EU tax law WEB Di Maura - C-246/16

18.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 260/26

1.

Je stanovenie limitov, ktoré zdaniteľným osobám znemožňujú alebo nadmerne sťažujú – aj pokiaľ ide o načasovanie súvisiace s nepredvídateľnou dĺžkou konkurzného konania – vrátenie dane, ktorá sa vzťahuje na neúplne alebo čiastočne zaplatené protiplnenie v súlade so zásadami proporcionality a účinnosti zaručenými ZFEÚ a so zásadou neutrality, ktorou sa riadi uplatňovanie DPH, a to vzhľadom na článok 11 C ods. 1 a článok 20 ods. 1 písm. b) druhú vetu smernice 77/388/EHS (1), ktorá sa týka zníženia základu dane, resp. úpravy DPH zaplatenej za zdaniteľné transakcie v prípade úplného alebo čiastočného nezaplatenia protiplnenia dohodnutého medzi stranami?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, je v súlade s uvedenými zásadami pravidlo – akým je článok 26 ods. 2 dekrétu prezidenta republiky č. 633/1972 v znení platnom pred zmenami a doplneniami podľa článku 1 ods. 126 a 127 zákona č. 208 z 28. decembra 2015 –, ktoré podmieňuje právo na vrátenie dane predložením dôkazov o predchádzajúcom konkurznom konaní, ktorým sa daná pohľadávka neuspokojila, čiže toto vrátenie umožňuje, v súlade s judikatúrou a praxou daňového úradu členského štátu Únie, výlučne po neúspešnom rozdelení výťažku alebo, v prípade neexistencie majetku, na základe právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konkurzu, a to aj vtedy, keď sú tieto aktivity pomerne nehospodárne vzhľadom na výšku pohľadávok, pravdepodobnosť ich vymoženia a náklady konkurzného konania a vzhľadom na skutočnosť, že uvedené podmienky môžu nastať niekoľko rokov po vyhlásení konkurzu?