Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

Share

Highlight in text

Go

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

prednesené 6. septembra 2012 (1)

Vec C-243/11

RVS Levensverzekeringen NV

proti

Belgickému kráľovstvu

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný
Rechtbank van eerste aanleg te Brussel (Belgicko)]

„Daňová právna úprava – Národná daň z poistného – Článok 50 smernice 2002/83/ES o životnom poistení – Sloboda poskytovania služieb – Miesto zdanenia – Poistné plnenie holandskej poisťovacej spoločnosti voči poistencom s bydliskom v Belgicku, ktorí mali pri uzatvorení zmluvy bydlisko v Holandsku“





I –    Úvod

1.        Nie je prekvapujúce, že zdaneniu podlieha aj poistenie vlastného života. V každom prípade to platí pre niektoré členské štáty Únie. V prípade, že ostatné členské štáty takúto daň nevyberajú, vzniká pri cezhraničnom vnútornom trhu so životným poistením problém: ako zabrániť deformáciám hospodárskej súťaže, ku ktorému dochádza z dôvodu rôznych spôsobov zdaňovania?

2.        Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka holandskej poisťovne, ktorá uzatvorila životné poistenia s holandskými poistencami. V Holandsku takéto zmluvy nepodliehajú poistnej dani. Inak je to v susednom Belgicku, do ktorého sa niektorí poistenci presťahovali. Ako to býva s dôležitým majetkom, existujúce zmluvy o životnom poistení si pritom vzali so sebou.

3.        Majú tieto zmluvy teraz podliehať belgickej poistnej dani len z toho dôvodu, že poistenci zmenili svoje bydlisko? Právo Únie má v zásade odpoveď aj na túto otázku. Normotvorca Únie to však používateľovi práva veľmi neuľahčil. Treba preto vysvetliť, v ktorom z mnohých ustanovení práva Únie týkajúceho sa poistenia nájdeme odpoveď.

II – Právny rámec

A –    Právo Únie

4.        Smernica smerodajná pre tento prípad, 2002/83/ES(2) (ďalej len „smernica o životnom poistení“), sa opiera o článok 47 ods. 2 ES a článok 55 ES. Na základe nich budú vydané smernice týkajúce sa uľahčenia začatia a vykonávania samostatných činností z hľadiska práva usadiť sa a slobody poskytovať služby. Cieľom tejto smernice je podľa odôvodnenia 3 a 5 podporovať jednotný vnútorný trh pre životné poistenia. Podľa odôvodnenia 55 sú na tento účel potrebné daňové úpravy:

„V niektorých členských štátoch poisťovacie transakcie nepodliehajú žiadnej forme nepriameho zdaňovania, pričom väčšina používa špeciálne dane a iné formy príspevkov. Štruktúry a sadzby týchto daní a príspevkov sa značne líšia medzi členskými štátmi, v ktorých sa používajú. Je žiaduce, aby sa zabránilo existujúcim rozdielom vedúcim k deformáciám súťaže v poisťovacích službách medzi členskými štátmi. Do následnej harmonizácie používanie daňových systémov a iných foriem príspevkov upravených členskými štátmi, v ktorých boli uzatvorené záväzky, pravdepodobne napraví tento problém a je na členských štátoch dojednať, aby sa zabezpečilo, že sa tieto dane a príspevky budú vyberať.“

5.        Podľa článku 2 ods. 1 sa smernica o životnom poistení v zásade uplatňuje na poistné zmluvy na poistenie pre prípad dožitia alebo úmrtia, ako aj na poistenie pre prípad práceneschopnosti a invalidity súvisiace s takouto zmluvou.

6.        Hlava IV smernice o životnom poistení, ktorá má názov „Ustanovenia týkajúce sa práva usadiť sa a slobody poskytovať služby“, obsahuje v článku 50 nasledujúce ustanovenia týkajúce sa „zdanenia poistného“:

„1.      Bez toho, aby tým bola dotknutá akákoľvek následná harmonizácia, každá poistná zmluva podlieha výlučne nepriamym daniam a obdobným odvodom z poistného v členskom štáte záväzku…

2.      Právom rozhodným pre zmluvy podľa článku 32 nie je dotknutá platná daňovoprávna úprava.

3.      Do budúcej harmonizácie bude každý členský štát uplatňovať na tie poisťovne, ktoré kryjú záväzky umiestnené na jeho území, svoje vlastné vnútroštátne ustanovenia pre opatrenia, aby zabezpečil vyberanie nepriamych daní a obdobných poplatkov splatných podľa odseku 1.“

7.        Článok 1 ods. 1 písm. g) smernice o životnom poistení definuje pojem použitý v článku 50 ods. 1 „členský štát záväzku“ takto:

„členský štát, v ktorom má poistník svoje obvyklé bydlisko, alebo ak je poistenec právnickou osobou, členský štát, v ktorom sa nachádza jej prevádzka, ktorej sa týka zmluva.“

8.        Pojem „členský štát záväzku“ sa používa aj v iných ustanoveniach smernice o životnom poistení. Článok 32 ods. 1 smernice o životnom poistení obsahuje toto ustanovenie:

„Rozhodným právom pre zmluvy týkajúce sa činností uvedených v tejto smernici je právo členského štátu záväzku. Ak to však právo tohto štátu umožňuje, zmluvné strany sa môžu rozhodnúť pre právo inej krajiny.“

9.        Takisto v rámci kapitoly IV, nazvanej „Zmluvné právo a poistné podmienky“, sa článok 36 smernice o životnom poistení zaoberá „informáciami pre poistníkov“, ktoré upravuje takto:

„1.      Pred uzatvorením poistnej zmluvy sa poistníkovi oznámia aspoň informácie uvedené v prílohe III bod A.

2.      Poistenec bude informovaný počas trvania zmluvy o každej zmene týkajúcej sa informácií uvedených v prílohe III bod B.

…“

10.      Informácie uvedené v prílohe III bode A patria k informáciám, ktoré je potrebné uviesť pred uzatvorením poistnej zmluvy podľa písm. a)14 „Všeobecné informácie o daňovej úprave platnej pre druh poistenia“. Bod B prílohy III stanovuje ako informácie, ktoré treba uviesť počas trvania zmluvy podľa písm. b)2, „všetky informácie uvedené v bodoch a)4 až a)12 v prípade zmeny zmluvných podmienok alebo zmeny alebo doplnenia práva, ktorým sa spravuje zmluva“.

