Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

Share

Highlight in text

Go

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

ANTHONY COLLINS

prednesené 28. septembra 2023(1)

Vec C-341/22

Feudi di San Gregorio Aziende Agricole SpA

proti

Agenzia delle Entrate

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Daň z pridanej hodnoty (DPH) – Smernica 2006/112/ES – Zdaniteľná osoba – Neaktívna spoločnosť – Vyvrátiteľná domnienka založená na pomere hodnoty ekonomických plnení k dlhodobému majetku – Obmedzenie práva na odpočítanie dane – Zásada neutrality DPH – Proporcionalita – Právna istota – Legitímna dôvera“






 I.      Úvod

1.        Umožňuje smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty(2) (ďalej len „smernica o DPH“) členskému štátu prijať právnu úpravu, podľa ktorej sa spoločnosť registrovaná ako zdaniteľná osoba môže považovať za neaktívnu v tom zmysle, že ak táto spoločnosť nedosahuje minimálnu úroveň plnení na výstupe podliehajúcich DPH počas troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, bez toho, aby bolo dotknuté jej právo na započítanie DPH zaplatenej na vstupe na DPH účtovanú vo vzťahu k jej plneniam na výstupe, stráca právo na prenesenie nadmerného odpočtu DPH do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia s výnimkou prípadu, že vie preukázať, že nebola schopná túto úroveň dosiahnuť z objektívnych dôvodov?

 II.      Vnútroštátne právo

2.        V článku 30 legge n 724 – Misure di razionalizzazione della finanza pubblica (zákon č. 724/1994 o opatreniach na racionalizáciu verejných financií; ďalej len „zákon č. 724/1994“)(3) z 23. decembra 1994 s názvom „Schránkové spoločnosti. Oceňovanie cenných papierov“ v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej sa stanovuje:

„1.      Na účely tohto článku, pokiaľ sa nepreukáže opak, verejné akciové spoločnosti, komanditné spoločnosti na akcie, spoločnosti s ručením obmedzeným, verejné obchodné spoločnosti a komanditné spoločnosti, ako aj akékoľvek spoločnosti a subjekty, ktoré sú nerezidentmi, so stálou prevádzkarňou na štátnom území sa považujú za neaktívne, ak je celková výška výnosov, zvýšenia zásob a príjmov okrem tých, ktoré sú mimoriadne, vyplývajúca z výkazu ziskov a strát, ak je tento povinný, nižšia ako súčet súm získaných uplatnením týchto percentuálnych podielov:

…

c) 15 % hodnoty iného dlhodobého majetku vrátane lízingových zmlúv.

…

4.      V prípade neaktívnych spoločností a subjektov nie je možné nadmerný odpočet vyplývajúci z daňového priznania podaného na účely DPH vrátiť ani ho započítať… alebo previesť… Ak počas troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období neaktívna spoločnosť alebo neaktívny subjekt neuskutoční plnenia relevantné na účely DPH s hodnotou zodpovedajúcou najmenej sume vyplývajúcej z uplatnenia percent uvedených v odseku 1, nadmerný odpočet nemožno preniesť na odpočítanie od DPH splatnej v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

4a.      V prípade objektívnych situácií, ktoré znemožnili dosiahnutie výnosov, zvýšenia zásob a príjmov stanovených v súlade s týmto článkom alebo znemožnili uskutočniť plnenia relevantné na účely DPH uvedené v odseku 4, môže príslušná spoločnosť požiadať o neuplatnenie príslušných ustanovení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam

…“

 III.      Okolnosti sporu vo veci samej, návrh na začatie prejudiciálneho konania a konanie na Súdnom dvore

3.        Vigna Ottieri s.r.l. s cieľom predávať víno, ktoré vyrábala v Kampánii (Taliansko) od roku 1996, investovala do výrobných zariadení, vybavenia a ochrannej známky. V decembri 2005 Vigna Ottieri za odplatu prenajala svoj hmotný aj nehmotný majetok spoločnosti Feudi di San Gregorio Aziende Agricole SpA (ďalej len „Feudi“). V tom čase Feudi vlastnila 22,7 % spoločnosti Vigna Ottieri.

4.        Komisia v roku 2007 začala proti Taliansku konanie o nesplnení povinnosti, v rámci ktorého napadla zlučiteľnosť článku 30 zákona č. 724/1994 so smernicou o DPH.(4) Komisia po výmene korešpondencie dané konanie o nesplnení povinnosti v septembri 2010 ukončila.

5.        Taliansky daňový orgán v decembri 2010 doručil spoločnosti Vigna Ottieri výmer k DPH. V tomto výmere sa uvádzalo, že Vigna Ottieri sa na účely zdaňovacieho obdobia 2008 považuje za neaktívnu spoločnosť na základe toho, že zaznamenala plnenia na výstupe podliehajúce DPH s hodnotou nižšou ako hranica, pod ktorou sa spoločnosti považujú za neaktívne na účely článku 30 zákona č. 724/1994.(5) Jediným výnosom, ktorý Vigna Ottieri v danom zdaňovacom období zrejme dosiahla, boli poplatky, ktoré jej musela zaplatiť Feudi za použitie jej ochrannej známky, prenájom jej vybavenia a predaj určitého použitého vybavenia. Keď daňový orgán uplatnil hranice stanovené v článku 30 zákona č. 724/1994, nebral tento výnos do úvahy, pretože zastával názor, že poplatky, ktoré Vigna Ottieri prijala od spoločnosti Feudi, sa týkali prevodu časti podniku, takže nespadali do rozsahu pôsobnosti DPH. Vo výmere sa takisto konštatovalo, že hodnota plnení spoločnosti Vigna Ottieri na výstupe v troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nedosiahla príslušnú hranicu. Daňový orgán teda spoločnosti Vigna Ottieri zamietol nárok na nadmerný odpočet DPH vo vzťahu k roku 2009.

6.        Vigna Ottieri podala žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia daňového výmeru. Tvrdila, že výnosy získané z prenájmu jej aktív presiahli hranice stanovené v článku 30 zákona č. 724/1994. Okrem toho uviedla, že k prevodu časti podniku nedošlo, keďže daňový orgán nepreukázal, že Feudi pokračovala v činnosti, ktorú predtým vykonávala Vigna Ottieri. Commissione tributaria provinciale di Avellino (Provinčný daňový súd Avellino, Taliansko) v apríli 2012 žalobu spoločnosti Vigna Ottieri o zrušenie zamietol. Vigna Ottieri podala proti tomuto rozsudku odvolanie.

