Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

References to this case

Share

Highlight in text

Go

9.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 37/17

Žaloba podaná 30. novembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Talianska republika

(Vec C-540/07)

(2008/C 37/24)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: R. Lyal a A. Aresu, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Talianska republika si tým, že zachovala účinnosť daňového režimu, ktorý je nákladnejší pre dividendy distribuované spoločnostiam usadeným v iných členských štátoch a v štátoch ktoré uzavreli Dohovor o Európskom hospodárskom priestore v porovnaní s režimom uplatniteľným na domáce dividendy, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 56 ES a 40 Dohovoru o Európskom hospodárskom priestore, a to vzhľadom na slobodný pohyb kapitálu medzi členskými štátmi a štátmi, ktoré uzavreli predmetný Dohovor, ako aj povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 31 uvedeného Dohovoru a to vzhľadom na slobodu usadenia sa medzi štátmi, ktoré uzavreli takýto Dohovor,

—

zaviazať Taliansku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Európska Komisia sa odvoláva na predmetnú účinnú taliansku právnu úpravu, ako aj na predpisy, ktoré majú zmluvný charakter ktoré upravujú distribúciu dividend spoločnostiam, ktoré nie sú talianske (t. j. dividendy na vývoz) s tým, že z daňového hľadiska zjavne nevýhodnejšie zaobchádza s týmito dividendami ako v prípade distribúcie dividend talianskym spoločnostiam (t. j. domáce dividendy).

Po druhé podľa Európskej komisie takáto právna úprava – bez ohľadu na to že je v procese reformy, ktorú uskutočňuje talianska vláda – sa javí v rozpore so zásadou slobodného pohybu kapitálu, keďže má negatívny účinok na zisky a na investičné rozhodnutia spoločníkov, ktorí nie sú rezidentmi, talianskej spoločnosti, čím sťažuje pre tieto talianske spoločnosti získavanie kapitálu v zahraničí. Preto treba skonštatovať očividné porušenie článku 56 ES, ktorý zakazuje akékoľvek obmedzenie slobodného pohybu kapitálu medzi členskými štátmi a článku 40 Dohovoru o Európskom hospodárskom priestore (Dohovor o EHP) ktorý zakotvuje obdobne tú istú slobodu medzi štátmi, ktoré uzavreli Dohovor.

Okrem toho podľa názoru Európskej komisie takáto právna úprava by mohla byť tiež v rozpore s právom usadiť sa, ktoré zakotvuje článok 31 Dohovoru EHP, keďže by mohla byť uplatniteľná tiež na kontrolnú účasť nad talianskymi spoločnosťami, ktorú vykonávajú spoločnosti usadené v štátoch, ktoré uzavreli ten istý Dohovor, účasť na ktoré sa neuplatňuje daňový režim harmonizovaný smernicou Spoločenstva 90/435/EHS (1).

V priebehu konania o nesplnení povinnosti Európska komisia mala možnosť skúmať tvrdenia uvedené Talianskou republikou na svoju obranu preto, aby odôvodnila predmetnú právnu úpravu, pričom sa Komisia domnievala, že nemôže sa ňou dosiahnuť cieľ. Talianska vláda však oznámila svoj úmysel reformovať uvedenú právnu úpravu preto, aby bola v súlade s právom Spoločenstva: len nedávno podaná žaloba by mohla urýchliť takúto reformu.

(1)  Ú. v. ES L 225, s. 6; Mim. vyd. 09/001 s. 147.