11.      Články 41 a 42 smernice o životnom poistení stanovujú určité povinnosti týkajúce sa dohľadu v súvislosti s vykonávaním cezhraničnej činnosti poisťovní. Článok 41 znie takto:

„Každá poisťovňa, ktorá má zámer vykonávať činnosť po prvýkrát v jednom alebo vo viacerých členských štátoch na základe slobody poskytovať služby, najprv informuje príslušné orgány domovského členského štátu, uvedie povahu záväzkov, ktoré navrhuje kryť.“

12.      Článok 42 smernice o životnom poistení znie takto:

„1.      Do jedného mesiaca od oznámenia stanoveného v článku 41 príslušné orgány domovského členského štátu oznámia členskému štátu alebo členským štátom, na území ktorých má poisťovňa zámer vykonávať činnosť na základe slobody poskytovať služby:

…

3.      Poisťovňa môže začať činnosť odo dňa, ku ktorému bola informovaná o oznámení stanovenom v prvom pododseku odseku 1.“

13.      Okrem smernice o životnom poistení existujú v práve Únie aj ďalšie smernice, ktoré sa zaoberajú ostatnými segmentmi poisťovacieho trhu. V článku 46 ods. 2 smernice 92/49/EHS(3), ktorý sa podľa článku 2 ods. 2 v spojení s článkom 2 ods. 1 písm. a) smernice 73/239/EHS(4) nevzťahuje na životné poistenia, sa uvádza (výňatok):

„Bez toho, aby tým bola dotknutá budúca harmonizácia, každá poistná zmluva uzavretá v rámci poskytovania služieb podlieha výlučne nepriamym daniam a podobným odvodom z poistného v členskom štáte, v ktorom je umiestnené riziko v zmysle článku 2 písm. d) smernice 88/357/EHS; …“

14.      Pojem „členský štát, v ktorom je umiestnené riziko“, je v článku 2 písm. d) smernice 88/357/EHS(5) definovaný v závislosti od typu poistenia takto:

„–      členský štát, v ktorom sa nachádza majetok, ak sa poistenie vzťahuje buď na budovy, alebo na budovy a ich obsah…,

–      pri poistení vozidiel… členský štát registrácie,

–      v prípade… zmlúv o poistení rizík cestovania a dovolenky členský štát, v ktorom poistník uzavrel poistku…,

–      v ostatných prípadoch neuvedených v predchádzajúcich zarážkach členský štát, v ktorom sa nachádza miesto bežného pobytu poistníka, alebo ak je poistníkom právnická osoba, členský štát, v ktorom sa nachádza prevádzkareň, ktorej sa zmluva týka.“

15.      Všetky uvedené smernice nahrádza s účinnosťou od 1. novembra 2012 smernica 2009/138/ES(6). Článok 157 tejto smernice sa zaoberá témou zdanenie poistného a znie takto:

„1.      Bez toho, aby tým bola dotknutá akákoľvek následná harmonizácia, každá poistná zmluva podlieha výlučne nepriamym daniam a obdobným odvodom z poistného v členskom štáte, v ktorom sa nachádza riziko, alebo v členskom štáte, v ktorom je krytý záväzok.

…“

B –    Belgické právo

16.      V Belgickom kráľovstve sa za roky smerodajné na konanie vo veci samej každý rok vyberá poistná daň. Tejto dani podliehajú podľa článku 173 Wetboek diverse rechten en taksen (Zákonník o rozličných poplatkoch a daniach, ďalej len „WDRT“) poistné zmluvy v prípade, že je poistené riziko umiestnené v Belgicku. Podľa týchto ustanovení platí riziko za umiestnené v Belgicku vtedy, keď má poistenec obvyklý pobyt, resp. ako právnická osoba prevádzkareň, na ktorú sa táto zmluva vzťahuje, v Belgicku.

17.      V článku 175/3 WDRT sa pre životné poistenia stanovuje osobitná daňová sadzba vo výške 1,1 % poistného.

III – Konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky

18.      Žalobkyňou v konaní vo veci samej je holandská spoločnosť RVS Levensverzekeringen NV, ktorá ponúka životné poistenie (ďalej len „zdaniteľná osoba“). Konanie vo veci samej sa týka dane dlžnej v Belgicku zdaniteľnou osobou za roky 2006 a 2007.

19.      Zdaniteľná osoba uzavrela poistnú zmluvu s viacerými osobami, ktoré mali v čase uzatvorenia zmluvy bydlisko v Holandsku, ale v rokoch 2006 a 2007 v Belgicku. Belgický daňový úrad zastáva názor, že zdaniteľná osoba na základe týchto poistných zmlúv dlhuje Belgicku za roky 2006 a 2007 poistnú daň v celkovej výške 16 542 eur.

20.      Po tom, ako zdaniteľná osoba zaplatila túto sumu belgickému daňovému úradu, žiada prostredníctvom žaloby na vnútroštátnom súde o jej vrátenie. Zdaniteľná osoba zastáva názor, že v Belgicku dlhuje poistnú daň iba v prípade, že by poistenec mal v čase uzatvorenia zmluvy bydlisko v Belgicku. Na druhej strane belgický daňový úrad zastáva názor, že smerodajné je bydlisko v čase zaplatenia poistného.

21.      Za týchto okolností Rechtbank van eerste aanleg te Brussel, ktorý právny spor rozhoduje, predložil Súdnemu dvoru tieto otázky:

„1.      Odporuje vnútroštátna právna úprava, akou je článok 173 a článok 175/3 WDRT, podľa ktorej podliehajú poistné zmluvy (vrátane životného poistenia) ročnej dani, ak je riziko umiestnené v Belgicku, najmä ak má poistenec svoje obvyklé bydlisko v Belgicku alebo v prípade, že je poistenec právnickou osobou, ak sa prevádzkareň právnickej osoby, ktorej sa zmluva týka, nachádza v Belgicku, bez toho, aby sa zohľadnilo miesto bydliska poistenca v čase uzatvorenia zmluvy, článku 50 smernice o životnom poistení, podľa ktorého odseku 1 podlieha každá poistná zmluva bez toho, aby bola dotknutá akákoľvek následná harmonizácia, výlučne nepriamym daniam a obdobným odvodom z poistného v členskom štáte záväzku a podľa ktorého odseku 3 bude každý členský štát do budúcej harmonizácie uplatňovať na tie poisťovne, ktoré kryjú záväzky umiestnené na jeho území, svoje vlastné vnútroštátne ustanovenia na opatrenia, aby zabezpečil vyberanie nepriamych daní a obdobných poplatkov splatných podľa odseku 1?