7.        V septembri 2012 Feudi nadobudla vlastníctvo spoločnosti Vigna Ottieri.

8.        Commissione tributaria regionale della Campania (Regionálny daňový súd Kampánia, Taliansko) v októbri 2013 odvolanie spoločnosti Vigna Ottieri zamietol. Tento súd konštatoval, že neaktívne spoločnosti často umožňujú tretím stranám, zvyčajne svojim akcionárom, používať ich aktíva za priaznivých podmienok. Za takých okolností možno k spoločnostiam, ktoré tieto aktíva vlastnia, pristupovať ako k neaktívnym. Takisto rozhodol, že Vigna Ottieri tým, že prenajala svoje aktíva a poskytla právo na používanie svojej ochrannej známky spoločnosti Feudi, v skutočnosti na túto spoločnosť previedla časť svojho podniku, čím plnenie vylúčila z rozsahu pôsobnosti DPH.

9.        Feudi v marci 2014 podala proti tomuto rozhodnutiu kasačný opravný prostriedok na Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko). Tvrdila, že právo na odpočítanie DPH možno obmedziť iba v situáciách, ktoré sú výslovne stanovené v šiestej smernici Rady(6). V súlade s článkom 27 danej smernice Rada môže jednomyseľne povoliť vnútroštátne opatrenia určené na zabránenie daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Feudi tvrdila, že bez takéhoto povolenia článok 30 zákona č. 724/1994 porušuje šiestu smernicu.

10.      Daňový orgán tvrdil, že správne uplatnil článok 30 zákona č. 724/1994, ktorého cieľom je zabrániť právnickým osobám, ktoré formálne vykonávajú ekonomickú činnosť, ale v skutočnosti sú neaktívne, vo využívaní daňových výhod. Keďže Vigna Ottieri nebola zdaniteľnou osobou na účely článku 9 smernice o DPH, právo na odpočítanie DPH jej bolo správne odopreté.

11.      Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) podotýka, že cieľom článku 30 zákona č. 724/1994 je odradiť od zakladania neaktívnych spoločností, ktorých účelom je výlučne zabezpečenie výhodných daňových podmienok pri správe aktív ich akcionárov. V článku 30 zákona č. 724/1994 sa na základe priemernej miery ziskovosti aktív spoločnosti stanovujú hranice s cieľom zistiť, keď je spoločnosť neaktívna. Domnienka, že spoločnosti, ktoré nedosahujú tieto hranice, sú neaktívne, vychádza z pozorovania, že skutočné podnikanie si vyžaduje určitú minimálnu kontinuitu výnosov. Spoločnosť môže túto domnienku vyvrátiť, ak preukáže, že v dôsledku objektívnych okolností bolo nemožné dosiahnuť danú minimálnu úroveň výnosov.

12.      Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) vysvetľuje, že neaktívna zdaniteľná osoba stráca právo na vrátenie prípadného nadmerného odpočtu DPH(7), ktorý si uplatnila vo svojom daňovom priznaní, právo použiť tento nadmerný odpočet na započítanie na iné záväzky týkajúce sa DPH a právo na prevod tohto nadmerného odpočtu na tretiu stranu. Zatiaľ čo si táto zdaniteľná osoba zachováva právo na prenos tohto nadmerného odpočtu a jeho odpočítanie od DPH splatnej v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, toto právo stráca, ak hranice uvedené v bode 11 vyššie nedosiahne počas troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Právo na odpočítanie DPH vzniká, keď zdaniteľná osoba inej zdaniteľnej osobe dodá tovar alebo poskytne služby, ktoré má táto iná zdaniteľná osoba použiť ako vstupy na účely svojich zdaniteľných plnení na výstupe. Vnútroštátne daňové orgány nemôžu uložiť ďalšie podmienky. Práve v tomto kontexte si Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) nie je istý, či je možné odňať postavenie zdaniteľnej osoby v zmysle článku 9 ods. 1 smernice o DPH spoločnosti, ktorá nevyhovie testu stanovenému v článku 30 zákona č. 724/1994, pretože uskutočňuje nedostatočný objem plnení na výstupe podliehajúcich DPH, aj keď možno dôvody tohto odopretia vyvrátiť.

13.      V smernici o DPH sa takisto uznáva, že predchádzanie podvodom, daňovým únikom a zneužívaniu dane predstavuje legitímny cieľ. Právo na odpočítanie možno odoprieť, keď sa zdaniteľná osoba pod zámienkou vykonávania ekonomickej činnosti v skutočnosti snaží do súkromného vlastníctva nadobudnúť tovar, vo vzťahu ku ktorému by sa mohlo uplatniť odpočítanie, ak by sa nadobudol pri vykonávaní danej ekonomickej činnosti. Daňové orgány však nemôžu stanoviť pravidlá dokazovania, ako je domnienka existencie zneužívania alebo podvodu v prípade upustenia od investície, ktoré by viedli k tomu, že uplatnenie práva na odpočítanie DPH by bolo pre zdaniteľné osoby prakticky nemožné alebo neprimerane sťažené. Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) má preto pochybnosti v súvislosti s otázkou, či je domnienka stanovená v článku 30 zákona č. 724/1994 v súlade so zásadou proporcionality, a to aj napriek tomu, že Komisia vo svojej odpovedi na otázku Európskeho parlamentu uviedla, že to tak je.(8)

14.      Napokon má Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) pochybnosti o tom, či článok 30 zákona č. 724/1994 neporušuje zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. Zdaniteľná osoba uskutočňujúca plnenie si nebude istá, či môže zakladať právo na odpočítanie alebo vrátenie DPH, keďže uplatnenie týchto práv bude podmienené dosiahnutím určitej úrovne príjmov zdaniteľnou osobou v danom zdaňovacom období.

