Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

Share

Highlight in text

Go

Dôležité právne oznámenie

|

31986L0560



Úradný vestník L 326 , 21/11/1986 S. 0040 - 0041
Fínske špeciálne vydanie: Kapitola 9 Zväzok 1 S. 0130
Švédske špeciálne vydanie: Kapitola 9 Zväzok 1 S. 0130


Trinásta Smernica Rady

zo 17. novembra 1986

o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území spoločenstva

(86/560/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na jej články 99 a 100,

so zreteľom na Šiestu smernicu Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločného systému dane z pridanej hodnoty: jednotného základu jej stanovenia [1], a najmä jej článku 17 (4),

so zreteľom na návrh Komisie [2],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [3],

vzhľadom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [4],

keďže článok 8 smernice 79/1072/EHS [5] o postupe vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území príslušnej krajiny, stanovuje, že v prípade osôb podliehajúcich zdaneniu, ktoré nesídlia na území spoločenstva, môžu členské štáty odmietnuť vrátenie alebo ho podmieniť osobitnými podmienkami,

keďže je potrebné zabezpečiť harmonický rozvoj obchodných vzťahov medzi spoločenstvom a tretími krajinami založený na ustanoveniach smernice 79/1072/EHS a pritom zohľadniť odlišné pomery v tretích krajinách,

keďže je treba predchádzať určitým formám daňových únikov alebo neplatenia daní,

PRIJALA NASLEDUJÚCU SMERNICU:

Článok 1

Na účely tejto smernice:

1. pojem "osoba podliehajúca zdaneniu, ktorá nesídli na území spoločenstva" predstavuje osobu podliehajúcu zdaneniu podľa článku 4 (1) smernice 77/388/EHS, ktorá v priebehu obdobia uvedeného v článku 3 (1) tejto smernice nemala na uvedenom území ani pracovisko ani trvalé sídlo, z ktorého sa uskutočňovali obchodné operácie a ak takéto pracovisko ani trvalé sídlo neexistovalo, ani trvalú adresu alebo zvyčajné miesto pobytu, a ktorá počas uvedeného obdobia neposkytla žiadny tovar ani služby, ktoré sa považujú za dodané v členskom štáte podľa článku 2, s výnimkou:

a) prepravných služieb a s nimi súvisiacich služieb oslobodených od daní podľa článku 14 (l) i), článku 15 alebo článku 16 (1) B, C a D smernice 77/388/EHS,

b) služieb v prípadoch, keď je daň splatná výhradne osobou, ktorej boli tieto služby poskytnuté na základe článku 21 (1) b) smernice 77/388/EHS,

2. pojem "územie spoločenstva" predstavuje územia členských štátov, pre ktoré platí smernica 77/388/EHS.

Článok 2

1. Bez toho, aby boli dotknuté články 3 a 4, vráti každý členský štát všetkým osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území spoločenstva, na základe podmienok stanovených v nasledujúcom texte daň z pridanej hodnoty, ktorou sú zaťažené poskytnuté služby alebo hnuteľný majetok dodané týmto osobám na príslušnom území alebo v príslušnej krajine inými osobami podliehajúcimi zdaneniu, alebo ktorou je zaťažený dovoz tovaru do tejto krajiny, pokiaľ sa tento tovar a služby použijú na účely plnení uvedených v článku 17 (3) a) a b) smernice 77/388/EHS alebo na zabezpečenie služieb uvedených v bode 1 b) článku 1 tejto smernice.

2. Členské štáty môžu podmieniť vrátenie dane podľa odseku 1 poskytnutím porovnateľných výhod týkajúcich sa daní z obratu tretími štátmi.

3. Členské štáty môžu požadovať vymenovanie daňového zástupcu.

Článok 3

1. Vrátenia dane podľa článku 2 (1) sa poskytnú na základe žiadosti osoby podliehajúcej zdaneniu. Členské štáty určia podmienky na podávanie žiadostí vrátane predkladacích lehôt, obdobia, ku ktorému sa musia žiadosti vzťahovať, príslušného orgánu, ktorému sa žiadosti podávajú, a minimálnej čiastky, na ktorú sa môžu žiadosti vzťahovať. Okrem toho určia podrobnosti vrátenia dane vrátane lehôt. Žiadateľovi uložia povinnosti potrebné na stanovenie toho, či je žiadosť oprávnená, a na predchádzanie podvodom, predovšetkým povinnosť predložiť dôkaz o tom, že sa príslušná osoba zaoberá hospodárskou činnosťou v súlade s článkom 4 (1) smernice 77/388/EHS. Žiadateľ musí v písomnom prehlásení potvrdiť, že počas stanoveného obdobia neuskutočnil žiadne plnenie, ktoré nezodpovedá podmienkam stanoveným v bode 1 článku 1 tejto smernice.

2. Vrátenie dane sa nesmie poskytnúť za výhodnejších podmienok, ako sú podmienky používané na osoby podliehajúce zdaneniu v spoločenstve.

Článok 4

1. Na účely tejto smernice sa nárok na vrátenie dane stanoví v súlade s článkom 17 smernice 77/388/EHS, ako sa používa v členskom štáte, v ktorom sa má vrátená daň vyplatiť.

2. Členské štáty však môžu vylúčiť určité výdavky alebo vrátenie podriadiť dodatočným podmienkam.

3. Táto smernica sa nesmie aplikovať na tovar, ktorý je alebo môže byť oslobodený od daní na základe bodu 2 článku 15 smernice 77/388/EHS.

Článok 5

1. Členské štáty prijmú právne a správne predpisy potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou s účinnosťou najneskôr 1. januára 1988. Táto smernica sa uplatí len na žiadosti o vrátenie týkajúce sa dane z pridanej hodnoty z tovaru zakúpeného, zo služieb fakturovaných, alebo z dovozu uskutočneného v tento deň alebo neskôr.

2. Členské štáty oznámia Komisii hlavné ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti podliehajúcej tejto smernici a upovedomia Komisiu o tom, či využijú možnosti poskytované článkom 2 (2). Komisia o tom informuje ostatné členské štáty.

Článok 6

Do troch rokov od dátumu uvedeného v článku 5 Komisia po konzultácii s členskými štátmi predloží Rade a Európskemu parlamentu správu o používaní tejto smernice, najmä jej článku 2 (2).

Článok 7

Počnúc dňom zavedenia tejto smernice a v každom prípade počnúc dátumom uvedeným v článku 5 sa pre všetky členské štáty ruší platnosť poslednej vety článku 17 (4) smernice 77/388/EHS a článku 8 smernice 79/1072/EHS.

Článok 8

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 17. novembra 1986

Za Radu

predseda

N. Lawson

[1] Ú. v. ES L 145, 13.6.1977, s. 1.

[2] Ú. v. ES C 223, 27.8.1982, s. 5 a Ú. v. ES C 196, 23.7.1983, s. 6.

[3] Ú. v. ES C 161, 20.6.1983, s. 111.

[4] Ú. v. ES C 176, 4.7.1983, s. 22.

[5] Ú. v. ES L 331, 27.12.1979, s. 11.

--------------------------------------------------