2.      Odporuje vnútroštátna právna úprava, akou je článok 173 a článok 175/3 WDRT, podľa ktorej podliehajú poistné zmluvy (vrátane životného poistenia) ročnej dani, ak je riziko umiestnené v Belgicku, najmä ak má poistník svoje obvyklé bydlisko v Belgicku alebo v prípade, že je poistenec právnickou osobou, ak sa prevádzkareň právnickej osoby, ktorej sa zmluva týka, nachádza v Belgicku, bez toho, aby sa zohľadnilo miesto bydliska poistníka v čase uzatvorenia zmluvy, zásadám práva Únie vyplývajúcim z článkov 49 a 56 ZFEÚ, ktoré sa týkajú odstránenia obmedzení voľného pohybu osôb a slobodného poskytovania služieb medzi členskými štátmi Únie?“

IV – Právne posúdenie

A –    Výklad prejudiciálnych otázok

22.      Skôr ako začnem s odpovedaním na prejudiciálne otázky, je podľa môjho názoru potrebné stanoviť ich dosah.

23.      Komisia k prvej prejudiciálnej otázke správne uviedla, že vzhľadom na opísaný skutkový stav vo veci samej je príliš rozsiahla, a preto sa môže vyložiť len v obmedzenej miere. Toto konanie skutočne nedáva žiadny dôvod na rozsiahle preskúmanie súladu belgickej daňovoprávnej úpravy s právom Únie, ako by to zodpovedalo formulácii prejudiciálnej otázky.

24.      Jednak v konaní vo veci samej očividne nie je relevantné zdanenie poistných zmlúv, pri ktorých je zdaniteľná osoba právnická osoba. Jednak môže ísť v tomto prípade výlučne o otázku, či článok 50 smernice o životnom poistení odporuje konkrétnej vnútroštátnej právnej úprave týkajúcej sa zmlúv o životnom poistení, a nie týkajúcej sa všetkých poistných zmlúv. Prejudiciálna otázka sa preto týka výlučne výkladu článku 50 smernice o životnom poistení vzhľadom na zmluvy o životnom poistení a iba vo vzťahu k poistencom, ktorí sú fyzické osoby.

25.      Druhou prejudiciálnou otázkou chce vnútroštátny súd navyše objasniť, či uvedená belgická právna úprava nie je v rozpore s určitými základnými slobodami.

26.      V prejednávanej veci je však potrebné vziať do úvahy, že článok 50 smernice o životnom poistení už stanovuje úpravu sekundárneho práva, ktorou sa riadi prípustnosť belgickej právnej úpravy z hľadiska práva Únie. Na toto sa zameriava prvá prejudiciálna otázka. Z tohto dôvodu sa belgická právna úprava nemôže posudzovať podľa základných slobôd primárneho práva, ale podľa sekundárneho práva upraveného v článku 50 smernice o životnom poistení. V rámci výkladu tohto ustanovenia však treba zohľadniť aj význam základných slobôd s cieľom zabrániť takému výkladu článku 50 smernice o životnom poistení, ktorý by nebol v súlade so základnými slobodami. Aspekty primárneho práva, na ktoré sa vzťahuje druhá prejudiciálna otázka, je preto potrebné zohľadniť v rámci odpovede na prvú prejudiciálnu otázku.

27.      Na základe toho preto netreba objasniť, či je druhá prejudiciálna otázka vôbec prípustná. Ako Komisia správne uviedla, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je totiž zrejmé, o výklad ktorých základných slobôd vnútroštátny súd presne žiada.

28.      Uvedené prejudiciálne otázky treba vzhľadom na to, čo som uviedla vyššie, chápať tak, že vnútroštátny súd chce vedieť, či je vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej zmluvy o životnom poistení podliehajú ročnému zdaneniu, ak má poistník v danom roku svoje obvyklé miesto bydliska v danom členskom štáte, bez toho, aby sa zohľadnilo miesto bydliska poistníka v čase uzatvorenia zmluvy – pri zohľadnení základných slobôd –, v rozpore s článkom 50 smernice o životnom poistení.

B –    Zodpovedanie prejudiciálnych otázok

29.      Na zodpovedanie tejto otázky je potrebné preskúmať, ako článok 50 smernice o životnom poistení rozdeľuje daňovú právomoc členských štátov pri životných poisteniach z hľadiska poistnej dane.

30.      Podľa článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení má toto daňové oprávnenie „členský štát záväzku“. Poistné zmluvy preto podliehajú výlučne nepriamym daniam, ktoré sa vyberajú v členskom štáte záväzku z poistného. Členský štát záväzku je v článku 1 ods. 1 písm. g) smernice definovaný ako členský štát, v ktorom má poistník svoje obvyklé bydlisko. Toto konanie ukázalo, že tieto ustanovenia v podstate umožňujú dvojaký výklad.

31.      Na jednej strane je možný „statický“ výklad, podľa ktorého sa „členský štát záväzku“ jednorazovo určí pri uzatváraní zmluvy. Na základe toho má daný členský štát, v ktorom mal poistník v čase uzatvorenia zmluvy svoje obvyklé miesto bydliska, daňové oprávnenie počas celého trvania zmluvy. Tento výklad podporujú zdaniteľná osoba a estónska vláda.

32.      Na druhej strane existuje možnosť „dynamického“ výkladu, podľa ktorého sa „členský štát záväzku“ môže v priebehu času zmeniť. Tak by mal daňové oprávnenie vždy ten členský štát, v ktorom mala zdaniteľná osoba v čase odvedenia poistnej dane z poistenia svoje obvyklé miesto bydliska. Ten sa môže meniť z jednej platby poistného na druhú platbu poistného. Tento dynamický výklad podporujú belgická a rakúska vláda a Komisia.

33.      Nižšie poukážem na to, že normotvorca Únie zrozumiteľne neupravil rozdelenie daňovej právomoci v prípade poistnej dane zo životného poistenia (1) a že súvislosť (2) a zmysel právnej úpravy z hľadiska základných slobôd (3) vedú k statickému výkladu článku 50 smernice o životnom poistení.