15.      Za týchto okolností Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Môže sa článok 9 ods. 1 smernice [o DPH] vykladať v tom zmysle, že odopiera postavenie zdaniteľnej osoby, a teda aj právo na odpočítanie alebo vrátenie DPH zaplatenej na vstupe, osobe, ktorá uskutočňuje aktívne plnenia relevantné na účely DPH v rozsahu, ktorý sa považuje za nezlučiteľný –v tom zmysle, že je neprimerane nízky – vo vzťahu k tomu, čo možno odôvodnene očakávať pri aktívach, ktorými disponuje, za tri po sebe nasledujúce roky podľa vopred zákonom stanovených kritérií, a ktorá nie je schopná preukázať na odôvodnenie tejto okolnosti existenciu objektívnych prekážok?

2.      V prípade zápornej odpovede na prvú otázku, bránia článok 167 smernice [o DPH] a všeobecné zásady neutrality DPH a proporcionality obmedzenia práva na odpočítanie DPH vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v článku 30 ods. 4 zákona č. 724/1994 odopiera právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe z nadobudnutí, jej vrátenie alebo použitie v nasledujúcom zdaňovacom období zdaniteľnej osobe, ktorá počas troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období vykonáva aktívne plnenia relevantné na účely DPH v rozsahu, ktorý sa považuje za nezlučiteľný – v tom zmysle, že je neprimerane nízky – vo vzťahu k tomu, čo možno odôvodnene očakávať pri aktívach, ktorými disponuje, za tri po sebe nasledujúce roky podľa vopred zákonom stanovených kritérií, a ktorá nie je schopná preukázať na odôvodnenie tejto okolnosti existenciu objektívnych prekážok?

3.      V prípade zápornej odpovede na druhú otázku, bránia zásady práva Únie týkajúce sa právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v článku 30 ods. 4 zákona č. 724/1994 odopiera právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe z nadobudnutí, jej vrátenie alebo použitie v nasledujúcom zdaňovacom období zdaniteľnej osobe, ktorá počas troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období vykonáva aktívne plnenia relevantné na účely DPH v rozsahu, ktorý sa považuje za nezlučiteľný –v tom zmysle, že je neprimerane nízky – vo vzťahu k tomu, čo možno odôvodnene očakávať pri aktívach, ktorými disponuje, za tri po sebe nasledujúce roky podľa vopred zákonom stanovených kritérií, a ktorá nie je schopná preukázať na odôvodnenie tejto okolnosti existenciu objektívnych prekážok?“

16.      Písomné pripomienky predložili Feudi, talianska vláda a Komisia. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 14. júna 2023, títo účastníci konania predniesli ústne pripomienky a odpovedali na otázky Súdneho dvora.

 IV.      Posúdenie

 A.      Prvá otázka

17.      Feudi tvrdí, že na prvú otázku by sa malo odpovedať záporne. Postavenie zdaniteľnej osoby je dôsledkom vykonávania ekonomickej činnosti bez ohľadu na jej ziskovosť alebo hodnotu plnení na výstupe. Z judikatúry vyplýva, že skutočnosť, že majetok je vhodný na hospodárske využívanie, zvyčajne postačuje na podporu konštatovania, že vlastník tento majetok využíva na ekonomické činnosti, a teda z tohto využívania získava pravidelný príjem. Ak možno majetok používať jednak na hospodárske a jednak na súkromné účely, treba preskúmať všetky podmienky využívania tohto majetku s cieľom určiť, či sa skutočne používa na účely získania pravidelného príjmu.(9) Feudi zdôrazňuje, že jej aktíva vo forme zariadení, vybavenia a ochrannej známky možno použiť iba na účely predaja vína. Článok 9 ods. 1 smernice o DPH teda bráni uplatňovaniu domnienky na základe hodnoty plnení na výstupe podliehajúcich DPH.

18.      Talianska vláda tvrdí, že článok 9 ods. 1 smernice o DPH nepredstavuje prekážku vnútroštátnej právnej úpravy, ako je tá, ktorá je predmetom veci samej a ktorej cieľom je predchádzať zneužívaniu zo strany spoločností s cieľom získať daňové výhody. Spoločnosť, ktorá nedodáva tovar ani neposkytuje služby na trhu, sa nemôže považovať za spoločnosť vykonávajúcu ekonomickú činnosť. Cieľom zavedenia vyvrátiteľnej domnienky na základe hodnoty plnení na výstupe podliehajúcich DPH, ktorej uplatnenie podlieha súdnemu preskúmaniu, vo vnútroštátnej právnej úprave je len identifikovať situácie, v ktorých spoločnosť nevykonáva skutočnú ekonomickú činnosť.

19.      Komisia podotýka, že cieľom talianskej právnej úpravy je predchádzať zneužívaniu, ku ktorému dochádza, keď spoločnosti držia produktívne aktíva, z ktorých nevznikajú zdaniteľné výnosy. Identifikuje tieto spoločnosti tak, že porovnáva hodnotu aktív v ich držbe s určitými úrovňami výnosov. Ak sú zdaniteľné výnosy podľa daňového priznania v danom období nižšie ako tieto úrovne, spoločnosť sa považuje za neaktívnu s výnimkou prípadu, že dokáže vysvetliť, prečo dosiahla také nízke výnosy. Podľa talianskeho právneho poriadku takisto tieto spoločnosti podliehajú dani z príjmov právnických osôb so sadzbou vypočítanou na základe predpokladaného minimálneho príjmu. Článok 30 zákona č. 724/1994 obmedzuje právo neaktívnych spoločností na odpočítanie DPH troma spôsobmi. Po prvé neaktívna spoločnosť nemôže dosiahnuť vrátenie nadmerného odpočtu zaplatenej DPH v zdaňovacom období, v ktorom sa považuje za neaktívnu.(10) Po druhé spoločnosť v zdaňovacom období, v ktorom sa považuje za neaktívnu, nemôže nadmerný odpočet zaplatenej DPH započítať na iné splatné dane alebo poplatky a nemôže ho previesť na tretiu osobu. Po tretie, hoci neaktívna spoločnosť si v zásade môže preniesť nadmerný odpočet DPH do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, toto právo stráca, ak sa považuje za neaktívnu počas troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období.

