Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

References to this case

Share

Highlight in text

Go

19.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 89/6

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Justice (Chancery Division) (Spojené kráľovstvo) 14. decembra 2010 — Littlewoods Retail Ltd a i./Her Majesty’s Commissioners of Revenue and Customs

(Vec C-591/10)

2011/C 89/12

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

High Court of Justice (Chancery Division)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Littlewoods Retail Ltd a i.

Žalovaný: Her Majesty’s Commissioners of Revenue and Customs

Prejudiciálne otázky

1.

Ak zdaniteľná osoba zaplatila členskému štátu preplatok DPH, ktorý tento štát vybral v rozpore s požiadavkami práva EÚ v oblasti DPH, je náhrada, ktorú poskytne členský štát, ak predstavuje len a) vrátenie samotnej sumy preplatku DPH a b) základný úrok vypočítaný z preplatku DPH podľa vnútroštátnej právnej úpravy, akou je článok 78 zákona o DPH z roku 1994, v súlade s právom EÚ?

2.

Ak je odpoveď na prvú otázku záporná, požaduje sa podľa práva EÚ od členského štátu, aby poskytol náhradu, ktorou a) vráti samotný preplatok DPH a b) zaplatí zložený úrok vyjadrujúci mieru využiteľnej hodnoty preplatku, ktorú mal k dispozícii členský štát, a/alebo stratu využiteľnej hodnoty, ktorá vznikla zdaniteľnej osobe na základe nemožnosti využiť sumu preplatku?

3.

Ak sú odpovede na prvú a druhú otázku záporné, aká náhrada, ktorú musí členský štát poskytnúť vzhľadom na využiteľnú hodnotu preplatku a/alebo na úrok, sa vyžaduje podľa práva EÚ okrem samotného vrátenia preplatku DPH?

4.

Ak je odpoveď na prvú otázku záporná, môže sa podľa zásady efektivity práva EÚ od členského štátu vyžadovať neuplatnenie vnútroštátnych ustanovení, ktoré predstavujú obmedzenia (akými sú články 78 a 80 zákona o DPH z roku 1994), akejkoľvek žiadosti či prostriedku nápravy, ktoré by zdaniteľná osoba inak mohla využiť na uplatnenie nároku uvedeného v odpovedi Súdneho dvora na prvé tri otázky, ktorý vyplýva z práva EÚ, alebo stačí, ak vnútroštátny súd také obmedzenia neuplatní len vo vzťahu k niektorému z takých vnútroštátnych žiadostí či prostriedkov nápravy? Akými ďalšími zásadami by sa mal vnútroštátny súd riadiť pri uplatňovaní tohto práva EÚ, aby splnil požiadavky vyplývajúce zo zásady efektivity?