1.      Výklad znenia

34.      Na rozdiel od vyjadrenia niektorých účastníkov konania znenie neposkytuje jednoznačnú odpoveď na danú otázku. Platí to nielen pre holandské znenie jazyka konania, ale aj pre nemecké, anglické a francúzske znenie článku 50 ods. 1, ako aj pre doplňujúci článok 1 ods. 1 písm. g) smernice o životnom poistení. V súlade so znením tejto smernice je zrejmé, že k zdaneniu dochádzalo tam, kde mal poistník svoje obvyklé bydlisko. Na rozhodujúcu otázku, ktorý okamih je rozhodujúci pre určenie tohto obvyklého bydliska, však znenie uvedených jazykových verzií nedáva nijakú odpoveď.

35.      Takisto označenie za členský štát „záväzku“ neudáva žiadne informácie o tomto rozhodujúcom okamihu. Je to preto, lebo pod týmto „záväzkom“ možno chápať nielen vznik, ale aj existenciu povinnosti. Z tejto formulácie preto nemožno ani jednoznačne vyvodiť, či sa členský štát určí jednorazovo pri uzatváraní zmluvy, alebo či sa má určovať nanovo počas celého trvania zmluvy.

36.      Znenie článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení je takisto dvojznačné z hľadiska vyberania dane z poistného, ako aj z hľadiska poistných zmlúv, ktoré podliehajú tejto dani. Nie je tak jasné, či je podľa smernice rozhodujúcim faktorom uzatvorenie zmluvy, alebo platba jednotlivého poistného.

2.      Systematický výklad

37.      Prostredie článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení obsahuje početné ustanovenia, ktoré by mohli poukazovať na jej výklad.

a)      Vyberanie poistnej dane

38.      V prvom rade tu treba spomenúť samotný článok 50 ods. 3. Podľa neho nasleduje zabezpečenie vyberania poistnej dane na základe vnútroštátnych právnych predpisov. Členský štát uplatňuje tieto predpisy na poisťovne, „ktoré kryjú záväzky umiestnené na jeho území“. Zdaniteľná osoba na základe toho vyvodila záver, že na priradenie daňového oprávnenia musí byť rozhodujúci čas uzatvorenia zmluvy.

39.      Komisia však správne poukázala na to, že formulácia uvedená v článku 50 ods. 3 smernice o životnom poistení sa nemusí nevyhnutne vzťahovať na uzatvorenie poistnej zmluvy. Jednotlivé hľadiská závisia totiž od toho, na čo sa vzťahujú slová „na jeho území“.

40.      Jednak sa môžu vzťahovať na „umiestnenie“, čím by poukazovali na miesto uzatvorenia zmluvy. Jednak je tiež možné, že táto časť vety a tým aj určenie miesta sa vzťahuje na „záväzky“. V takom prípade by bolo rozhodujúce, kde existujú uzatvorené záväzky. Táto možnosť výkladu je zrozumiteľnejšia v anglickom znení, ktoré hovorí o pokrytí záväzkov umiestnených v členskom štáte.(7) Miesto, v ktorom je tento záväzok umiestnený, by mohlo byť napríklad obvyklé miesto bydliska poistníka, v každom prípade to však nemusí byť miesto uzatvorenia zmluvy.

41.      Ustanovenie článku 50 ods. 3 sa tak nevzťahuje ani na statický, ani na dynamický výklad článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení.

b)      Pojem „členský štát záväzku“ v iných predpisoch

42.      Okrem iného by používanie pojmu „členský štát záväzku“ mohlo mať v iných ustanoveniach smernice o životnom poistení význam pre výklad článku 50 ods. 1. Článok 1 ods. 1 písm. g) smernice opisuje jednotnú definíciu tohto pojmu pre všetky ustanovenia smernice.

43.      Táto jednotná definícia je však zabezpečená už vtedy, keď sa tým v každom ustanovení chápe členský štát, v ktorom má poistník svoje obvyklé bydlisko. Ktoré časové obdobie je pri tom rozhodujúce, však z definície uvedenej v článku 1 ods. 1 písm. g) smernice nie je zrejmé. Keďže relevantný okamih nie je súčasťou definície, môže sa podľa právneho predpisu, ktorý odkazuje na „členský štát záväzku“, stanoviť rôznym spôsobom.

44.      Platí to aj pre ustanovenie článku 32 ods. 1 prvú vetu smernice o životnom poistení, ktoré uviedla zdaniteľná osoba. Táto norma sa zameriava pri stanovení práva uplatniteľného na poistnú zmluvu na „členský štát záväzku“. Súhlasím s názorom zdaniteľnej osoby, že dynamický výklad tohto ustanovenia, podľa ktorého sa uplatniteľné právo mení, keď poistník zmení miesto svojho bydliska, nemôže byť žiaduci. V prípade článku 32 ods. 1 prvá veta smernice o životnom poistení preto „členský štát záväzku“ môže byť ten členský štát, v ktorom mal poistník v čase uzatvorenia zmluvy svoje obvyklé bydlisko.

45.      Na základe uvedeného to však neznamená, že v rámci skúmaného článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení je relevantné to isté obdobie. Okrem toho v článku 50 ods. 2 smernice o životnom poistení sa uvádza, že na platnú daňovoprávnu úpravu sa nevzťahuje právo uplatniteľné na poistnú zmluvu podľa článku 32. Hoci táto úprava má v prvom rade zahŕňať prípady, že si strany zvolia iné právo podľa článku 32 ods. 1 druhej vety smernice, článok 50 ods. 2 navyše poukazuje na nezávislosť uplatniteľného práva a platnej daňovoprávnej úpravy.

c)      Informácie uvedené v poistnej zmluve

46.      Smernica o životnom poistení obsahuje na inom mieste ďalšie ustanovenie k poistnej zmluve, ktoré môže odkazovať na zodpovedanie prejudiciálnych otázok. V článku 36 sa uvádza, že poistníkom sa oznámia informácie na začiatku a počas trvania zmluvy.