20.      Článok 9 smernice o DPH vymedzuje pojem „ekonomická činnosť“ veľmi široko, takže zahŕňa každú sústavnú činnosť vykonávanú za odplatu bez ohľadu na účel alebo výsledok tejto činnosti. Komisia zastáva názor, že spoločnosť v dôsledku toho, že sa podľa uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy považuje za neaktívnu, nevyhnutne nestráca postavenie zdaniteľnej osoby. Postavenie zdaniteľnej osoby, ako sa vymedzuje v článku 9 smernice o DPH, je nezávislé od ziskovosti ekonomických činností, ktoré vykonáva. Neaktívna spoločnosť vždy môže uviesť, že nenadobudla tovar ani neprijala služby na účely svojich zdaniteľných plnení na výstupe, pričom v takom prípade nemá právo na odpočítanie žiadnej zaplatenej DPH podľa článku 168 smernice o DPH. Taliansky daňový orgán podľa názoru Komisie nespochybnil ekonomickú povahu činností spoločnosti Vigna Ottieri, ale považoval túto spoločnosť za neaktívnu v dôsledku nedostatočnej ziskovosti jej plnení na výstupe podliehajúcich DPH.

21.      Pojem „zdaniteľná osoba“ na účely smernice o DPH sa vymedzuje vo vzťahu k pojmu „ekonomická činnosť“ uvedenému v článku 9 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice. Práve v dôsledku existencie ekonomickej činnosti sa priznáva postavenie „zdaniteľnej osoby“ podľa článku 9 ods. 1 prvého pododseku danej smernice.(11)

22.      Článok 9 ods. 1 druhý pododsek smernice o DPH vymedzuje pojem „ekonomická činnosť“ tak, že zahŕňa všetky činnosti výrobcov, obchodníkov a osôb poskytujúcich služby vrátane „využívani[a] hmotného alebo nehmotného majetku na účely získania príjmu na pokračujúcom základe“. Slovo „využívanie“ sa v súlade so zásadou neutrality DPH vzťahuje na všetky plnenia bez ohľadu na ich právnu formu, ktoré smerujú k získaniu príjmu z predmetného majetku na pokračujúcom základe.(12) Počet ani hodnota plnení nepredstavujú platné kritériá rozlišovania medzi činnosťami subjektu konajúceho na súkromné účely, ktoré nepatria do pôsobnosti DPH, a činnosťami hospodárskeho subjektu, ktorého plnenia predstavujú ekonomickú činnosť.(13)

23.      Pojmy „dodanie tovaru“ a „poskytovanie služieb“ majú objektívnu povahu a uplatňujú sa nezávisle od cieľov a výsledkov daných plnení.(14) Je irelevantné, či je cieľom plnení dosiahnutie zisku.(15) Skutočnosť, že ekonomické plnenie sa uskutočňuje za cenu vyššiu alebo nižšiu, ako je bežná trhová cena, je pri kvalifikácii ako plnenia za protihodnotu rovnako irelevantná.(16)

24.      Nadobudnutie ani predaj aktív nepredstavujú využitie aktív na účely dosiahnutia príjmov na pokračujúcom základe na účely článku 9 ods. 1 druhého pododseku smernice o DPH, lebo jediným výnosom z týchto plnení je prípadný zisk pri predaji týchto aktív.(17) Za ekonomickú činnosť na účely smernice o DPH sa nepovažuje ani samotná držba aktív.(18) Odráža sa to v článku 19 prvom odseku smernice o DPH, podľa ktorého členské štáty môžu v prípade prevodu všetkých aktív alebo ich časti za úhradu alebo bezodplatne usúdiť, že nedošlo k dodaniu tovaru. Zámerom tohto ustanovenia je umožniť členským štátom uľahčiť prevody podnikov alebo ich častí ich zjednodušením a zabránením tomu, aby nadobúdateľ musel platiť neprimeranú daň, ktorá by sa v každom prípade v konečnom dôsledku získala späť prostredníctvom odpočítania zaplatenej DPH.(19) So zreteľom na tento účel sa pojem „prevod všetkých aktív alebo ich časti za úhradu alebo bezodplatne alebo vo forme vkladu do spoločnosti“ vzťahuje na prevod obchodného majetku alebo samostatnej časti podniku, ktoré zahŕňajú hmotné a nehmotné zložky, ktoré v súhrne predstavujú podnik alebo časť podniku spôsobilú vykonávať samostatnú ekonomickú činnosť. Tento pojem sa nevzťahuje na jednoduchý prevod aktív, ako je predaj skladových zásob výrobkov.(20) Prevod aktív takisto môže nastať, ak sú obchodné priestory poskytnuté nadobúdateľovi prostredníctvom nájomnej zmluvy alebo ak má tento nadobúdateľ k dispozícii vhodnú nehnuteľnosť, do ktorej možno všetky prevádzané aktíva premiestniť a kde môže pokračovať vo vykonávaní rovnakej ekonomickej činnosti.(21)

25.      Zatiaľ čo sa článok 19 smernice o DPH týka prevodov, pri ktorých nadobúdateľ má v úmysle využívať prevedený obchodný majetok alebo časť podniku, v danom ustanovení sa nevyžaduje, aby nadobúdateľ pred prevodom vykonával rovnakú ekonomickú činnosť ako prevodca.(22)

26.      Plnenie predstavuje dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb a je teda ekonomickou činnosťou, ak spĺňa objektívne kritériá, na ktorých je tento pojem založený. Platí to aj v prípade, že sa plnenie uskutočňuje iba s cieľom získať daňovú výhodu.(23)

27.      Z uvedeného vyplýva, že postavenie zdaniteľnej osoby sa vzťahuje na každú osobu, ktorá nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, ktorej cieľom je získať príjem na pokračujúcom základe bez ohľadu na výsledky tejto činnosti. Smernica o DPH teda bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá podmieňuje postavenie zdaniteľnej osoby dosiahnutím určitej úrovne príjmov z ekonomickej činnosti.

28.      Navrhujem teda, aby Súdny dvor na prvú otázku vnútroštátneho súdu odpovedal, že článok 9 ods. 1 smernice o DPH sa má vykladať v tom zmysle, že osobe, ktorá počas troch po sebe nasledujúcich rokov uskutočňuje aktívne plnenia relevantné na účely DPH v rozsahu, ktorý sa považuje za nezlučiteľný vo vzťahu k príjmu, ktorý možno odôvodnene očakávať pri aktívach, ktorými disponuje, nemožno odoprieť postavenie zdaniteľnej osoby.

