Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

References to this case

Share

Highlight in text

Go

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

prednesené 18. septembra 2008 1(1)

Vec C-282/07

Belgicko – SPF Finances

proti

Truck Center SA

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Cour d’appel de Liège (Belgicko)]

„Sloboda usadiť sa – Zrážková daň – Zrážková daň z hnuteľného majetku pri úrokoch z pôžičky zaplatených združenej spoločnosti usadenej v inom členskom štáte alebo v treťom štáte – Neuplatniteľnosť zrážkovej dane z hnuteľného majetku na úroky z pôžičky zaplatené združenej spoločnosti rezidentovi – Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia“





I –    Úvod

1.        Úroky z pôžičky, ktoré spoločnosť usadená v Belgicku vypláca materskej spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, podliehajú v Belgicku zrážkovej dani, a to zrážkovej dani z hnuteľného majetku („précompte mobilier“). Platby úrokov z pôžičky príjemcom rezidentom sú naopak oslobodené od zrážkovej dane z hnuteľného majetku, avšak u príjemcu podliehajú dani z príjmu právnických osôb.

2.        V prípade poskytovateľa pôžičky usadeného v Luxembursku zníži zrážková daň vybratá v Belgicku na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia základ dane z príjmu právnických osôb splatnej v Luxembursku. Tento mechanizmus však neumožňuje úplne zamedziť dvojitému zdaneniu.

3.        Týmto návrhom na začatie prejudiciálneho konania chce Cour d’appel de Liège (Belgicko) vedieť, či ustanovenia Zmluvy ES týkajúce sa voľného pohybu kapitálu odporujú sporným vnútroštátnym ustanoveniam. Súlad sporných ustanovení práva Spoločenstva by sa však mohol rovnako posúdiť na základe kritéria slobody usadiť sa.

II – Právny rámec

4.        Na skutkový stav sporu vo veci samej sa vzťahujú ustanovenia zákonníka o dani z príjmov z roku 1992 (ďalej len „CIR 1992“).

5.        Článok 266 CIR 1992 umožňuje kráľovi za určitých podmienok upustiť úplne alebo čiastočne od vyberania zrážkovej dane z hnuteľného majetku z kapitálových výnosov.

6.        Článok 267 CIR 1992 definuje skutočnosť rozhodujúcu pre vznik zrážkovej dane z hnuteľného majetku takto:

„Pridelenie alebo vyplatenie príjmov v hotovosti alebo vo vecných plneniach spôsobuje splatnosť zrážkovej dane z hnuteľného majetku. Za pridelenie sa považuje hlavne pripísanie príjmu na otvorený účet v prospech majiteľa, aj keď tento účet nie je disponibilný, ak táto nedisponibilita vyplýva z dohody s majiteľom urobenej výslovne alebo mlčky. …“

7.        Podľa článku 107 ods. 2 bodu 9 kráľovského nariadenia, ktorým sa vykonáva CIR 1992, sa upúšťa od vyberania zrážkovej dane z hnuteľného majetku pri určitých príjmoch, ktorých majitelia sú profesionálni investori. Článok 105 bod 3 písm. b) uvedeného nariadenia definuje, že „profesionálnymi investormi“ sú spoločnosti rezidenti neuvedené v bode 1 toho istého článku.(2)

8.        Belgicko-luxemburská zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia zo 17. septembra 1970 (ďalej len „zmluva“) stanovuje:

„Článok 11 Úroky

§ 1. Úroky pochádzajúce z jedného zmluvného štátu a pripísané rezidentovi druhého zmluvného štátu podliehajú dani v tomto druhom štáte.

§ 2. Tieto úroky však môžu byť zdanené v zmluvnom štáte pôvodu podľa právneho poriadku tohto štátu, avšak daň takto stanovená nemôže presiahnuť 15 % ich výšky.

§ 3. Odlišne od odseku 2 úroky nemôžu byť zdanené v zmluvnom štáte, odkiaľ pochádzajú, keď sú pripísané podniku druhého zmluvného štátu.

Predchádzajúci odsek sa nepoužije, keď ide o:

1.      …

2.      úroky pripísané spoločnosťou rezidentom v jednom zmluvnom štáte spoločnosti rezidentovi v druhom zmluvnom štáte, ktorá vlastní priamo alebo nepriamo najmenej 25 % akcií alebo podielov zabezpečujúcich hlasovacie právo v prvej spoločnosti.