47.      Podľa článku 36 ods. 1 v spojení s prílohou III bodom A písm. a)14 smernice o životnom poistení sa pred uzatvorením poistnej zmluvy poistníkovi oznámia „všeobecné informácie o daňovej úprave platnej pre druh poistenia“. Ktorá daňovoprávna úprava sa bude uplatňovať, závisí od „členského štátu záväzku“ v zmysle článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení.

48.      Počas trvania zmluvy sa poistníkovi podľa článku 36 ods. 2 smernice o životnom poistení takisto oznámia určité informácie. Podľa prílohy III bodu B písm. b)2 smernice o životnom poistení sem patrí aktualizácia mnohých informácií o právach a povinnostiach zmluvných strán, ktoré boli uvedené pri uzatvorení zmluvy, pre prípad, že by sa právne predpisy platné pre túto zmluvu zmenili. Informácie, ktoré treba uviesť pri uzatvorení zmluvy, však nezahŕňajú informácie o platnej daňovoprávnej úprave.

49.      Z tejto úpravy vyplýva, že normotvorca Únie očividne nevychádzal z toho, že by sa platná daňovoprávna úprava mohla počas trvania zmluvy zmeniť. Nemožno vychádzať z toho, že platná daňovoprávna úprava má síce ústredný význam, keďže patrí k povinným informáciám pred uzatvorením zmluvy, ale bez oznámenia o zmene platnej daňovoprávnej úpravy počas trvania zmluvy by sa malo dať zaobísť.

50.      Článok 36 v spojení s prílohou III smernice o životnom poistení jednoznačne odkazuje na potrebu statického výkladu článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení.

d)      Regulačné podmienky vykonávania činnosti

51.      Estónska vláda v rámci systematického výkladu poukázala okrem iného na oznamovaciu povinnosť, ktorej podliehajú poisťovne podľa článku 41 smernice o životnom poistení. Podľa tohto predpisu je potrebné informovať príslušné orgány, čo podľa článku 42 ods. 1 a ods. 3 smernice patrí k podmienkam vykonávania činnosti v inom členskom štáte.

52.      Z môjho hľadiska sa však estónska vláda mylne domnieva, že poisťovne by si nemohli plniť túto oznamovaciu povinnosť, ak by pre zdanenie bolo rozhodujúce obvyklé miesto bydliska poistníka v čase platby poistného. Treba rozlišovať výklad pojmu vykonávania činnosti v zmysle článku 41 smernice o životnom poistení od otázky priradenia daňového oprávnenia.

53.      Ako zdôraznila aj Komisia, v danom prípade nejde o otázku, či poisťovňa na základe presťahovania sa poistníka do iného členského štátu vykonáva v tomto členskom štáte činnosť v zmysle článku 41 smernice o životnom poistení. Ide výlučne o daňové dôsledky presťahovania podľa článku 50 smernice o životnom poistení. Okrem toho neexistuje žiadny naliehavý dôvod odpovedať na obe otázky jednotne.

e)      Ďalšie smernice o poisťovacom trhu

54.      Belgická vláda, ako aj Komisia vykonali nad rámec smernice o životnom poistení porovnanie s ustanoveniami smerníc, ktoré v práve Únie platia pre iné než životné poistenia.

55.      Článok 46 ods. 2 smernice 92/49 obsahuje daňové pravidlo, ktoré je zhodné s článkom 50 ods. 1 smernice o životnom poistení. Jediná odchýlka je tá, že sa v ňom neodkazuje na „členský štát záväzku“, ale na „členský štát, v ktorom je umiestnené riziko v zmysle článku 2 písm. d) smernice 88/357/EHS“.

56.      Uvedený článok 2 písm. d) definuje umiestnenie rizika rôzne v závislosti od typu poistnej zmluvy. Zatiaľ čo štvrtá zarážka tohto ustanovenia obsahuje celkovú definíciu, ktorá je totožná s definíciou „členského štátu záväzku“ v smernici o životnom poistení, tretia zarážka považuje pri poistení rizík cestovania za rozhodujúci členský štát, v ktorom poistník uzatvoril zmluvu.

57.      Nemôžem však súhlasiť so záverom belgickej vlády vyvodeným z tohto porovnania, že uzatvorenie zmluvy nehrá v tejto súvislosti na uplatňovanie článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení žiadnu úlohu. Je síce pravda, že z rôznych definícií tretej a štvrtej zarážky článku 2 písm. d) smernice 88/357 možno vyvodiť, že normotvorca Únie nechápe pod pojmom „členský štát záväzku“ miesto uzatvorenia zmluvy. Nejde tu však o otázku, či je na definovanie platných daňovoprávnych predpisov podľa článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení smerodajné miesto uzatvorenia zmluvy, ale či je rozhodujúce obvyklé bydlisko poistníka v čase uzatvorenia zmluvy. Keďže obvyklé bydlisko je pravidelne totožné s bydliskom poistníka, nemusia byť členský štát, v ktorom bola zmluva uzatvorená, a členský štát, v ktorom mal poistník v tom čase svoje obvyklé bydlisko, rovnaké.

58.      Ani čiastočne účastníkmi konania spomenutá smernica 2009/138, ktorá v budúcnosti prepojí rôzne smernice o poistení v rámci práva Únie, nemusí poskytnúť informácie potrebné na zodpovedanie prejudiciálnych otázok.

59.      Článok 157 tejto smernice považuje pre platnú daňovoprávnu úpravu za rozhodujúci „členský štát, v ktorom sa nachádza riziko alebo členský štát, v ktorom je krytý záväzok“. Z toho vyplýva, že pojem „členský štát záväzku“ použitý v článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení treba podľa predstavy normotvorcu Únie odlišovať od členského štátu rizika.

60.      Je však nesporné, že miesto rizika nehrá pre uplatňovanie článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení žiadnu úlohu. Vzhľadom na predmet zmluvy by sa toto miesto totiž určovalo podľa bydliska danej osoby, ktorej život bol poistený a ktorá nemusí byť nevyhnutne poistníkom. Pre statický ani pre dynamický výklad však toto miesto nie je rozhodujúce, preto rozlišovanie medzi členským štátom záväzku a členským štátom rizika, ako sa uvádza v článku 157 smernice 2009/138/ES, nie je pre problém tohto výkladu relevantné.

3.      Teleologický výklad

61.      Po tom, ako sa konštatovalo, že zo systematického hľadiska hovorí článok 36 v spojení s prílohou III smernice o životnom poistení v prospech statického výkladu článku 50 ods. 1 smernice,(8) sa budem zaoberať zmyslom a účelom tohto ustanovenia.