29.      Napriek tomu podotýkam, že Komisia na pojednávaní uviedla, že pokiaľ zdaniteľná osoba, ktorá nedosahuje požadovanú úroveň výnosov, môže čiastočne započítať DPH zaplatenú na vstupe na DPH účtovanú v kontexte jej plnení na výstupe, predmetná vnútroštátna úprava nemá vplyv na postavenie zdaniteľnej osoby. Jediným dôsledkom nedosiahnutia príslušnej úrovne príjmu v troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach je, že zdaniteľná osoba si nemôže preniesť nadmerný odpočet DPH zaplatenej na vstupe, a teda stráca právo na uplatnenie tohto odpočtu. Hoci overenie tejto otázky prináleží vnútroštátnemu súdu, ak by to bola pravda, posudzovaná vnútroštátna právna úprava zrejme postavenie zdaniteľnej osoby dosiahnutím určitej úrovne príjmu v danom zdaňovacom období v skutočnosti nepodmieňuje.

 B.      Druhá otázka

30.      Feudi tvrdí, že právo na odpočítanie DPH na vstupe v súlade so zásadou neutrality DPH môže podliehať iba podmienke vykonávania ekonomickej činnosti a využívania nadobudnutého tovaru a prijatých služieb na tento účel. Zdaniteľná osoba má právo na odpočítanie DPH na vstupe, keď tejto dani podliehajú jej plnenia na výstupe. Zatiaľ čo daňový orgán môže právo na odpočítanie odoprieť v prípadoch daňových únikov alebo podvodov, ktoré sa preukážu na základe objektívnych prvkov, podľa spoločnosti Feudi nemôže na tento účel vychádzať z domnienky. Kritérium založené na objeme plnení na výstupe podliehajúcich DPH je v každom prípade ako opatrenie na posudzovanie existencie podvodov nevhodné.

31.      Talianska vláda tvrdí, že talianska vnútroštátna právna úprava neznemožňuje ani neprimerane nesťažuje uplatňovanie práva na odpočítanie DPH, keďže spoločnosti môžu preukázať, že v skutočnosti vykonávajú ekonomickú činnosť aj napriek nízkej úrovni výnosov. Článok 30 zákona č. 724/1994 je teda v súlade so zásadami neutrality DPH a proporcionality.

32.      Komisia zastáva názor, že ak zdaniteľná osoba využíva tovar alebo služby na účel zdaniteľných plnení, má právo na odpočítanie DPH zaplatenej alebo splatnej vo vzťahu k tomuto tovaru alebo týmto službám. Suma odpočtu sa v zásade vypočíta tak, že sa od celkovej sumy DPH splatnej za dané zdaňovacie obdobie odpočíta celková suma DPH, vo vzťahu ku ktorej za rovnaké obdobie vzniká právo na odpočítanie. Ak suma odpočtu za dané zdaňovacie obdobie presiahne výšku splatnej DPH, členské štáty môžu nadmerný odpočet vrátiť alebo ho preniesť do ďalšieho zdaňovacieho obdobia.

33.      Vo veci prejednávanej na vnútroštátnom súde sa právo na prenesenie nadmerného odpočtu DPH odoprelo, pretože Feudi v troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nedosiahla minimálnu hranicu plnení na výstupe podliehajúcich DPH, ktorú stanovuje talianska právna úprava. Komisia tvrdí, že pokiaľ talianska právna úprava považuje niektoré zdaniteľné osoby za neaktívne, robí to na základe toho, že zdaniteľná osoba mohla uskutočniť plnenia podliehajúce DPH na vstupe bez toho, aby takisto uskutočnila dostatočný objem plnení podliehajúcich DPH na výstupe. Keďže za týchto okolností zdaniteľná osoba nemá právo na odpočítanie nadmerného odpočtu DPH zaplatenej na vstupe, zásada neutrality DPH takémuto výkladu talianskej právnej úpravy nebráni.

34.      Komisia sa takisto domnieva, že článok 30 zákona č. 724/1994 je primeraný cieľu zabrániť spoločnosti v nenáležitom odpočítaní DPH na vstupe, pokiaľ táto spoločnosť za podmienok, ktoré nie sú príliš náročné, môže predložiť dôkazy, že uskutočňovala plnenia na vstupe na účely uskutočňovania plnení podliehajúcich DPH na výstupe.

35.      Systém odpočítania stanovený smernicou o DPH je navrhnutý tak, aby sa hospodársky subjekt úplne odbremenil od DPH zaplatenej alebo splatnej v rámci všetkých jeho ekonomických činností. Cieľom spoločného systému DPH je zabezpečiť úplnú neutralitu, pokiaľ ide o daňové zaťaženie všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky, pod podmienkou, že tieto činnosti podliehajú DPH.(24) Právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou systému DPH. Ak zdaniteľné osoby, ktoré si ho chcú uplatniť, spĺňajú tak vecné, ako aj formálne požiadavky alebo podmienky, ktorým toto právo podlieha, jeho uplatnenie v zásade nemožno obmedziť.(25)

36.      Podľa článku 168 smernice o DPH má zdaniteľná osoba právo na odpočítanie DPH na vstupe, ak sú nadobudnuté tovary a prijaté služby použité na účely jej zdaniteľných plnení.(26) Ak sa tovar nadobudnutý alebo služby prijaté zdaniteľnou osobou použijú na účely plnení oslobodených od dane alebo nepodliehajúcich DPH, nemožno ani vybrať daň na výstupe, ani odpočítať daň na vstupe.(27)

37.      V súlade s článkom 273 prvým odsekom smernice o DPH členské štáty môžu uložiť iné povinnosti ako tie uvedené v tejto smernici, ak ich považujú za potrebné na riadny výber DPH a na predchádzanie daňovým únikom. Tieto opatrenia nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cieľov, a nemôžu sa používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie DPH a tým neutralitu tejto dane.(28)

38.      Práva Únie sa nemožno dovolávať na účely zneužívania ani podvodu. Výhoda práva Únie sa nevzťahuje na plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom zneužitím získať výhodu stanovenú právom Únie. Zákaz zneužívania sa rovnako uplatňuje na DPH a smernica o DPH uznáva a podporuje predchádzanie možným daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zneužívaniu daní.(29)

39.      V systéme DPH zneužívanie existuje iba v prípade, že na jednej strane predmetné plnenia napriek formálnemu uplatneniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach smernice o DPH a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu vedú k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane musí byť takisto zrejmé, že hlavným cieľom predmetných plnení je získať daňovú výhodu.(30)

40.      Druhú otázku, ktorá si vyžaduje odpoveď so zreteľom na mnou navrhovanú odpoveď na prvú otázku, je potrebné zodpovedať s prihliadnutím na uvedené úvahy.