…

Článok 23

§ 1. Pokiaľ ide o osoby rezidentov v Luxembursku, dvojité zdanenie je vylúčené takto:

…

2. daň vybratá v Belgicku v súlade s touto zmluvou:

…

b)      z úrokov podliehajúcich režimu stanovenému v článku 11 ods. 2 sa započíta na daň z toho istého príjmu, ktorá je zaplatená v Luxembursku. Takto odpočítaná suma však nemôže presiahnuť ani časť dane, ktorá proporcionálne zodpovedá uvedeným príjmom dosiahnutým v Belgicku, ani sumu zodpovedajúcu zrážkovej dani vybratej v Luxembursku z obdobných príjmov priznaných rezidentom v Belgicku. Uvedená daň vybratá v Belgicku je odpočítateľná od zdaniteľných príjmov v Luxembursku len v takom rozsahu, v akom prekračuje zrážkovú daň vybratú v Luxembursku z obdobných príjmov priznaných rezidentom v Belgicku.“

III – Skutkový stav a prejudiciálna otázka

9.        Luxemburská spoločnosť SA Wickler Finances vlastnila 48 % základného imania belgickej spoločnosti SA Truck Center (predtým „Truck Restaurant Habay“, ďalej len „Truck Center“). Dňa 25. februára 1992 požičala spoločnosti Truck Center 50 000 000 BEF. Táto majetková účasť a táto pohľadávka boli potom postupne prevedené spoločnostiam Cotralux, neskôr Socfin, založeným podľa luxemburského práva. Truck Center zaúčtovala úroky z pôžičky za roky 1994 až 1996, avšak bez toho, aby ich zaplatila, ako aj bez toho, aby v tejto súvislosti zaplatila zrážkovú daň z hnuteľného majetku.

10.      Rozhodnutím z 11. decembra 1997 stanovila belgická daňová správa z úradnej moci sadzbu zrážkovej dane z hnuteľného majetku vo výške 13,39 % za roky 1994 a 1995 a vo výške 15 % za rok 1996.

11.      Tribunal de première instance d’Arlon rozhodnutie o spornom zdanení na základe žaloby Truck Center zrušil z dôvodu, že belgické právo je v rozpore s článkom 56 ES. Cour d’appel de Liège, ktorý sa týmto sporom teraz zaoberá, položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Neporušujú článok 105 ods. 3 písm. b) a článok 107 ods. 2 bod 9 AR/CIR, prijaté na základe článku 266 CIR 1992, v spojení s článkom 23 belgicko-luxemburskej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, článok 73 [b] (teraz článok 56 ES) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktorý upravuje voľný pohyb kapitálu, keďže tým, že vyhradzujú oslobodenie od zrážkovej dane z hnuteľného majetku, stanovené v článku 107 ods. 2 bode 9, výlučne na úroky pripísané spoločnostiam rezidentom, na jednej strane okrem iného odrádzajú spoločnosti rezidentov od toho, aby si požičiavali od spoločností usadených v inom členskom štáte, a na druhej strane tvoria pre spoločnosti usadené v inom členskom štáte prekážku investovania kapitálu formou pôžičky do spoločností so sídlom v Belgicku?“

12.      V konaní začatom pred Súdnym dvorom Truck Center, belgická, holandská, portugalská vláda a vláda Spojeného kráľovstva, ako aj Komisia Európskych spoločenstiev predložili svoje pripomienky, okrem toho sa v ústnej časti konania vyjadrila francúzska vláda.

IV – Právne posúdenie

13.      Vzhľadom na formuláciu prejudiciálnej otázky je potrebné zdôrazniť, že Súdny dvor sa síce v rámci prejudiciálneho konania nemôže vysloviť o zlučiteľnosti vnútroštátneho opatrenia s právom Spoločenstva, má však právomoc poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky relevantné informácie o výklade práva Spoločenstva, ktoré mu pomôžu posúdiť túto zlučiteľnosť na účely rozhodnutia sporu, ktorý prejednáva.(3)

14.      V tomto kontexte sa prejudiciálnou otázkou musí chápať to, či článok 73b Zmluvy ES (teraz článok 56 ES) a článok 73d ods. 1 Zmluvy ES (teraz článok 58 ods. 1 ES) bránia vnútroštátnej zrážkovej dani z úrokov z pôžičky zaplatených príjemcom, ktorí majú svoje sídlo v inom členskom štáte, ak úroky z pôžičky zaplatené spoločnostiam rezidentom sú síce od tejto zrážkovej dane oslobodené, avšak na strane príjemcov úrokov podliehajú dani z príjmu právnických osôb.