62.      Tento účel stanovil normotvorca v odôvodnení 55 smernice o životnom poistení. Podľa neho má článok 50 smernice o životnom poistení zabrániť v rámci ponuky poistení medzi členskými štátmi deformáciám hospodárskej súťaže. Deformácie hospodárskej súťaže môžu nastať z dôvodu rozdielov medzi členskými štátmi pri vyberaní nepriamych daní z poistných zmlúv. Tomu sa má predísť prostredníctvom jednotného uplatňovania daňového systému platného v členských štátoch, „v ktorých boli uzatvorené záväzky“.

63.      Z tejto formulácie nemožno vyvodiť žiadny pádny záver, pokiaľ ide o rozhodujúci členský štát, ako som už uviedla vo výklade článku 50 ods. 3 smernice o životnom poistení.(9) Toto hodnotenie nenaruší ani skutočnosť, že na rozdiel od článku 50 ods. 3 smernice o životnom poistení anglické znenie odôvodnenia 55 obsahuje inú formuláciu.(10) Aj keby sa znenie odôvodnenia 55 vykladalo v tom zmysle, že pre uplatňovanie daňového systému je rozhodujúci členský štát uzatvorenia zmluvy, nepodporovalo by to statický ani dynamický výklad článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení. Ako som už uviedla,(11) treba rozlišovať miesto uzatvorenia zmluvy od miesta obvyklého bydliska poistníka v čase uzatvorenia zmluvy.

64.      Okrem toho v rámci teleologického výkladu sa nemá v prvom rade vykladať znenie odôvodnenia, ale má sa z neho – ako aj z ostatných zdrojov – zohľadniť vyplývajúci zmysel a účel ustanovenia článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení, ktoré sa má vyložiť.

a)      Predchádzanie deformáciám hospodárskej súťaže

65.      Článok 50 ods. 1 smernice o životnom poistení má podľa odôvodnenia 55 nepochybne zabrániť deformáciám hospodárskej súťaže v rámci ponuky poistenia.

66.      Zdaniteľná osoba v tejto súvislosti uviedla, že po tom, ako poistník uzatvoril poistenie v Holandsku a následne sa presídlil do Belgicka, už neexistuje hospodárska súťaž. Statický výklad by bol preto v súlade s cieľom článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení.

67.      Podľa môjho názoru to síce môže platiť pre hospodársku súťaž týkajúcu sa uzatvorenia zmluvy, ale nie pre hospodársku súťaž týkajúcu sa zmeny poskytovateľa v rámci platnej poistnej zmluvy. Táto hospodárska súťaž sa naruší vtedy, keby malo byť rozhodujúce len obvyklé bydlisko poistníka v čase uzatvorenia zmluvy. Po presťahovaní sa má poistník aj naďalej právo napríklad na privilégium oslobodenia od dane v prípade, že mal pri uzatvorení zmluvy svoje obvyklé bydlisko v členskom štáte, ktorý nestanovuje žiadne zdanenie svojich poistných zmlúv. V prípade, že sa v jeho novom mieste bydliska vyberá poistná daň, musela by sa odviesť pri uzatvorení novej poistnej zmluvy. Táto nevýhoda môže poistníka už vopred odradiť od zmeny poskytovateľa poistenia.

68.      V odôvodnení 55 smernice o životnom poistení sa však zdôrazňuje, že cieľom článku 50 je predísť deformáciám hospodárskej súťaže „do následnej harmonizácie“. Zdá sa, že sa tým uznáva, že platné rozdelenie daňovej právomoci v plnej miere nebráni deformáciám hospodárskej súťaže. Na výklad článku 50 smernice o životnom poistení, ktorý nevylučuje deformácie hospodárskej súťaže, by sa preto ešte vzťahoval účel tejto úpravy.

69.      Podporuje to aj fakt, že Komisia na ústnom pojednávaní na písomnú otázku Súdneho dvora uviedla, že podľa nej sa v rámci vzniku smernice o životnom poistení ani jej predchádzajúcich smerníc nepojednávalo o otázkach mobility poistníka a ich vplyve na platnú daňovoprávnu úpravu. Preto nie je možné zistiť, či zákonodarný orgán Únie chcel prostredníctvom článku 50 smernice o životnom poistení zabrániť aj deformáciám hospodárskej súťaže počas trvania zmluvného vzťahu.

70.      Okrem toho z dôvodu charakteru poisteného rizika v oblasti životného poistenia existuje medzi súčasnými zmluvami a uzatvorením novej zmluvy u iného poskytovateľa len obmedzená hospodárska súťaž. Riziko dožitia určitého veku, ako aj riziko úmrtia sa zvyšujú s pribúdajúcim vekom poistenej osoby. Poistné pre novo uzatvorené zmluvy o životnom poistení preto môže byť z tohto dôvodu štrukturálne vyššie ako poistné pre existujúce zmluvy.

71.      Cieľ predchádzania deformáciám hospodárskej súťaže by sa tak skôr, nie však nevyhnutne prikláňal v prospech dynamického výkladu článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení.

b)      Predchádzanie dvojitému zdaneniu a neodvádzaniu dane

72.      Súdny dvor navyše vzhľadom na porovnateľné ustanovenie smernice 88/357 a už spomenutý článok 2 písm. d) štvrtú zarážku(12) stanovil za cieľ regulácie okrem predchádzania deformáciám hospodárskej súťaže aj predchádzanie dvojitému zdaneniu a neodvádzaniu dane. Z tohto hľadiska zdôrazňoval význam objektívne preskúmateľných znakov.(13)

73.      V tejto súvislosti nie je presvedčivý názor Komisie, ktorá vidí riziko dvojitého zdanenia v prípade, že zdanenie závisí od miesta bydliska poistníka v čase uzatvorenia zmluvy. Takéto nebezpečenstvo hrozí len vtedy, keď rôzne členské štáty vykladajú dané ustanovenie rôznym spôsobom. Dvojitému zdaneniu a neodvádzaniu dane sa preto bude v zásade predchádzať jednotným výkladom a uplatňovaním článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení v Únii bez ohľadu na to, čo sa pri tomto výklade považuje za rozhodujúce kritérium.