41.      Článok 30 zákona č. 724/1994 stanovuje, že neaktívna spoločnosť je v zásade taká, ktorá neuskutoční určitý minimálny objem ekonomických plnení podliehajúcich DPH vo vzťahu k hodnote aktív, ktoré má táto spoločnosť v držbe. Túto domnienku možno vyvrátiť predložením dôkazov o objektívnych dôvodoch nezvyčajne nízkeho objemu plnení spoločnosti na výstupe podliehajúcich DPH. Ak sa uplatňuje táto domnienka, neaktívna spoločnosť si môže nadmerný odpočet DPH zaplatenej na vstupe jedine preniesť do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia. Ak spoločnosť nedosiahne referenčnú hranicu príjmov v troch po sebe nasledujúcich rokoch, nadmerný odpočet DPH si nemôže ani preniesť. Ako poznamenala Komisia na pojednávaní, pričom iní účastníci konania jej v tejto súvislosti neodporovali, neaktívna spoločnosť nestráca právo na odpočítanie vo vzťahu k svojim plneniam na výstupe podliehajúcim DPH ani v prípade, že nedosahujú stanovenú úroveň, keďže si DPH zaplatenú na vstupe odpočíta od splatnej DPH.

42.      Pokiaľ talianska právna úprava stanovuje, že spoločnosti strácajú právo na odpočítanie nadmerného odpočtu DPH zaplatenej na vstupe, ak uskutočňujú nedostatočný objem plnení podliehajúcich DPH na výstupe počas troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, táto právna úprava uplatňuje zásadu obsiahnutú v článku 168 smernice o DPH, ako sa vykladá v judikatúre, ktorá sa uvádza v bode 36 vyššie, keďže zdaniteľná osoba má právo odpočítať DPH zaplatenú na vstupe iba v prípade, že nadobudnuté tovary alebo prijaté služby sa použijú na účely jej plnení podliehajúcich DPH na výstupe. Predstavuje teda opatrenie zamerané proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ktoré sleduje oprávnený cieľ, ktorým je zabránenie neaktívnym spoločnostiam v zneužívaní systému DPH a ktorý je v súlade s článkom 273 smernice o DPH a s judikatúrou, ktorá sa uvádza v bodoch 38 a 39 vyššie.

43.      Pokiaľ ide o zásadu proporcionality, Súdny dvor rozhodol, že členské štáty musia použiť také prostriedky, ktoré okrem toho, že im umožnia účinne dosiahnuť ciele sledované vnútroštátnym právom, v čo najmenšej miere zasahujú do cieľov a zásad stanovených dotknutou právnou úpravou Únie.(31) Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje vyvrátiteľnú domnienku s cieľom minimalizovať riziká vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov, teda sama osebe nie je v rozpore so zásadou proporcionality za predpokladu, že osoby dotknuté týmito pravidlami majú skutočnú možnosť poskytnúť objektívne dôvody, ktorými vysvetlia nezvyčajne malý objem plnení na výstupe podliehajúcich DPH v príslušných zdaňovacích obdobiach.(32) Takéto dôkazy sa majú predložiť v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva, ktoré nemôžu viesť k tomu, že uplatňovanie práva na odpočítanie DPH by bolo prakticky nemožné alebo neprimerane sťažené.(33) Dôkazná úroveň požadovaná na vyvrátenie domnienky navyše nesmie byť prehnane vysoká.

44.      Ako podotkla talianska vláda, spoločnosť v prejednávanej veci v záujme vyvrátenia domnienky môže preukázať, že danú hranicu výnosov dosiahla. Spoločnosť môže takisto predložiť náležité vysvetlenie, pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré v príslušných zdaňovacích obdobiach uskutočnila plnenia na výstupe s veľmi nízkou hodnotou (napríklad výrobné problémy alebo hospodársky pokles). Zo skutočnosti, že vyvrátiteľná domnienka stanovená v talianskej právnej úprave sa uplatňuje, ak hranica výnosov nie je dosiahnutá v troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, vyplýva, že je primerane navrhnutá na identifikáciu umelých konštrukcií. V prípade sporu prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil, či pravidlá dokazovania na účely vyvrátenia domnienky podľa talianskeho právneho poriadku dotknutým osobám prakticky znemožňujú alebo neprimerane sťažujú uplatňovanie práva na odpočítanie DPH.

45.      Preto navrhujem, aby Súdny dvor na druhú otázku vnútroštátneho súdu odpovedal v tom zmysle, že zásady neutrality DPH a proporcionality nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá odopiera právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe z nadobudnutí, jej vrátenie alebo použitie v nasledujúcom zdaňovacom období zdaniteľnej osobe, ktorá počas troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období vykonáva aktívne plnenia relevantné na účely DPH v rozsahu, ktorý sa považuje za nezlučiteľný vo vzťahu k príjmu, ktorý možno odôvodnene očakávať pri aktívach, ktorými disponuje, a ktorá nie je schopná na vysvetlenie preukázať existenciu objektívnych prekážok. Podmienky, za ktorých možno tieto dôkazy predložiť, nesmú dotknutým osobám prakticky znemožňovať ani neprimerane sťažovať uplatnenie práva na odpočítanie DPH, čo je otázkou, ktorej overenie prináleží vnútroštátnemu súdu.

 C.      Tretia otázka

46.      Na tretiu otázku vnútroštátneho súdu odpoviem so zreteľom na svoj návrh odpovede na jeho druhú otázku.

47.      Feudi tvrdí, že vnútroštátna právna úprava, ktorá vytvára trvalú situáciu neistoty v súvislosti s možnosťou odpočítania DPH zaplatenej na vstupe, je v rozpore so zásadou právnej istoty.