15.      Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry priame dane síce patria do právomoci členských štátov, ale členské štáty musia túto právomoc vykonávať v súlade s právom Spoločenstva.(4) Navyše v prípade neexistencie unifikačných alebo harmonizačných opatrení na úrovni Spoločenstva si členské štáty zachovávajú právomoc definovať prostredníctvom zmluvy alebo jednostranne kritériá rozdelenia svojej daňovej právomoci, najmä s cieľom zamedziť dvojité zdanenie.(5)

16.      Smernicou 2003/49/ES bol síce zavedený spoločný systém zdaňovania uplatňovaný na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov.(6) Skutkové okolnosti sporu vo veci samej sa však týkajú obdobia pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice. Belgické kráľovstvo a Luxemburské veľkovojvodstvo teda mohli v zásade vo svojej zmluve vymedziť, že úroky zaplatené podnikom usadeným v Belgicku podniku usadenému v Luxembursku sa môžu v Belgicku zdaniť sadzbou 15 %.

17.      Belgické kráľovstvo využilo toto právo tak, že z úrokov zaplatených príjemcom, ktorí sú usadení v inom členskom štáte, vyberá zrážkovú daň vo výške 15 %. Naopak, úroky zaplatené daňovníkom rezidentom(7) sú z tejto zrážkovej dane vylúčené. Je teda potrebné overiť, či takýto rozdiel v zaobchádzaní predstavuje porušenie základných slobôd.

A –    Uplatniteľná základná sloboda

18.      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že na stanovenie, či sa na vnútroštátnu právnu úpravu vzťahuje jedna alebo druhá sloboda pohybu, je predovšetkým potrebné zohľadniť predmet danej právnej úpravy.(8)

19.      Okrem voľného pohybu kapitálu, ktorý je zaručený článkom 73b ods. 1 Zmluvy a na ktorý sa vzťahuje prejudiciálna otázka, sa môžu rovnako uplatniť právne predpisy podľa článku 52 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 43 ES) týkajúce sa slobody usadiť sa. Tie sa totiž uplatnia, pokiaľ ide o účastnícky podiel, ktorý priznáva majiteľovi určitý vplyv na rozhodovanie spoločnosti a umožňuje mu určovať jej činnosť.(9)

20.      Ustanovenia CIR 1992 týkajúce sa zrážkovej dane z hnuteľného majetku sa totiž v rozsahu, v akom ich oznámil vnútroštátny súd, neuplatnia iba v prípade, ak má poskytovateľ pôžičky podiel v určitej výške na základnom imaní dlžníka.

21.      Tieto ustanovenia sa však nemôžu posudzovať oddelene od zmluvy, ktorá je rovnako neoddeliteľnou súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku Belgicka.(10) Z článku 11 ods. 3 zmluvy v tejto súvislosti vyplýva, že cezhraničné platby úrokov podnikom medzi Belgickým kráľovstvom a Luxemburským veľkovojvodstvom nemôžu vo všeobecnosti podliehať zrážkovej dani. Navyše táto zrážková daň sa môže uplatniť len na úroky pripísané spoločnosťou rezidentom jedného zmluvného štátu spoločnosti rezidentovi iného členského štátu, ktorá má priamo alebo nepriamo najmenej 25 % akcií alebo podielov s hlasovacím právom v prvej spoločnosti.

22.      Ako okrem iného vyplýva z vnútroštátneho rozhodnutia, spoločnosť, ktorú Truck Center zaúčtovala ako príjemcu platby úrokov, vlastnila 48 % základného imania Truck Center, čo tejto spoločnosti poskytlo určitý vplyv na vedenie Truck Center. V dôsledku toho s ohľadom na skutkové, ako aj právne okolnosti spor vo veci samej patrí do pôsobnosti slobody usadiť sa.