74.      Treba však konštatovať, že objektívna kontrola, ktorú požaduje Súdny dvor pre všetky zúčastnené strany, je v prípade statického výkladu lepšie zabezpečená. V tomto prípade sa obvyklé bydlisko poistníka musí zistiť len raz, a to na začiatku zmluvy. Tým sa minimalizuje situácia, keď rôzne členské štáty budú mať rôzny názor na to, kde mal konkrétny poistník v danom roku svoje obvyklé bydlisko. To by totiž viedlo k dvojitému zdaneniu alebo k neodvedeniu daní.

75.      Cieľ predchádzania dvojitému zdaneniu a neodvádzaniu dane súvisiaci s článkom 50 ods. 1 smernice o životnom poistení teda hovorí v prospech statického výkladu.

c)      Zohľadnenie základných slobôd

76.      V rámci teleologického výkladu je potrebné zohľadniť aj základné slobody, podľa ktorých sa musí vykladať sekundárne právo.(14) Už nadpis hlavy IV smernice o životnom poistení, ktorej časťou je ustanovenie článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení, ktoré sa tu má vyložiť, poukazuje na cieľ zabezpečiť právo usadiť sa a slobody poskytovať služby.

77.      Pri zohľadnení základných slobôd nejde o to, aby sa v danom prípade skúmalo konkrétne porušenie základných slobôd. Skôr treba preskúmať, ktorá možnosť výkladu lepšie zohľadňuje základné slobody pre všetky prípady uvedené v článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení.

78.      Keďže v rámci pôsobnosti článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení neexistuje problém v súvislosti s právom poisťovne usadiť sa, v záujme výkladu tohto ustanovenia je potrebné bližšie sa zamerať na význam slobody poskytovania služieb a voľného pohybu poistníka.

i)      Sloboda poskytovať služby

79.      V prvom rade je otázne, aký vplyv môže mať sloboda poskytovať služby, ktorú zaručuje Zmluva, na výklad článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení.

80.      Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sú za obmedzenia slobody poskytovať služby považované tie vnútroštátne opatrenia, ktoré výkon tejto slobody zakazujú, prekážajú mu alebo ho robia menej príťažlivým.(15) Keďže v tomto prípade nejde o posúdenie vnútroštátneho opatrenia, ale o zohľadnenie slobody poskytovať služby v rámci výkladu sekundárneho práva, je potrebné preskúmať, ktorá možnosť výkladu v tomto zmysle čo najmenej obmedzuje slobodu poskytovania služieb.

81.      Zdaniteľná osoba v tejto súvislosti uviedla, že dynamický výklad obmedzuje slobodu poskytovať služby, keďže holandské poisťovne museli znášať záťaž v prípade zmeny bydliska poistníka bez toho, aby mohli od poistníka tieto dane v rámci zmluvy dostať späť. Presunutie daňovej povinnosti na poistníka podľa toho už nie je možné.

82.      Proti tomu však treba uviesť, že presunutie daňovej povinnosti v prípade zmeny miesta je len otázkou zmluvnej dohody. Zdá sa, že zdaniteľná osoba pri uzatváraní zmlúv nevychádzala z dynamického výkladu, a preto neupravila úpravu poistného v prípade zmeny bydliska poistníka. Zdaniteľná osoba by tak v prípade dynamického výkladu čelila problému, ktorý by nebol výsledkom tejto možnosti výkladu, ale výlučne z jej neprimeraného posúdenia platného právneho stavu. Treba však pripustiť, že tento problém sa môže vyskytnúť len pri dynamickom výklade.

83.      Z iného hľadiska predstavuje dynamický výklad v porovnaní so statickým výkladom jednoznačne väčšie obmedzenie slobody poskytovania služieb.

84.      Estónska vláda totiž správne poukázala na problémy, ktoré by vznikali poisťovniam aj pri presunutí daňovej povinnosti prostredníctvom dynamického výkladu článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení. V takom prípade by poisťovne v záujme splnenia svojej daňovej povinnosti museli priebežne kontrolovať aktuálne obvyklé bydlisko svojich poistníkov a najmä tam práve platné príslušné daňové predpisy. Podniky by tak boli nútené dodržiavať množstvo rôznych daňových predpisov členských štátov len preto, lebo bez ohľadu na ich vôľu premiestnil ich zmluvný partner svoje bydlisko do iného členského štátu.

85.      Naproti tomu sa pri statickom výklade daňové predpisy iného členského štátu musia zohľadniť len vtedy, keď sa poisťovňa vedome rozhodne uzatvoriť zmluvu o životnom poistení s osobou, ktorá má obvyklé bydlisko v inom členskom štáte. Predovšetkým sa však musia uplatňovať počas celého trvania zmluvy len tieto daňové predpisy.

86.      Dynamický výklad tak predstavuje väčšie obmedzenie pre cezhraničné poskytovanie služieb poisťovne, pretože pri zmene bydliska poistníka podlieha zmluva inému daňovému režimu.

87.      Takýto právny dôsledok by mohol poisťovňu odradiť od toho, aby zachovala poistné plnenie po cezhraničnej zmene bydliska poistníka. Podniky by sa v záujme zabránenia nákladom súvisiacim s dynamickým výkladom článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení v záujme dodržiavania daňových predpisov iného členského štátu mohli snažiť uzatvárať zmluvy len pod podmienkou určitého trvalého bydliska poistníka. Bez ohľadu na otázku, či by takýto postup poisťovne mohol byť v súlade s právom Únie, sa toho v každom prípade pri statickom výklade netreba obávať.

88.      Možno prijať záver, že zabezpečenie slobody poskytovania služieb hovorí skôr v prospech statického výkladu.

ii)    Voľný pohyb poistníka

89.      Naproti tomu nemôžem konštatovať nejaké bezprostredné obmedzenie rôznych práv voľného pohybu poistníka z dôvodu dynamického výkladu článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení, ako to čiastočne uviedli účastníci konania.

