upresniť so zreteľom na cieľ ustanovenia a systematickú súvislosť s oslobodeniami analogických plnení upravenými v článku 13 B písm. d) šiestej smernice. Okrem toho treba pri tejto príležitosti preskúmať význam smernice 85/611.

–       Ciele a systematická súvislosť oslobodenia podľa článku 13 B písm. d) bodu 6 šiestej smernice

68.      Cieľom oslobodenia plnení súvisiacich so správou investičného fondu je okrem iného uľahčiť drobným investorom investovanie kapitálových prostriedkov do investičných fondov.(33) Na dosiahnutie tohto cieľa musia byť náklady správy investičného fondu oslobodené od dane. Ak by toto oslobodenie neexistovalo, boli by držitelia podielových listov v investičných fondoch daňovo zaťažení viac ako investori, ktorí svoje peňažné prostriedky investujú do akcií alebo iných prevoditeľných cenných papierov priamo a ktorí nevyužívajú žiadnu službu správy fondu.

69.      Na zabezpečenie rovnosti daňového zaobchádzania s rôznymi formami investovania, ako to vyžaduje zásada neutrality DPH, však s investovaním do investičných fondov nemožno zaobchádzať priaznivejšie ako s priamym investovaním do prevoditeľných cenných papierov. Keďže oslobodenie podľa bodu 5 sa nevzťahuje na úschovu a správu prevoditeľných cenných papierov, mali by zodpovedajúce plnenia podliehať dani aj vtedy, keď ich vykonávajú tretie osoby v prospech investičného fondu.

70.      Pri tejto príležitosti však treba uviesť, že pojem správa nemá v bodoch 5 a 6 rovnaký význam.(34) Ako to Súdny dvor potvrdil v rozsudku CSC(35), na „služby administratívnej povahy, ktoré nemenia právnu a finančnú situáciu účastníkov“ sa vzťahuje pojem úschovy a správy podľa uvedeného bodu 5.

71.      Výnimka z výnimky týkajúca sa úschovy a správy, ktorá sa nachádza v bode 5, sa v praxi týka predovšetkým činnosti bankového uschovávateľa. Okrem úschovy cenných papierov spočíva správcovská činnosť tohto uschovávateľa predovšetkým vo vykonávaní technických úkonov, ako je vystavovanie výpisov, výber dividend, výmena informácií medzi akciovými spoločnosťami a ich akcionármi, ako aj odvádzanie zrážkovej dane a vydávanie daňových osvedčení.

72.      Pojem správa investičného fondu podľa bodu 6 má naopak úplne iný význam. Bez toho, aby som chcela predbiehať ďalší rozbor, možno úlohu správcu fondu porovnať s úlohou samotného investora, ktorý sám priamo investuje do cenných papierov. Správa sa teda v tomto prípade neobmedzuje na výlučne technické úkony, ktoré vo všeobecnosti vykonáva bankový uschovávateľ, ale zahŕňa aj rozhodnutia prijímané pri investovaní peňažných prostriedkov. Okrem toho dochádza k ďalším činnostiam, ako je emisia podielových listov fondu, obchodovanie s nimi a ich vyplácanie vrátane súvisiacich administratívnych úloh (určenie hodnoty podielových listov, účtovníctvo a platobný styk).

–       O význame smernice 85/611 pre výklad pojmu „správa investičného fondu“ v zmysle šiestej smernice

73.      Smernica 85/611 harmonizuje právne úpravy členských štátov pre niektoré investičné fondy a niektoré investičné spoločnosti. Popri požiadavkách na povoľovanie PKIPCP a ich investičnú politiku tvoria podstatnú časť smernice 85/611 pravidlá upravujúce povinnosti správcovských spoločností a depozitárov. Smernica predovšetkým obsahuje v prílohe II, na ktorú odkazuje jej článok 5 ods. 2, demonštratívny zoznam funkcií, ktoré sa na účely tejto smernice považujú za „činnosť správy investičného fondu a investičnej spoločnosti“. Z tejto právnej úpravy možno vyvodiť závery aj pre výklad článku 13 B písm. d) bodu 6 šiestej smernice.