23.      Z tohto dôvodu sa sporné právne predpisy musia preskúmať vo svetle článku 52 Zmluvy o slobode usadiť sa, aj keď je poskytnutie pôžičky medzi združenými podnikmi pohybom kapitálu.(11) Ak totiž majú tieto ustanovenia zároveň účinky na voľný pohyb kapitálu, neodôvodňuje to samostatné preskúmanie článku 73b a nasl. Zmluvy, pretože tieto účinky sa musia považovať za nevyhnutný dôsledok prípadného zásahu do slobody usadiť sa.(12) V konečnom dôsledku sa všetky základné slobody v podstate riadia rovnakými zásadami, ak odhliadneme od účinkov voľného pohybu kapitálu vo vzťahu k tretím štátom. Spor vo veci samej sa však netýka vzťahu k tretím štátom. Z tohto dôvodu by uplatnenie ustanovení týkajúcich sa voľného pohybu kapitálu neviedlo k odlišnému výsledku.(13)

24.      V rozsudkoch týkajúcich sa daňového zaobchádzania s pôžičkami nahradzujúcimi vlastný kapitál Súdny dvor postupoval rovnako, ako tu je navrhnuté. Skúmal sporné vnútroštátne predpisy len podľa kritéria slobody usadiť sa, pretože boli uplatniteľné iba na pôžičky medzi združenými podnikmi.(14)

25.      Z formálnej stránky síce vnútroštátny súd svoju otázku obmedzil na výklad voľného pohybu kapitálu. Súdnemu dvoru to však nebráni, aby oboznámil vnútroštátny súd so všetkými aspektmi výkladu práva Spoločenstva, ktoré môžu byť užitočné pre rozhodnutie vo veci, ktorá mu bola predložená, a to bez ohľadu na to, či ich vnútroštátny súd uviedol, alebo neuviedol v znení svojej otázky.(15)

B –    Preskúmanie súladu so slobodou usadiť sa

26.      Truck Center zastáva názor, že sporné ustanovenie sťažuje pre podniky so sídlom v inom členskom štáte možnosť získať pôžičku dvojakým spôsobom. Truck Center tvrdí, že zrážková daň na jednej strane kladie na dlžníka, ktorý je povinný zaplatiť túto daň, ďalšiu administratívnu záťaž a že na druhej strane predstavuje pre poskytovateľa pôžičky finančný hendikep, lebo úroky, na ktoré má nárok, sú od začiatku znížené o sumu zrážkovej dane. Truck Center z toho vyvodzuje, že dlžník tak musí zahraničným poskytovateľom pôžičky prípadne platiť vyššie úroky ako tuzemským poskytovateľom pôžičky, ktorí dostanú celkové vyplatené úroky bez zrážkovej dane. Navyše v prípade Truck Center ide o konečnú daň s paušálnou sadzbou. Truck Center preto zastáva názor, že na rozdiel od daňovníkov rezidentov daňovníci nerezidenti nemôžu odpočítať žiadne prevádzkové náklady.

27.      Komisia vidí ďalšiu nevýhodu v tom, že zrážková daň sa musí zaplatiť okamžite pri zaplatení úrokov, zatiaľ čo úroky zaplatené tuzemskému poskytovateľovi pôžičky sa zohľadnia až v rámci vymerania dane z príjmu právnických osôb, ktorú sú títo poskytovatelia povinní zaplatiť. Pre poskytovateľov pôžičky usadených v iných členských štátoch to predstavuje znevýhodnenie z hľadiska likvidity.

28.      Ďalej je teda potrebné najskôr preskúmať, či zrážková daň predstavuje diskrimináciu alebo obmedzenie slobody usadiť sa a či je prípadne odôvodnená. Následne sa budem zaoberať otázkou, či finančné prekážky, ktoré uvádza Truck Center, predstavujú porušenie slobody usadiť sa.