48.      Talianska vláda a Komisia uvádzajú, že talianska právna úprava nie je v rozpore so zásadou právnej istoty ani so zásadou ochrany legitímnej dôvery, keďže pôsobí v kontexte jasného právneho rámca, ktorý presne vymedzuje situácie, v ktorých zdaniteľná osoba môže stratiť právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe. Spoločnosť, ktorá nevykonáva ekonomickú činnosť, navyše nemôže legitímne veriť, že si môže odpočítať DPH zaplatenú na vstupe.

49.      Ako Súdny dvor konštatoval pri mnohých príležitostiach, právna úprava Únie musí byť istá a jej uplatňovanie pre jej subjekty predvídateľné. Táto požiadavka právnej istoty platí s osobitným dôrazom v prípade, keď ide o právnu úpravu, z ktorej môžu vyplynúť finančné dôsledky, aby sa umožnilo dotknutým osobám poznať s istotou rozsah povinností, ktoré im táto úprava stanovuje.(34)

50.      Vnútroštátna právna úprava, ktorá je predmetom veci samej, spočíva vo vyvrátiteľnej domnienke, ktorá sa uplatňuje v prípade, že zdaniteľná osoba neuskutočňuje dostatočný objem plnení na výstupe podliehajúcich DPH vyjadrený ako percentuálny podiel hodnoty jej aktív počas troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Právna úprava teda stanovuje jasné pravidlo, s ktorým je zdaniteľná osoba vopred oboznámená a ktoré obmedzuje právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe. V čase, keď zdaniteľná osoba podáva daňové priznanie k DPH, s istotou vie, či sa v jej situácii toto pravidlo uplatňuje, rovnako ako všetky ostatné zdaniteľné osoby pri podaní daňového priznania k DPH zistia svoje povinnosti vo vzťahu k DPH za dané zdaňovacie obdobie. Zdaniteľná osoba môže v prípade potreby preukázať, že jej plnenia na výstupe podliehajúce DPH dosiahli príslušnú hranicu alebo že ju nedosiahli z objektívnych dôvodov.

51.      Zásada ochrany legitímnej dôvery sa vzťahuje na každú osobu, ktorej správny orgán poskytol presné ubezpečenia, ktoré v mysli pozorného a obozretného hospodárskeho subjektu vyvolali odôvodnenú dôveru, a to za predpokladu, že táto dôvera je legitímna.(35)

52.      Z dokumentov predložených Súdnemu dvoru nie je zrejmé, či taliansky daňový orgán poskytol spoločnosti Vigna Ottieri nejaké presné ubezpečenia, že počas príslušných zdaňovacích období sa nebude považovať za neaktívnu spoločnosť, pričom zistenie tejto skutočnosti prináleží vnútroštátnemu súdu. Neaktívna zdaniteľná osoba sa s cieľom odpočítania DPH zaplatenej na vstupe nemôže opierať o zásadu ochrany legitímnej dôvery, ak tovar, ktorý nadobudla, a služby, ktoré prijala, neboli použité na účely plnení na výstupe podliehajúcich DPH, ako sa vyžaduje v článku 168 smernice o DPH.

53.      Preto navrhujem, aby Súdny dvor na tretiu otázku vnútroštátneho súdu odpovedal v tom zmysle, že zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá odopiera právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe z nadobudnutí, jej vrátenie alebo použitie v nasledujúcom zdaňovacom období zdaniteľnej osobe, ktorá počas troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období vykonáva aktívne plnenia relevantné na účely DPH v rozsahu, ktorý sa považuje za nezlučiteľný vo vzťahu k príjmu, ktorý možno odôvodnene očakávať pri aktívach, ktorými disponuje, a ktorá nie je schopná na vysvetlenie preukázať existenciu objektívnych prekážok.

 V.      Návrh

54.      Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko), takto:

1.      Článok 9 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

sa má vykladať v tom zmysle, že osobe, ktorá počas troch po sebe nasledujúcich rokov uskutočňuje aktívne plnenia relevantné na účely DPH v rozsahu, ktorý sa považuje za nezlučiteľný vo vzťahu k príjmu, ktorý možno odôvodnene očakávať pri aktívach, ktorými disponuje, nemožno odoprieť postavenie zdaniteľnej osoby.

2.      Zásady neutrality DPH a proporcionality

sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá odopiera právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe z nadobudnutí, jej vrátenie alebo použitie v nasledujúcom zdaňovacom období zdaniteľnej osobe, ktorá počas troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období vykonáva aktívne plnenia relevantné na účely DPH v rozsahu, ktorý sa považuje za nezlučiteľný vo vzťahu k príjmu, ktorý možno odôvodnene očakávať pri aktívach, ktorými disponuje, a ktorá nie je schopná na vysvetlenie preukázať existenciu objektívnych prekážok. Podmienky, za ktorých možno tieto dôkazy predložiť, nesmú dotknutým osobám prakticky znemožňovať ani neprimerane sťažovať uplatnenie práva na odpočítanie DPH, čo je otázkou, ktorej overenie prináleží vnútroštátnemu súdu.

3.      Zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery

sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá odopiera právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe z nadobudnutí, jej vrátenie alebo použitie v nasledujúcom zdaňovacom období zdaniteľnej osobe, ktorá počas troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období vykonáva aktívne plnenia relevantné na účely DPH v rozsahu, ktorý sa považuje za nezlučiteľný vo vzťahu k príjmu, ktorý možno odôvodnene očakávať pri aktívach, ktorými disponuje, a ktorá nie je schopná na vysvetlenie preukázať existenciu objektívnych prekážok.

1      Jazyk prednesu: angličtina.

2      Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1.

3      Gazzetta Ufficiale č. 304 z 30. decembra 1994.

4      Konanie o nesplnení povinnosti č. 2007/4392.

5      Hodnota plnení spoločnosti Vigna Ottieri na výstupe, ktoré podliehali DPH, teda nedosiahla úroveň 15 % hodnoty jej aktív.