74.      V zásade je žiaduce vykladať tie isté pojmy v rôznych právnych aktoch jednotne. Práve pri výklade samostatných pojmov šiestej smernice je dôležitou pomôckou zohľadnenie špeciálnej právnej úpravy Spoločenstva v oblasti, ku ktorej sa radia zdaniteľné plnenia. Často je totiž takmer nemožné vyvodiť zo samotnej šiestej smernice ďalšie údaje na konkretizáciu jej všeobecných právnych pojmov.

75.      V rozsudku BBL(36) už Súdny dvor pri riešení toho, či je činnosť ISŠK hospodárskou činnosťou v zmysle šiestej smernice, odkázal na definície obsiahnuté v smernici 85/611. Rovnaké odkazy možno nájsť aj v súvislosti s ďalšími oslobodeniami upravenými v článku 13 šiestej smernice. Súdny dvor napríklad vyložil pojem „poistné plnenia“ v článku 13 B písm. a) tak, že odkázal na prvú smernicu 73/239/EHS(37). Generálny advokát Mischo odkázal pri definícii poistného agenta v rámci toho istého oslobodenia na príslušnú smernicu(38) týkajúcu sa tejto profesijnej skupiny(39).

76.      Generálny advokát Poiares Maduro však odmietol použiť opis úloh správy nachádzajúci sa v smernici 85/611 pri výklade článku 13 B písm. d) bodu 6 šiestej smernice z dôvodu, že obe právne úpravy majú odlišné ciele.(40)

77.      S týmto odôvodnením už totiž Súdny dvor odmietol vypomôcť si pri výklade šiestej smernice inými právnymi aktmi. Domnieval sa tak, že nebolo vhodné priznať pojmu „lekárska starostlivosť“ v článku 13 A ods. 1 písm. c) tejto smernice rovnaký význam ako v smernici 93/16/EHS o voľnom pohybe lekárov(41).(42)

78.      Cieľom smernice 85/611 je vytvorenie jednotných pravidiel pre investičné fondy. Ide tak o aproximáciu podmienok hospodárskej súťaže a vylúčenie prekážok cezhraničného obchodu s podielovými listami pri súčasnom zabezpečení ochrany investorov.(43) Nové ustanovenia zavedené smernicou 2001/107(44), ktoré sa týkajú činností správcovských spoločností (ako aj prílohou II tejto smernice), majú ešte prehĺbiť túto harmonizáciu. V tomto ohľade platí, že čím podrobnejšie sú správcovské činnosti špecifikované v smernici 85/611, tým je legislatívna aproximácia úplnejšia.

79.      Toto zameranie smernice 85/611 je určitým spôsobom v rozpore s povinnosťou vykladať doslovne ustanovenia šiestej smernice, ktoré upravujú oslobodenia od DPH – konkrétne v tomto prípade pojem správa investičného fondu. Požiadavky oboch právnych aktov však napriek tomu možno zladiť, ak nebudeme považovať pojmy obsiahnuté v prílohe II smernice 85/611 za definície služieb správy investičného fondu, ale naopak za opis typických funkcií správcovskej spoločnosti.(45) Tento prístup ponecháva dosť priestoru na to, aby funkcie správy uvedené v prílohe II smernice 85/611 boli v rámci šiestej smernice zohľadnené iba ako ukazovatele existencie činností predstavujúcich správu investičného fondu. To zároveň umožňuje v najširšom možnom rozsahu rešpektovať zásadu doslovného výkladu ustanovení výnimky.

80.      Ak by sme ustanovenia článku 5 ods. 2 a prílohy II smernice 85/611 považovali za vyčerpávajúcu definíciu správy investičného fondu, ktorá sa uplatní aj v prípade šiestej smernice, tento pojem by sa od začiatku nevzťahoval na služby depozitára. Funkcie depozitára sú totiž upravené samostatne v článkoch 7 a 14 tejto smernice.

81.      Striktné vymedzenie funkcií správcovskej spoločnosti a depozitára zodpovedá osobitným cieľom a štruktúre smernice 85/611.(46) Príloha II tejto smernice opisuje funkcie jedného z týchto dvoch aktérov, a to funkcie správcovskej spoločnosti, bez toho, aby sa vyjadrila ku kvalifikácii funkcií depozitára. Článok 13 B písm. d) bod 6 šiestej smernice sa naopak vo všeobecnosti týka správy investičného fondu bez toho, aby pri tejto príležitosti rozlišoval medzi jednotlivými aktérmi.(47) V tomto zmysle je pojem správa v šiestej smernici širší ako definícia v uvedenej prílohe II a v zásade umožňuje považovať funkcie depozitára za správu.