1.      O zrážkovej dani

29.      Na úvod je potrebné pripomenúť, že sloboda usadiť sa zahŕňa právo spoločností, ktoré sú založené v súlade s právnou úpravou členského štátu a majú svoje registrované sídlo, ústredie riadenia alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti vnútri Európskeho spoločenstva, vykonávať svoju činnosť v iných členských štátoch prostredníctvom dcérskej spoločnosti, organizačnej zložky alebo obchodného zastúpenia.(16)

30.      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pokiaľ ide o spoločnosti, je dôležité pripomenúť, že ich sídlo v zmysle článku 58 Zmluvy ES (teraz článok 48 ES) slúži, podobne ako štátna príslušnosť fyzických osôb, na určenie ich spojitosti s právnym poriadkom členského štátu.(17) Pripustenie, aby členský štát rezidencie mohol voľne uplatňovať rozdielne zaobchádzanie len z dôvodu skutočnosti, že sídlo spoločnosti sa nachádza v inom členskom štáte, by zbavilo článok 52 Zmluvy jeho zmyslu. Sloboda usadiť sa teda sleduje zabezpečenie výhody vnútroštátneho zaobchádzania v hostiteľskom členskom štáte, pričom zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe miesta sídla spoločností.(18)

31.      Sloboda usadiť sa však neobsahuje len zákaz diskriminácie, pretože zahŕňa aj zákaz prekážky. Je dôležité pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou sa za prekážku slobody usadiť sa musia považovať všetky opatrenia, ktoré zakazujú výkon tento slobody, bránia mu alebo ho robia menej príťažlivým.(19)

32.      Povinnosť zaplatiť zrážkovú daň z hnuteľného majetku závisí od sídla materskej spoločnosti, ktorej budú pripísané úroky. Daňový odvod sa uplatní len vtedy, ak má príjemca svoje sídlo v zahraničí, zatiaľ čo úroky zaplatené príjemcom rezidentom sú od tejto zrážkovej dane oslobodené. Takéto rozdielne daňové zaobchádzanie s platbami úrokov v závislosti od sídla materskej spoločnosti by mohlo predstavovať tak diskrimináciu, ako aj prekážku.

33.      Najskôr treba overiť existenciu diskriminácie. Rozdiel v zaobchádzaní, ktorý je založený na sídle spoločnosti, predstavuje protiprávnu diskrimináciu len vtedy, ak sa dotknuté spoločnosti nachádzajú v objektívne porovnateľnej situácii.(20)

34.      V prejednávanej veci sa situácia príjemcov úrokov v tuzemsku odlišuje od situácie príjemcov usadených v inom členskom štáte so zreteľom na podmienky vyberania a vymáhania daní. Spoločnosti rezidenti priamo podliehajú kontrole daňovej správy v štáte, v ktorom majú svoje sídlo. Daňová správa im môže stanoviť výšku dane, ktorú sú povinné zaplatiť, a zabezpečiť nútený výkon ich vyberania. To nie je také jednoduché v prípade spoločností, ktoré majú svoje sídlo v inom členskom štáte, pretože to vyžaduje spoluprácu s daňovou správou iného členského štátu.

35.      Z tohto dôvodu už Súdny dvor v rozsudku FKP Scorpio Konzertproduktionen(21) uznal, že nevyhnutnosť zabezpečiť účinnosť vyberania dane z príjmu môže odôvodniť uplatnenie rôznych postupov vymáhania daní na odmeny, ktoré plynú nerezidentom a rezidentom. Sporné daňové ustanovenie zaväzovalo príjemcu služby vykonať zrážku dane z odmeny, ktorú mal zaplatiť poskytovateľovi so sídlom v inom členskom štáte. Táto zrážková daň sa neuplatňovala na odmenu poskytovateľov rezidentov.

36.      Podmienky výberu dane, ktoré sú odlišné medzi nerezidentmi a rezidentmi, predstavujú teda objektívny rozdiel, ktorý môže odôvodniť vyberanie zrážkovej dane len v prípade príjmov vyplatených spoločnosti nerezidentovi.

37.      Ako však nedávno zdôraznil generálny advokát Poiares Maduro, „na konštatovanie, že diskriminácia neexistuje, nestačí poukázať na to, že nemeckí občania a cudzí štátni príslušníci nie sú v rovnakej situácii. Je takisto nevyhnutné preukázať, že rozdiel v ich situácii môže odôvodniť rozdielne zaobchádzanie. Inými slovami, rozdielne zaobchádzanie musí súvisieť s rozdielom v ich situácii a musí byť primerané“.(22)

38.      Je teda potrebné overiť, či metóda výberu zrážkovej dane z úrokov zaplatených príjemcom, ktorí sú usadení v inom členskom štáte, je primeraným pravidlom, ktorým by sa mohlo čeliť ťažkostiam pri vyberaní dane, ktoré sa vyskytnú, ak by belgická daňová správa musela vyberať dane priamo od zahraničného príjemcu úrokov.