90.      Dynamický výklad by síce mal podľa zmluvných ustanovení za daných okolností za následok, že poistník by v rámci svojej zmluvy o životnom poistení musel z dôvodu vyššej poistnej dane vo svojom novom mieste bydliska platiť vyššie poistné. Podľa judikatúry Súdneho dvora však Zmluva nezaručuje občanovi Únie, že presun jeho činností do členského štátu, ktorý je odlišný od toho, v ktorom mal bydlisko, je neutrálny z daňového hľadiska.(16)

91.      Právo na voľný pohyb poistníka pri dynamickom výklade by však mohlo byť nepriamo ovplyvnené, ak by jeho poisťovňa – ako už bolo uvedené(17) – mala zamietnuť pokračovanie poistnej zmluvy po cezhraničnej zmene bydliska. Keďže pri statickom výklade nehrozia poistníkovi takéto negatívne následky, v prospech tejto možnosti výkladu hovorí aj zabezpečenie práva na voľný pohyb poistníka.

d)      Primerané rozdelenie daňových právomocí

92.      Primerané rozdelenie daňových právomocí medzi členskými štátmi nie je v konečnom dôsledku – na rozdiel od toho, čo uviedla rakúska vláda – cieľ, ktorý by bolo potrebné zohľadniť v rámci výkladu článku 50 smernice o životnom poistení. To, či by bolo konkrétne rozdelenie daňových právomocí členských štátov primerané skôr podľa statického, alebo podľa dynamického výkladu, by sa mohlo určiť iba na základe účelu vyberania poistnej dane. Tento účel by mohol objasniť, ktorý štát má na daň nárok, najmä ak je možné určiť, ktorá z oboch zmluvných strán zmluvy o životnom poistení má byť touto daňou zaťažená.

93.      Účel odvádzania poistnej dane však pri rozdelení daňovej právomoci medzi členskými štátmi podľa článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení nezohráva žiadnu úlohu. Z hľadiska práva Únie preto v zásade nie je dôležité, kto bude zaťažený poistnou daňou. Jednak to vyplýva z okolnosti, že smernica o životnom poistení sa opiera o článok 47 ods. 2 a článok 55 ES, ktoré sú zamerané výlučne na zabezpečenie práva usadiť sa a slobody poskytovať služby. Jednak sa odôvodnenie úpravy článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení v odôvodnení 55 obmedzuje na predchádzanie deformáciám hospodárskej súťaže.

94.      Právo Únie tak upravuje uplatniteľnosť poistných daní členských štátov výlučne z hľadiska deformácií hospodárskej súťaže, ktorá poškodzuje vnútorný trh. Inými slovami, právo Únie nechce vyberať žiadnu poistnú daň a nechce ani zaťažovať žiadnu konkrétnu zmluvnú stranu daňou. Existencia vnútroštátnych poistných daní sa skôr uznáva za danú. Ich odvádzanie – a tým aj ich účel – sú výlučne vecou členských štátov, ako to jednoznačne zdôrazňuje aj článok 135 ods. 1 písm. a) a článok 401 smernice o DPH(18).

e)      Výsledok teleologického výkladu

95.      Preskúmanie zmyslu a účelu článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení vedie k výsledku, že cieľ predchádzať dvojitému zdaneniu a neodvádzaniu dane, ako aj zabezpečenie slobody poskytovania služieb a voľného pohybu poistníka hovoria v prospech statického výkladu. V prípade životného poistenia sa tak dostáva do pozadia okolnosť, že dynamický výklad by za istých okolností mohol väčšmi zabrániť deformáciám hospodárskej súťaže ako statický výklad.

V –    Návrh

96.      Keďže súvislosti, ako aj zmysel a účel článku 50 ods. 1 smernice o životnom poistení so zreteľom na základné slobody hovoria v prospech statického výkladu, navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky Rechtbank van eerste aanleg te Brussel odpovedal takto:

Článok 50 ods. 1 smernice o životnom poistení sa má vykladať v tom zmysle, že „členský štát záväzku“ sa má v prípade fyzických osôb určiť v čase uzatvárania zmluvy o životnom poistení. Preto je s ním v rozpore vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej podliehajú zmluvy o životnom poistení ročnej dani, ak má poistník v danom roku svoje obvyklé bydlisko v danom členskom štáte, bez toho, aby sa zohľadnilo miesto bydliska poistníka v čase uzatvorenia zmluvy.

1 – Jazyk prednesu: nemčina.

2 – Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (Ú. v. ES L 345, s. 1; Mim. vyd. 06/006, s. 3).

3 – Smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia a o zmene a doplnení smerníc 72/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení) (Ú. v. ES L 228, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 346).

4 – Prvá smernica Rady z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (73/239/EHS) (Ú. v. ES L 228, s. 3; Mim. vyd. 06/001, s. 14).

5 – Druhá smernica Rady z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, na uľahčenie účinného vykonávania slobody poskytovať služby a o zmene a doplnení smernice 73/239/EHS (88/357/EHS) (Ú. v. ES L 172, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 198).

6 – Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, s. 1); pozri odôvodnenie 1 a článok 310 ods. 1 smernice.

7 – „… each Member State shall apply to those assurance undertakings which cover commitments situated within its territory…“

8 – Pozri bod 46 a nasl. vyššie.

9 – Pozri bod 38 a nasl. vyššie.

10 – „… application of the tax systems… provided for by the Member States in which commitments entered into…“

11 – Pozri bod 57 vyššie.

12 – Pozri bod 55 a nasl. vyššie.

13 – Pozri rozsudok zo 14. júna 2001, Kvaerner (C-191/99, Zb. s. I-4447, bod 51).

14 – Pozri v tejto súvislosti rozsudky zo 6. októbra 1981, Broekmeulen (246/80, Zb. s. 2311, bod 20); zo 6. novembra 2003, Lindqvist (C-101/01, Zb. 2003, I-12971, bod 87), a z 26. júna 2007, Ordre des barreaux francophones et germanophone a i. (C-305/05, Zb. s. I-5305, bod 28), ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Alber 9. júla 2002, Geha Naftiliaki a i. (C-435/00, Zb. s. I-10615, bod 40).

15 – Pozri najmä rozsudok z 13. októbra 2011, Waypoint Aviation (C-9/11, Zb. s. I-9697, bod 22 a citovanú judikatúru).

16 – Pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Weigel (C-387/01, Zb. s. I-4981, bod 55); z 12. júla 2005, Schempp (C-403/03, Zb. s. I-6421, bod 45), a z 26. apríla 2007, Alevizos (C-392/05, Zb. s. I-3505, bod 76).

17 – Pozri bod 87 vyššie.

18 – Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1).