EU tax law WEB Maks Pen - C-18/13

16.3.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 79/10

1.

Majú sa podľa práva Únie na účely odpočtu dane posudzovať skutkové okolnosti, za ktorých poskytovateľ služieb uvedený na faktúre alebo jeho subdodávateľ nemá na poskytovanie služieb k dispozícii potrebných zamestnancov, hmotné prostriedky a aktíva, nie sú zdokumentované náklady na skutočné poskytnutie plnenia a tieto náklady nie sú uvedené v účtovníctve poskytovateľa, pričom boli vystavené nepravé dokumenty, pokiaľ ide o spôsobilosť osôb na vystavenie dokumentov, ktoré ich podpísali v mene poskytovateľa vo forme zmluvy a odovzdávacieho a preberacieho protokolu predložených ako dôkaz o dlžných vzájomných plneniach a o poskytnutí služby, za ktorú bola vystavená faktúra s DPH, v prípade ktorej sa uplatnilo právo na odpočítanie dane, ako súvisiace s „daňovým únikom“?

2.

Vyplýva z povinnosti súdu zamietnuť právo na odpočítanie dane zakotvené v práve Únie a judikatúre Súdneho dvora Európskej únie v prípade daňového úniku aj povinnosť vnútroštátneho súdu konštatovať existenciu daňového úniku ex offo za okolností ako vo veci samej tým, že pri zohľadnení povinnosti súdu rozhodnúť v spore podľa predpisov vnútroštátneho práva, rešpektovať zákaz znevýhodnenia žalobkyne, dodržať zásady práva na účinnú právnu ochranu a právnej istoty a uplatniť platné právne predpisy ex offo posúdi nové skutočnosti po prvý raz predložené súdu a posúdi všetky dôkazy, vrátane tých, ktoré sa vzťahujú na predstierané obchodné transakcie, nepravé dokumenty a dokumenty obsahujúce nepravdivé skutočnosti?

3.

Vyplýva z článku 178 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty so zreteľom na povinnosť súdu zamietnuť právo na odpočítanie dane v prípade daňového úniku, že na uplatnenie práva na odpočítanie dane musí služby poskytnúť naozaj poskytovateľ uvedený na faktúre alebo jeho subdodávateľ?

4.

Znamená požiadavka podľa článku 242 smernice 2006/112 týkajúca sa vedenia dostatočne podrobného účtovníctva na účely kontroly práva na odpočítanie dane, že je potrebné dodržiavať aj príslušné vnútroštátne účtovné predpisy členského štátu, ktoré stanovujú ich súlad s medzinárodnými účtovnými štandardmi práva Únie, alebo to znamená iba požiadavku na vedenie účtovných dokladov o dani z pridanej hodnoty, ktoré sú stanovené touto smernicou, čiže faktúr, daňového priznania k dani z pridanej hodnoty a súhrnných výkazov?

V prípade kladnej odpovede na druhý variant treba odpovedať aj na nasledujúcu otázku:

Vyplýva v súvislosti s požiadavkou podľa článku 226 ods. 1 bodu 6 smernice 2006/112, podľa ktorého faktúry musia obsahovať „rozsah a druh poskytnutých služieb“, že faktúry alebo doklady vystavené v súvislosti s faktúrami musia v prípade služieb obsahovať údaje o skutočnom poskytnutí služieb, teda objektívne okolnosti, ktoré možno overiť, buď ako dôkaz o tom, že služby boli naozaj poskytnuté, alebo ako dôkaz, že služby naozaj poskytol poskytovateľ, ktorý je uvedený na faktúre?

5.

Má sa článok 242 smernice 2006/112, ktorý stanovuje požiadavku viesť dostatočne podrobné účtovníctvo na účely kontroly práva na odpočítanie dane, v spojení s článkom 63 a článkom 273 tejto smernice vykladať v tom zmysle, že mu neodporuje vnútroštátny predpis, podľa ktorého sa služba bude považovať za poskytnutú v okamihu, v ktorom vznikli predpoklady na uznanie výnosov z tejto služby podľa uplatniteľných právnych predpisov v oblasti účtovníctva, ktoré stanovujú súlad s medzinárodnými účtovnými štandardmi práva Únie a so zásadami účtovného preukázania obchodných transakcií, uprednostnenia obsahu pred formou a porovnateľnosti výnosov a nákladov?