EU tax law WEB Komisia/Španielsko - C-154/08

5.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 171/17

—

určiť, že Španielske kráľovstvo si tým, že služby, ktoré autonómnej oblasti poskytujú registradores de la propiedad (úradníci zodpovední za zápis do katastra) ako správcovia dane zodpovední za oficina liquidadora de distrito hipotecario (kancelária pre správu daní na určitom území vymedzenom na účely hypotekárnych úverov) považuje za služby, ktoré nepodliehajú DPH, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 2 a článku 4 ods. 1 a 2 šiestej smernice o DPH (1),

—

zaviazať Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania.

1.

Registradores de la propiedad sú samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré menuje španielsky štát a ktorých poveruje správou Registros de la Propiedad (kataster). Svoju činnosť vykonávajú na vlastný účet, môžu si svoju prácu organizovať podľa svojho uváženia, vyberať zamestnancov a sami si vyberajú honoráre, ktoré predstavujú ich príjmy. Viaceré autonómne oblasti im zverili rôzne úlohy spojené s výpočtom niektorých daní. Za tieto služby poberajú registradores de la propiedad určitý percentuálny podiel z vybraných daní.

2.

Na účely DPH španielska správa tradične považovala registradores de la propiedad za podnikateľov alebo samostatne zárobkovo činné osoby, ktorí poskytujú služby podliehajúce DPH, keď vykonávajú úlohy pre autonómne oblasti. Argumenty, na ktoré sa španielska správa v tomto smere odvolávala, boli v zásade založené na rozsudkoch Súdneho dvora z 26. marca 1987, Komisia/Holandsko, C-235/85 (2) a z 25. júla 1991, Ayuntamiento de Sevilla, C-202/90 (3).

3.

Najvyšší súd Španielska v rozsudku z 12. júla 2003 stanovil, že pokiaľ ide o osobitné činnosti, ktoré im zverujú autonómne oblasti, spočívajúce vo výpočte a vyberaní určitých daní, sú registradores de la propiedad iba úradníkmi a sú súčasťou verejnej správy. Na základe tohto rozsudku vydaného v rámci kasačného opravného prostriedku na účely zjednotenia judikatúry (recurso de casación en interés de la ley) španielska správa považuje tieto služby za služby nepodliehajúce DPH.

4.

Naopak Komisia sa nazdáva, že tieto služby poskytované registradores de la propiedad autonómnym oblastiam musia podliehať DPH v súlade so všeobecným pravidlom stanoveným v článku 2 šiestej smernice. Toto tvrdenie vychádza zo skutočnosti, že registradores-liquidadores vykonávajú svoju činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré nezávisle a autonómne spravujú svoje ľudské a hmotné zdroje na účely poskytnutia služieb, ako to vyžaduje článok 4 ods. 1 uvedenej smernice, a že sa v tomto prípade nenachádzajú vo vzťahu podriadenosti a závislosti, ktorý je nevyhnutný nato, aby sa dotknuté služby mohli považovať za služby vykonané úradníkom správneho orgánu, pod ktorý patrí, a teda v tomto prípade nepodliehajúce DPH. Registrador-liquidador nie je správnym orgánom autonómnej oblasti, ani v nej nie je začlenený, ale je nezávislou osobou, s ktorou autonómna oblasť uzavrela zmluvu o poskytnutí služieb za úhradu.

5.

Komisia sa nazdáva, že v tomto prípade sú splnené podmienky vyžadované judikatúrou na určenie zodpovednosti Španielskeho kráľovstva za nesplnenie povinnosti vyplývajúce z výkladu práva Spoločenstva, ktorý nie je zlučiteľný s duchom a cieľom judikatúry Súdneho dvora. Po prvé: postavenie najvyššieho súdu ako najvyššieho súdneho orgánu vo všetkých oblastiach s výhradou oblasti ústavných záruk. Po druhé: relevancia a dosah rozhodnutia, ktoré je v zásade v rozpore s výkladom Súdneho dvora a ktoré vzhľadom na svoj záväzný charakter znamenalo úplný obrat v judikatúre nižších súdov a v dovtedajšej praxi španielskej správy. Po tretie: spôsobenie nepriaznivých účinkov v oblasti DPH, ktoré môžu ovplyvniť vlastné zdroje Spoločenstva. Z uvedených dôvodov sa španielska správa nemôže odvolávať na rozsudok najvyššieho súdu na účely odôvodnenia nesplnenia povinnosti vyplývajúcej z práva Spoločenstva.