39.      Metóda zrážkovej dane sa musí považovať za vhodný prostriedok na zohľadnenie rozdielnej situácie medzi príjemcami úrokov, ktorí sú rezidentmi, a tými, ktorí sú nerezidentmi. Treba však overiť, či rozdiel v zaobchádzaní, ktorý je spojený so sídlom príjemcu, presahuje mieru toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.(23)

40.      V už citovanom rozsudku FKP Scorpio Konzertproduktionen Súdny dvor v tejto súvislosti uviedol, že v spornom zdaňovacom období neexistovali žiadne právne akty Spoločenstva o vzájomnej administratívnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok.(24)

41.      V sporných zdaňovacích obdobiach v rokoch 1994 až 1996 sa Belgické kráľovstvo rovnako nemohlo opierať o smernicu 76/308/EHS(25) smerujúcu k uľahčeniu vymáhania daní v inom členskom štáte, pretože rozsah pôsobnosti tejto smernice bol na priame dane rozšírený až smernicou 2001/44/ES.(26)

42.      Už v tom období však existovala dohoda štátov Beneluxu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových dlhov, ktorá bola podpísaná 5. septembra 1952 v Bruseli(27) a ktorú belgická vláda predložila na základe otázky Súdneho dvora. Treba si teda položiť otázku, či by vyberanie zrážkovej dane z hnuteľného majetku od luxemburského príjemcu úrokov – prípadne pri využití administratívnej pomoci luxemburskej daňovej správy – nebolo miernejším opatrením ako vyberanie zrážkovej dane.

43.      Zatiaľ čo Truck Center a Komisia tvrdili, že táto okolnosť sa musí zohľadniť v rámci preskúmania primeranosti zrážkovej dane, belgická a holandská vláda zastávali názor, že táto dohoda bola v prejednávanej veci neuplatniteľná. Belgická vláda pri tomto posúdení vychádza z toho, že zrážková daň z hnuteľného majetku sa vyberá od daňovníka rezidenta a že sa na to teda vôbec nevzťahuje administratívna pomoc.

44.      Belgická vláda pritom nezohľadnila skutočnosť, že existencia dohody medzi štátmi Beneluxu by práve mohla odôvodniť vyberanie zrážkovej dane z hnuteľného majetku tak, aby sa nemusela vyberať pri zdroji od dlžníka, ktorý má zaplatiť úroky, ale od zahraničného príjemcu úrokov.

45.      Napriek možnosti administratívnej pomoci nie je nijako nevyhnutné, aby vyberanie dane od zahraničnej materskej spoločnosti, ktorá je príjemcom úrokov, skutočne predstavovalo miernejšie opatrenie, ako je vyberanie dane z tuzemského zdroja od dcérskej spoločnosti. Ak by bol totiž zahraničný príjemca osobou povinnou zaplatiť zrážkovú daň z hnuteľného majetku, musel by na daňovej správe členského štátu zdroja príjmov podať daňové priznanie, aj keď tam nie je rezidentom. Finančná správa tohto štátu by ho teda musela zaregistrovať ako daňovníka a kontrolovať, či podal daňové priznanie a či riadne zaplatil splatnú daň. V prípade vymáhania by okrem iného musela využiť administratívnu pomoc orgánov štátov sídla príjemcu úrokov.

46.      V konečnom dôsledku táto forma vyberania daní by pravdepodobne spôsobila výrazne vyššie náklady – nielen daňovej správe, ale aj celej dotknutej skupine spoločností – ako zrážková daň na strane dcérskej spoločnosti, ktorá v každom prípade podlieha dani v tuzemsku. Pokiaľ ide osobitne o jednorazové alebo malé daňové pohľadávky, tento ďalší výdavok by bol neprimeraný k administratívnemu zaťaženiu spojenému so zrážkovou daňou, ako to zrejme okrem iného uvádza Komisia.