82.      Vláda Spojeného kráľovstva správne zdôrazňuje, že smernica 85/611 sa nevzťahuje na niektoré osobitné formy investičných fondov(48), na ktoré sa predsa len uplatňuje článok 13 B písm. d) bod 6 šiestej smernice. To však neodporuje zohľadneniu smernice 85/611 pri odpovedi na otázku, ktoré činnosti sú v tomto prípade charakteristické a podstatné pre správu investičného fondu. Investičné fondy a spoločnosti dotknuté vo veci samej totiž patria do pôsobnosti smernice 85/611.

–       Mezitýmny návrh

83.      Pojem „správa investičného fondu“ v zmysle článku 13 B písm. d) bodu 6 šiestej smernice zahŕňa aj plnenia, ktoré nie sú poskytované samotnou správcovskou spoločnosťou. Otázka, či treba činnosť zverenú tretej osobe považovať za správu v tomto zmysle, nezávisí od toho, či táto činnosť má alebo nemá vplyv na investičnú politiku fondu. Oslobodenie treba vykladať so zreteľom na cieľ uľahčiť drobným investorom investovanie do investičných fondov a nezaobchádzať s touto formou investovania menej priaznivo ako s priamym investovaním do iných prevoditeľných cenných papierov. Pri výklade šiestej smernice možno zohľadniť smernicu 85/611; zoznam funkcií správy nachádzajúci sa v prílohe II tejto smernice však neobsahuje vyčerpávajúcu definíciu správy fondu, ktorú možno bez zmeny uplatniť na článok 13 B písm. d) bod 6 šiestej smernice. Je skôr rozhodujúce to, či funkcia zverená tretej osobe predstavuje osobitný celok a je charakteristická a podstatná pre správu fondu.

84.      Na základe týchto zistení treba teraz preskúmať, či plnenia, ktoré musí posúdiť vnútroštátny súd, treba považovať za plnenia oslobodené v súvislosti so správou investičného fondu.

3.      O kvalifikácii činnosti depozitára

85.      Depozitár predstavuje – ako to uvádza Komisia – popri fonde a jeho správcovi tretí pilier právneho rámca vytvoreného smernicou 85/611 pre investičné fondy.(49) Jeho funkcie spočívajú v podstate v úschove majetku investičného fondu a v kontrole správcovskej spoločnosti. Depozitár musí pri tejto činnosti konať výlučne v záujme podielnikov(50) a zodpovedá im za každé porušenie svojich povinností.(51) Táto smernice tak na ochranu investorov zaviedla tzv. princíp „štyroch očí“.

86.      V tejto súvislosti Abbey National poukázala na odôvodnenie č. 4 smernice 2001/107, v ktorom sa hovorí o „dvojčlenn[om] manažment[e]“ („two-man management“). Už z toho podľa nej vyplýva, že depozitár sa zúčastňuje na správe. Abbey National sa však mýli. Citované odôvodnenie sa totiž nevzťahuje na rozdelenie funkcií medzi správcovskú spoločnosť a depozitára, ale odkazuje na právnu úpravu v článku 5a ods. 1 písm. b) smernice 85/611. Podľa tohto ustanovenia musia riadenie správcovskej spoločnosti vykonávať aspoň dve osoby s dobrou povesťou a dostatočnou praxou.

87.      Smernica 85/611 zďaleka neupravuje podrobne úlohy obsiahnuté v prijatí do úschovy(52). Z tohto dôvodu má pri opise týchto úloh veľmi veľký význam vnútroštátne právo. Toto právo môže predovšetkým umožniť, aby funkcie depozitára boli zverené ďalšiemu bankovému uschovávateľovi bez toho, aby sa tým pôvodný depozitár mohol zbaviť svojej zodpovednosti.(53)

88.      Smernica 85/611 okrem toho neukladá členským štátom podmienky, ktoré sú do posledného detailu záväzné pre rozdelenie funkcií medzi správcovskú spoločnosť a depozitára.(54) Vedenie zoznamu podielnikov tak podľa CIS-Sourcebook prináleží „trustee“ (teda depozitárovi)(55), zatiaľ čo podľa prílohy II druhej zarážky písm. e) smernice je táto funkcia zverená správcovskej spoločnosti.