6      Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, 1977, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23; ďalej len „šiesta smernica“). Od 1. januára 2007 bola šiesta smernica zrušená a nahradená smernicou o DPH.

7      Pojem „nadmerný odpočet DPH“ sa uplatňuje, keď spoločnosť, ktorá uskutočnila viac plnení podliehajúcich DPH na vstupe než na výstupe, nemusí byť schopná úplne započítať zaplatenú DPH na DPH účtovanú v danom zdaňovacom období.

8      Pozri odpoveď Komisie z 30. novembra 2010 na parlamentnú otázku P-9064/2010 (Ú. v. EÚ C 249E, 2011, s. 1).

9      Rozsudok z 20. júna 2013, Finanzamt Freistadt Rohrbach Urfahr (C-219/12, EU:C:2013:413, bod 20).

10      Komisia na pojednávaní dodala, že neaktívna spoločnosť nestráca právo na odpočítanie vo vzťahu k plneniam na výstupe podliehajúcim DPH, aj keď objem týchto plnení nedosiahne danú hranicu. Článok 30 zákona č. 724/1994 obmedzuje len uplatnenie práva na odpočítanie nadmerného odpočtu zaplatenej DPH.

11      Rozsudky z 15. septembra 2011, Słaby a i. (C-180/10 a C-181/10, EU:C:2011:589, bod 43), a z 20. januára 2021, AJFP Sibiu a DGRFP Braşov (C-655/19, EU:C:2021:40, bod 25).

12      Rozsudky z 15. septembra 2011, Słaby a i. (C-180/10 a C-181/10, EU:C:2011:589, bod 45), a z 20. januára 2021, AJFP Sibiu a DGRFP Braşov (C-655/19, EU:C:2021:40, bod 27).

13      Rozsudky z 15. septembra 2011, Słaby a i. (C-180/10 a C-181/10, EU:C:2011:589, bod 37), zo 17. októbra 2019, Paulo Nascimento Consulting (C-692/17, EU:C:2019:867, bod 25), a z 20. januára 2021, AJFP Sibiu a DGRFP Braşov (C-655/19, EU:C:2021:40, bod 30).

14      Rozsudok z 2. júna 2016, Lajvér (C-263/15, EU:C:2016:392, bod 22).

15      Tamže, bod 35.

16      Tamže, bod 45.

17      Rozsudok z 20. januára 2021, AJFP Sibiu a DGRFP Braşov (C-655/19, EU:C:2021:40, bod 28).

18      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júna 1991, Polysar Investments Netherlands (C-60/90, EU:C:1991:268, body 13 a 14), v ktorom sa konštatuje, že holdingová spoločnosť nie je zdaniteľnou osobou.

19      Rozsudok z 27. novembra 2003, Zita Modes (C-497/01, EU:C:2003:644, bod 39).

20      Rozsudky z 27. novembra 2003, Zita Modes (C-497/01, EU:C:2003:644, bod 40); z 10. novembra 2011, Schriever (C-444/10, EU:C:2011:724, body 24 a 25), a z 19. decembra 2018, Mailat (C-17/18, EU:C:2018:1038, bod 15).

21      Rozsudok z 10. novembra 2011, Schriever (C-444/10, EU:C:2011:724, bod 29). Okolnosť, že obchodné priestory neboli nadobúdateľovi obchodného majetku predané, ale prenajaté, nie je prekážkou toho, aby tento nadobúdateľ pokračoval v činnosti predávajúceho (tamže, bod 40).

22      Rozsudky z 27. novembra 2003, Zita Modes (C-497/01, EU:C:2003:644, body 44 a 45), a z 10. novembra 2011, Schriever (C-444/10, EU:C:2011:724, bod 37).

23      Rozsudok z 21. februára 2006, Halifax a i. (C-255/02, EU:C:2006:121, bod 60).

24      Rozsudky z 12. júla 2012, EMS-Bulgaria Transport (C-284/11, EU:C:2012:458, bod 43), a z 11. novembra 2021, Ferimet (C-281/20, EU:C:2021:910, bod 30).

25      Rozsudky z 12. júla 2012, EMS-Bulgaria Transport (C-284/11, EU:C:2012:458, bod 44), a z 11. novembra 2021, Ferimet (C-281/20, EU:C:2021:910, bod 31).

26      Rozsudok zo 16. februára 2012, Eon Aset Menidžmănt (C-118/11, EU:C:2012:97, body 31 a 42).

27      Rozsudky zo 16. februára 2012, Eon Aset Menidžmănt (C-118/11, EU:C:2012:97, bod 44), a z 12. novembra 2020, ITH Comercial Timişoara (C-734/19, EU:C:2020:919, bod 42).

28      Rozsudky z 12. júla 2012, EMS-Bulgaria Transport (C-284/11, EU:C:2012:458, bod 47), a z 11. novembra 2021, Ferimet (C-281/20, EU:C:2021:910, bod 32).

29      Rozsudok z 21. februára 2006, Halifax a i. (C-255/02, EU:C:2006:121, body 68 až 71).

30      Tamže, body 74 a 75.

31      Rozsudok z 28. februára 2018, Pieńkowski (C-307/16, EU:C:2018:124, bod 34).

32      Pozri analogicky rozsudok z 21. novembra 2018, Fontana (C-648/16, EU:C:2018:932, body 42 a 44), v ktorom Súdny dvor konštatoval, že zásada proporcionality nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje vyvrátiteľnú domnienku týkajúcu sa obratu podliehajúceho DPH, ak zdaniteľná osoba môže proti daňovému výmeru namietať a ak si úspešnosť námietky nevyžaduje prehnane vysokú dôkaznú úroveň.

33      Pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. novembra 2020, ITH Comercial Timişoara (C-734/19, EU:C:2020:919, bod 39), a z 11. novembra 2021, Ferimet (C-281/20, EU:C:2021:910, bod 51).

34      Rozsudok z 21. februára 2006, Halifax a i. (C-255/02, EU:C:2006:121, bod 72 a citovaná judikatúra).

35      Pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. júla 2015, Salomie a Oltean (C-183/14, EU:C:2015:454, body 44 a 45), a z 15. apríla 2021, Administration de l'Enregistrement, des Domaines et de la TVA (C-846/19, EU:C:2021:277, bod 90).