47.      Tieto úvahy ukazujú, že primerané usporiadanie postupu vyberania daní vyžaduje komplexné posúdenie, ktoré prislúcha vnútroštátnemu normotvorcovi, ak vykonáva svoju legislatívnu právomoc v oblasti priamych daní.(28) V takom prípade, o aký ide v prejednávanej veci, vnútroštátny normotvorca v každom prípade zjavne neprekračuje svoju voľnú úvahu(29) tým, že stanovuje zrážkovú daň, hoci by sa mohol opierať o dvojstranné zmluvy týkajúce sa administratívnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok v zahraničí.

48.      Nakoniec sa zdá sporné, či prípadné znevýhodnenie, pokiaľ ide o viazanosť likvidity, ktoré podľa Komisie hrozí z dôvodu okamžitej splatnosti zrážkovej dane, je ešte relevantné vzhľadom na nedávnu judikatúru Súdneho dvora. Súdny dvor sa tak vo svojom nedávnom rozsudku Lidl(30) o tejto problematike nezmieňuje, zatiaľ čo generálna advokátka Sharpston dospela k inému záveru ako Súdny dvor práve z dôvodu znevýhodnenia v oblasti viazanosti likvidity.(31) Ak by však bolo potrebné potvrdiť, že účinky likvidity už trochu stratili svoju relevantnosť, predstavovalo by to zvrat oproti judikatúre, ktorú výslovne uviedla generálna advokátka Sharpston.(32)

49.      Podľa môjho názoru môže byť znevýhodnenie v oblasti viazanosti likvidity plne relevantné pri posúdení proporcionality ustanovenia vnútroštátneho práva. V prejednávanej veci je však sporné, či takéto znevýhodnenie má skutočne významný vplyv. Počas pojednávania belgická vláda totiž uviedla, že podniky usadené na vnútroštátnom území, v ktorých prípade sú príjmy z úrokov začlenené do všeobecného základu dane z príjmu právnických osôb, musia v bežnom zdaňovacom období platiť preddavky na daň. Preto by v praxi mala byť zrážková daň z hnuteľného majetku splatná len o trochu skôr ako preddavky na daň z príjmov právnických osôb za úroky prijaté rezidentmi. Mierne znevýhodnenia viazanosti likvidity, ktoré by z toho mohli napriek všetkému vyplývať, by mali byť v každom prípade vyvážené zjednodušením správy, ktorého sa môže dosiahnuť zrážkovou daňou.

50.      Vyberanie zrážkovej dane z hnuteľného majetku teda nepredstavuje protiprávnu diskrimináciu.

51.      Zostáva overiť, či je v rozpore so slobodou usadiť sa. Nerovnosť v zaobchádzaní medzi čisto vnútornými a cezhraničnými situáciami robí založenie dcérskej spoločnosti v inom členskom štáte menej atraktívne. Z toho vyplývajúce obmedzenie slobody usadiť sa je však odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu. Sporný rozdiel v zaobchádzaní totiž slúži – ako už bolo vysvetlené – na zabezpečenie účinného výberu dane.

52.      Ako čiastkový záver je teda potrebné konštatovať, že články 52 ES a 58 ES nebránia zrážkovej dani z platieb úrokov spoločnostiam nerezidentom z dôvodu, že je s ním pre poskytovateľov pôžičky spojené dodatočné zaťaženie, ktoré neexistuje, ak sú úroky zaplatené rezidentom.

2.      O finančných nevýhodách vyplývajúcich zo zrážkovej dane z hnuteľného majetku

53.      Spoločnosť Truck Center tvrdí, že zrážková daň z hnuteľného majetku znevýhodňuje z finančného hľadiska jej možnosť prijať pôžičku od jej materskej spoločnosti v inom členskom štáte. Príjemca úrokov z nich musí okrem zrážkovej dane vo výške 15 %, ktorú je potrebné zaplatiť v Belgicku, odviesť ešte daň z príjmu právnických osôb vo svojom sídle v Luxembursku. Truck Center tvrdí, že kumulované zdanenie v Belgicku a v Luxembursku je vyššie než zdanenie uplatňované na úroky zaplatené príjemcom rezidentom v Belgicku. Belgická vláda to nespochybňuje.