89.      Už z tohto jediného dôvodu treba nechať na vnútroštátnom súde definitívnu kvalifikáciu činnosti depozitárov vo veci samej. Súdny dvor môže s prihliadnutím na skutkový a právny stav, ktorý mu bol predložený, iba poskytnúť informácie k výkladu pojmu „správa“ v článku 13 B písm. d) bode 6 šiestej smernice.

90.      Pokiaľ ide o vyššie uvedené kritériá, treba uviesť, že činnosť depozitára je úplne osobitná. To vyplýva už z toho, že podľa smernice 85/611 má depozitár zvláštnu úlohu, odlišnú od funkcií správcovskej spoločnosti.

91.      Činnosť je podstatná aj pre správu investičného fondu. Investovanie peňažných prostriedkov do takéhoto fondu samo osebe znamená pre investora riziko, že majetok zverený fondu nebude použitý správne alebo bude dokonca spreneverený. Samotný investor je sotva schopný dohliadať na činnosť správcu fondu. Z tohto dôvodu má oddelenie úschovy od ostatných funkcií správy fondu rozhodujúci význam pre bezpečnosť, a tým aj pre príťažlivosť tejto formy investovania peňažných prostriedkov. K tomu prispievajú aj ostatné kontrolné funkcie, ktoré depozitár vykonáva vo vzťahu k správcovskej spoločnosti.

92.      Činnosť depozitára vo všeobecnosti nepochybne nemá priamy účinok na zloženie portfólia alebo na ostatné finančné vzťahy fondu. Takýto vplyv je možný napríklad iba vtedy, keď sú na základe zásahu depozitára napravené investičné rozhodnutia, ktoré porušujú zmluvné alebo zákonné podmienky. Ako však už bolo uvedené, uplatnenie tohto kritéria vypracovaného v rámci oslobodení podľa bodov 3 a 5 sa v každom prípade nehodí na oslobodenie správy investičného fondu, o ktoré ide v tejto veci(56).

93.      Činnosť depozitára je charakteristická pre správu investičného fondu. Nemožno ju porovnávať napríklad s činnosťou audítora, ktorý až dodatočne, po dlhšej dobe, preskúmava správnosť účtovných súvah. Depozitár naopak pri výkone svojich kontrolných funkcií zohráva aktívnu úlohu v každodennej činnosti fondu.

94.      Jeho činnosť sa neobmedzuje na úschovu cenných papierov v technickom zmysle, ktorú vykonávajú aj bankoví uschovávatelia. Samotná činnosť bankového uschovávateľa podlieha DPH v súlade s článkom 13 B písm. d) bodom 5 šiestej smernice. Ak by sa činnosť depozitára v podstate zhodovala s činnosťou bankového uschovávateľa, ale zodpovedajúce plnenia by napriek tomu boli zahrnuté do oslobodenia podľa bodu 6 tohto ustanovenia, viedlo by to k uprednostneniu investovania peňažných prostriedkov do investičného fondu pred investovaním do ostatných prevoditeľných cenných papierov.

95.      Vo veci samej však tretím osobám bola zverená práve čisto technická úschova majetku fondu. Z pohľadu práva nie je režim DPH týchto činností sporný. Úschova v technickom zmysle napriek tomu patrí k charakteristickým činnostiam depozitára. Aj keby depozitár zveril túto činnosť tretím osobám, naďalej zostáva voči investorovi zodpovedným za správnu úschovu a pri tejto príležitosti zodpovedá za pochybenia, ku ktorým dôjde. Nemôže zmeniť jadro, a teda daňový režim tejto svojej činnosti tým, že podstatnú časť jeho funkcií vykonávajú pod jeho kontrolou tretie osoby, ktorými sú v tomto prípade „global sub-custodians“. V tejto súvislosti je rovnako bezvýznamné, že „global sub-custodians“ podľa všetkého dostávajú svoju odmenu priamo od správcovskej spoločnosti a nie od depozitára, pod ktorého kontrolou konajú.

96.      Vnútroštátny súd musí preto preskúmať, či pri celkovom posúdení všetkých funkcií depozitára predstavuje úschova v technickom zmysle hlavnú časť jeho funkcií, ktoré vnútroštátne právo v zásade zveruje depozitárovi. Ak by tomu bolo tak, bolo by treba činnosť depozitára ako celok považovať za podliehajúcu DPH, pretože ostatné úlohy by ako vedľajšie plnenia zdieľali zaradenie hlavného plnenia.

97.      So zreteľom na rozsiahle kontrolné funkcie, ktoré CIS-Sourcebook zveruje depozitárom, sa však zdá skôr nepravdepodobné, že tieto funkcie treba považovať iba za vedľajšie plnenia, ktoré sú v pozadí úschovy v technickom zmysle. Treba dodať, že úschova v technickom zmysle mohla byť zjavne zverená tretím osobám bez ťažkostí, čo sa zdá sotva možné v prípade, ak by išlo o hlavnú činnosť depozitára.

4.      O kvalifikácií administratívnych funkcií zverených tretím osobám

98.      Na činnosti, ktoré spoločnosť Inscape zverila bankám BNYE a BNY, sa vzťahuje pojem „správa“ v zmysle článku 13 B písm. d) bodu 6 šiestej smernice vtedy, ak tieto činnosti predstavujú osobitný celok a sú charakteristické a podstatné pre správu fondu. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, či je tomu tak v spore vo veci samej.

99.      Skutočnosť, že banka BNYE/BNY neprevzala iba individuálne podporné činnosti, ale naopak tak povediac úplnú službu, ako to vyplýva z opisu delegovaných funkcií v bode 24 týchto návrhov, svedčí v prospech toho, že tieto plnenia predstavujú osobitný celok. Delegované funkcie sú významnou časťou činností, ktoré sú ako funkcie správy vypočítané v prílohe II smernice 85/611. Banka BNYE/BNY predovšetkým zodpovedá za stanovenie hodnoty podielových listov a platobný styk. Okrem toho vykonáva hlavné funkcie pri vedení účtovníctva a zostavovaní správ.

100. Niektoré z delegovaných funkcií nemusia mať samy osebe osobitnú povahu. V tomto zmysle na oslobodenie od DPH nestačí, aby bola určitá funkcia uvedená v prílohe II smernice 85/611. Vyžadovaná osobitná povaha je však daná vtedy, keď tretia osoba vykonáva súbor plnení, ktoré predstavujú podstatnú časť všetkých funkcií vyplývajúcich zo správy fondu.

101. Osobitná povaha vyplýva v tomto ohľade nielen z rozsahu delegovaných funkcií, ale aj z vnútornej súvislosti medzi nimi. Tak napríklad posúdenie hodnoty je dôležité na zostavenie fakturačných dokladov a správ.

102. Niektoré skutočnosti okrem toho naznačujú, že funkcie zverené banke BNYE/BNY treba ako celok považovať za podstatné a charakteristické pre správu investičného fondu. Investičný fond je v podstate súhrnom prevoditeľných cenných papierov, ktorého zloženie sa môže meniť práve tak ako hodnota rozličných cenných papierov, ktoré obsahuje. Hodnota podielových listov v tomto súhrne v dôsledku toho podlieha sústavným zmenám. Aby bolo možné uskutočňovať transakcie s podielovými listami v investičnom fonde, musí byť ich hodnota prehodnocovaná v krátkych intervaloch. Pri určovaní hodnoty sa zohľadňujú príjmy z úrokov a dividend ako faktory zvyšujúce hodnotu a administratívne náklady ako faktory znižujúce hodnotu. Vedenie zodpovedajúcich zoznamov, ktoré slúžia na vyúčtovanie voči súčasným (a potenciálnym) podielnikom, ako aj vo vzťahu k dozorným orgánom, má úzku súvislosť s určovaním hodnoty. Činnosti súvisiace so zriadením a správou podfondov treba rovnako považovať za podstatné a charakteristické.

103. Niektoré z delegovaných funkcií sú naopak práve tak podstatné, ale nie sú v rovnakej miere charakteristické pre správu investičného fondu, napríklad funkcie spojené s platobným stykom. Oslobodenie čiastkového plnenia nemožno vyvodiť zo samotnej skutočnosti, že toto čiastkové plnenie je nevyhnutné na uskutočnenie oslobodeného plnenia.(57)

104. Skutočnosť, že niektoré čiastkové funkcie nie sú charakteristické pre správu fondu, však nebráni tomu, aby činnosť banky BNYE/BNY (ako celok) bola posúdená ako oslobodené plnenie v zmysle článku 13 B písm. d) bodu 6 šiestej smernice. Je naopak rozhodujúce, aby plnenia poskytované externým poskytovateľom, vnímané ako celok, boli osobitné a aby boli podstatné a charakteristické pre správu investičného fondu. Zoskupovanie rôznych viac alebo menej charakteristických činností je totiž pre správu investičného fondu typické.

V –    Návrh

105. Navrhujem tieto odpovede na prejudiciálne otázky, ktoré položil VAT and Duties Tribunal, London:

1.      Pojem „riadenie [správa – neoficiálny preklad]“ v zmysle článku 13 B písm. d) bodu 6 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, je samostatným pojmom práva Spoločenstva, od ktorého sa členské štáty nemôžu odchýliť.

2.      Plnenia, ktoré vykonáva depozitár v zmysle článkov 7 a 14 smernice Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov, sú oslobodené od dane z pridanej hodnoty podľa článku 13 B písm. d) bodu 6 šiestej smernice 77/388,

–        keď predstavujú osobitný celok a sú podstatné a charakteristické pre správu investičného fondu alebo investičnej spoločnosti a

–        keď jadro týchto plnení nespočíva v činnostiach úschovy a správy v zmysle článku 13 B písm. d) bodu 5 šiestej smernice 77/388.

3.      Služby poskytované externým správcom ako administratívne činnosti v rámci správy fondu sú v súlade s článkom 13 B písm. d) bodom 6 šiestej smernice 77/388 oslobodené od dane z pridanej hodnoty, keď predstavujú osobitný celok a sú podstatné a charakteristické pre správu investičného fondu alebo investičnej spoločnosti.

1 – Jazyk prednesu: nemčina.

2 – Smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23).

3 – Smernica Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. ES L 375, s. 3; Mim. vyd. 06/001, s. 139), naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 06/007, s. 263), ďalej len „smernica 85/611“.

4 – Ak sa ďalej hovorí o investičnom fonde vo všeobecnosti, mám na mysli aj fondy zriadené vo forme „unit trust“.

5 – Pre investičné spoločnosti kótované na burze existujú určité výnimky z tejto povinnosti.

6 – Článok 1 nadobudol znenie rozhodné v tomto prípade na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/108/ES z 21. januára 2002 (Ú. v. ES L 41, s. 35; Mim. vyd. 06/004, s. 302).

7 – Článok 5 nadobudol znenie rozhodné v tomto prípade na základe smernice 2001/107/ES (Ú. v. ES L 41, s. 20; Mim. vyd. 06/004, s. 287), ktorá zaviedla aj prílohu II, na ktorú tento článok odkazuje.

8 –      Pojmom „box“ sa označujú podielové listy v investičnom fonde, ktoré drží samotná správcovská spoločnosť tohto fondu.

9 – Pozri bod 26 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro 18. mája 2004 vo veci BBL (rozsudok z 21. októbra 2004, Zb. s. I-10157).

10 – Bod 26 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci BBL (už citované v poznámke pod čiarou 9).

11 – Podľa článku 1 ods. 3 smernice 85/611 sú „unit trusts“ investičné fondy zriadené podľa predpisov zmluvného práva.

12 – Pokiaľ ide o investičné spoločnosti špekulatívneho kapitálu (ďalej len „ISŠK“) pozri bod 8 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci BBL (už citované v poznámke pod čiarou 9).

13 – Rozsudky z 15. júna 1989, Stichting Uitvoering Financiële Acties, 348/87, Zb. s. 1737, bod 13; z 12. septembra 2000, Komisia/Írsko, C-358/97, Zb. s. I-6301, bod 51, a z 3. marca 2005, Fonden Marselisborg Lystbådehavn, C-428/02, Zb. s. I-1527, bod 27.

14 – Rozsudok z 28. marca 1996, Gemeente Emmen, C-468/93, Zb. s. I-1721, bod 24.

15 – „Het beheer van gemeenschappelijke beleggingsfondsen, als omschreven door de Lid-Staten“.

16 – Ako príklad citujem tieto verzie:

ES: „la gestión de fondos comunes de inversión definidos como tales por los Estados miembros“

DK: „forvaltning af investeringsforeninger, saaledes som disse er fastsat af medlemsstaterne“

DE: „die Verwaltung von durch die Mitgliedstaaten als solche definierten Sondervermögen durch Kapitalanlagegesellschaften“

FR: „la gestion de fonds communs de placement tels qu’ils sont définis par les États membres“

IT: „la gestione di fondi comuni d’investimento quali sono definiti dagli Stati membri“

17 – Rozsudky z 27. marca 1990, Milk Marketing Board, C-372/88, Zb. s. I-1345, bod 19; z 5. júna 1997, SDC, C-2/95, Zb. s. I-3017, bod 22, a zo 14. septembra 2000, D., C-384/98, Zb. s. I-6795, bod 16.

18 – Pozri rozsudok z 25. februára 1999, CPP, C-349/96, Zb. s. I-973, bod 15, ako aj rozsudok SDC, už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 52.

19 – To je aj záver, ku ktorému dospel generálny advokát Poiares Maduro v bode 25 svojich návrhov vo veci BBL (už citované v poznámke pod čiarou 9).

20 – Pozri bod 30 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci BBL (už citované v poznámke pod čiarou 9).

21 – Pozri článok 2 ods. 1 zákona o investovaní: „Investičné fondy sú podielové fondy verejnosti spravované kapitálovými investičnými spoločnosťami podľa požiadaviek smernice 85/611/EHS…“, ako aj článok 6 ods. 1 prvú vetu toho istého zákona: „Kapitálové investičné spoločnosti sú bankové ústavy, ktorých oblasť činnosti sa zameriava na správu podielových fondov“.

22 – Pozri iba anglickú verziu v bode 37 týchto návrhov, ako aj ostatné verzie citované v poznámkach pod čiarou 15 a 16.

23 – Už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 32. Pozri aj rozsudok z 27. októbra 1993, Muys’ en De Winter’s Bouw- en Aannemingsbedrijf, C-281/91, Zb. s. I-5405, bod 13 týkajúci sa článku 13 B písm. d) bodu 1 šiestej smernice.

24 – Rozsudky CPP, už citovaný v poznámke pod čiarou 18, bod 22; z 8. marca 2001, Skandia, C-240/99, Zb. s. I-1951, bod 41, a z 20. novembra 2003, Taksatorringen, C-8/01, Zb. s. I-13711, bod 40. Súdny dvor sa však domnieval, že v tomto prípade bolo rozhodujúce, že platiteľ dane poskytoval službu v rámci zmluvného vzťahu s poisteným, takže na služby tretích osôb, ktoré sa zúčastňovali na poistení bez toho, aby boli v zmluvnom vzťahu s poisteným, sa daňové oslobodenie nevzťahuje. Uplatnenie tejto myšlienky na ostatné oslobodenia (ktoré navrhol generálny advokát Ruiz Jarabo v bode 31 a nasl. svojich návrhov zo 4. júla 1996 vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok SDC, už citovaný v poznámke pod čiarou 17) Súdny dvor odmietol (bod 39 a nasl. tohto rozsudku, predovšetkým bod 57), pozri tiež k tomu už citovaný rozsudok Skandia, bod 35 a nasl.

25 – Iba so službami, ktoré správcovská spoločnosť poskytuje ako hlavnú službu mimo správy investičného fondu, ako napríklad poradenskými službami v prospech tretích osôb, treba na účely zdanenia DPH zaobchádzať samostatne.

26 – Rozsudky z 13. júla 1989, Henriksen, 173/88, Zb. s. 2763, body 14 a 16; z 22. októbra 1998, Madgett a Baldwin, C-308/96 a C-94/97, Zb. s. I-6229, bod 24, a CPP, už citovaný v poznámke pod čiarou 18, bod 30.

27 – Rozsudky Stichting Uitvoering Financiele Acties, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, bod 13; SDC, už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 20, a Taksatorringen, už citovaný v poznámke pod čiarou 24, bod 36.

28 – Pozri odkazy v poznámke pod čiarou 17.

29 – Rozsudok zo 6. novembra 2003, Dornier, C-45/01, Zb. s. I-12911, bod 42.

30 – Bod 33 návrhov vo veci BBL, už citované v poznámke pod čiarou 9. Súdny dvor sa vo svojom rozsudku v tejto veci nezaoberal výkladom článku 13 B písm. d) bodu 6 šiestej smernice.

31 – Rozsudky SDC, už citovaný v poznámke pod čiarou 17, body 66 a 68, ako aj z 13. decembra 2001, CSC Financial Services, C-235/00, Zb. s. I-10237, bod 25.

32 – Rozsudky SDC, už citovaný v poznámke pod čiarou 17, body 53, 66 a 73, ako aj CSC, už citovaný v poznámke pod čiarou 31, body 26 až 28.

33 – Pozri bod 27 týchto návrhov.

34 – Pozri bod 38 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci BBL, už citované v poznámke pod čiarou 9.

35 – Už citovaný v poznámke pod čiarou 31, bod 30.

36 – Už citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 42.

37 – Prvá smernica Rady z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (Ú. v. ES L 228, s. 3; Mim. vyd. 06/001, s. 14). Pozri rozsudok CPP, už citovaný v poznámke pod čiarou 18, bod 18.

38 – Smernica Rady 77/92/EHS z 13. decembra 1976 o opatreniach, ktorými sa má uľahčiť účinné uplatňovanie slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, pokiaľ ide o činnosť poisťovacích agentov a sprostredkovateľov (ex skupina ISIC 630), najmä o dočasných opatreniach týkajúcich sa týchto činností (Ú. v. ES L 26, 1977, s. 14; Mim. vyd. 06/001, s. 46).

39 – Bod 88 a nasl. návrhov z 3. októbra 2002 vo veci Taksatorringen, už citované v poznámke pod čiarou 24. Súdny dvor ponechal otvorenú otázku, v akom rozsahu treba použiť smernicu 77/92, ale predsa len preskúmal ustanovenia tejto smernice (bod 45 rozsudku v tej istej veci).

40 – Bod 39 návrhov vo veci BBL, už citované v poznámke pod čiarou 9.

41 – Smernica Rady z 5. apríla 1993 na uľahčenie voľného pohybu lekárov a vzájomného uznávania ich diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách (Ú. v. ES L 165, s. 1; Mim. vyd. 06/002, s. 86).

42 – Rozsudok z 20. novembra 2003, Unterpertinger, C-212/01, Zb. s. I-13859, bod 37.

43 – Pozri prvé, druhé a tretie odôvodnenie.

44 – Už citovaná v poznámke pod čiarou 7.

45 – Pozri v tomto zmysle aj návrh Komisie, KOM(98) 451 v konečnom znení [zrejme ide o konečné znenie], s. 8.

46 – K tomu pozri bod 85 a nasl. týchto návrhov.

47 – Tamže, bod 50 a nasl.

48 – Smernica 85/611 sa neuplatňuje napríklad na uzavreté fondy a fondy, ktoré neinvestujú do prevoditeľných cenných papierov.

49 – Oznámenie Komisie z 30. marca 2004, KOM(2004) 207 v konečnom znení – Právne úpravy depozitárov PKIPCP v členských štátoch a možný vývoj (s. 2, bod 2).

50 – Článok 10 ods. 2 a článok 17 ods. 2 smernice 85/611.

51 – Články 9 a 16 smernice 85/611.

52 – Pozri oznámenie Komisie, už citované v poznámke pod čiarou 49, s. 3, bod 2.2, a s. 8, bod 4.3.2. Komisia sa však domnieva, že je potrebná ďalšia harmonizácia, a v prílohe II bode 3 tohto oznámenia navrhuje prijatie zoznamu úloh depozitára v smernici 85/611.

53 – Pozri článok 7 ods. 2 a článok 14 ods. 2 smernice 85/611.

54 – Pozri tabuľkový prehľad v prílohe II bode 4.3 oznámenia Komisie, už citovaného v poznámke pod čiarou 49.

55 – Pozri bod 18 č. [alebo ods.] 7 týchto návrhov.

56 – Pozri bod 63 a nasl. týchto návrhov.

57 – Rozsudok CSC, už citovaný v poznámke pod čiarou 31, bod 32.