54.      Ako vysvetľuje Truck Center, belgická vláda a Komisia, zmluva úplne nezamedzuje tomuto dvojitému zdaneniu. Článok 23 ods. 1 bod 2 písm. b) zmluvy totiž umožňuje započítanie zrážkovej dane len do výšky zodpovedajúcej dani vybratej pri zdroji v Luxembursku z obdobných príjmov priznaných rezidentom v Belgicku. Keďže Luxemburské veľkovojvodstvo v skutočnosti nevyberá zrážkovú daň, nie je možné v Luxembursku započítať zrážkovú daň, ktorá bola vybratá v Belgicku. Táto zrážková daň vybratá v Belgicku sa odpočíta len od základu dane z príjmu právnických osôb v Luxembursku.

55.      Na rozdiel od Truck Center sa členské štáty, ktoré predložili pripomienky, domnievajú, že pri porovnávaní nemožno zohľadniť zdanenie v Luxembursku. Porovnávajú výlučne zrážkovú daň z úrokov zaplatených nerezidentom, ktorá je splatná v Belgicku, so zdanením úrokov prijatých rezidentmi.

56.      S týmto musím len súhlasiť. V rozsudku Kerckhaert a Morres totiž Súdny dvor rozhodol, že základné slobody nemôžu v konečnom dôsledku pomôcť, ak nepriaznivé následky vyplývajú z paralelného výkonu daňových právomocí dvoma členskými štátmi.(33)

57.      Súdny dvor naopak odkázal na zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, aké uvádza článok 220 Zmluvy ES (teraz článok 293 ES). Tieto zmluvy slúžia na odstránenie alebo zmiernenie negatívnych účinkov na fungovanie vnútorného trhu, ktoré vyplývajú z koexistencie vnútroštátnych daňových systémov.(34)

58.      Podľa Súdneho dvora právo Spoločenstva vo svojom súčasnom stave nestanovuje všeobecné kritériá na rozdelenie právomocí medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o zamedzenie dvojitého zdanenia v rámci Európskeho spoločenstva. Z toho vyvodzuje, že členským štátom prislúcha prijať opatrenia nevyhnutné na zamedzenie dvojitého zdanenia najmä tým, že uplatnia kritériá na rozdelenie právomocí používané v medzinárodnej daňovej praxi.(35)

59.      Belgické kráľovstvo a Luxemburské veľkovojvodstvo, ktoré boli vedené týmto cieľom, uzavreli zmluvu, ktorá dvojité zdanenie predsa len zmierňuje. V tejto súvislosti nemožno členským štátom vytýkať, že zostali stáť v polovici cesty a že v prípade, o aký ide v spore vo veci samej, nezamedzili dvojitému zdaneniu. Keďže sa zdá, že Súdny dvor z dôvodu nedostatku ustanovení práva Spoločenstva v oblasti rozdelenia daňových právomocí nakoniec dokonca predpokladá neobmedzený prístup dvoch štátov k tomu istému daňovému substrátu, nemožno kritizovať len čiastočné zamedzenie dvojitého zdanenia. Postup pre budúce prípady tohto druhu však upravuje smernica 2003/49.

60.      Preskúmanie rozsudkov Denkavit(36) a Amurta(37) neumožňuje dospieť k odlišnému záveru. Tieto rozsudky sa týkali zrážkových daní uplatňovaných na dividendy vyplatené zahraničným spoločnostiam. Rozdeľovanie dividend príjemcom, ktorí podliehali v tuzemsku dani z príjmu právnických osôb, bolo naopak od týchto zrážkových daní oslobodené, aby sa vyhlo reťazovému zdaneniu. Dividendy totiž u príjemcu znovu podliehajú dani z príjmov právnických osôb.

61.      V súhrne Súdny dvor zastával názor, že len čo členský štát schváli systém smerujúci k zamedzeniu dvojitého hospodárskeho zdanenia dividend, musí tento systém rovnakým spôsobom uplatniť na všetkých príjemcov dividend, ktorí podliehajú dotknutému zdaneniu. Príjemcovia rezidenti a príjemcovia, ktorí majú svoje sídlo v inom členskom štáte, sa totiž nachádzajú v porovnateľnej situácii, pokiaľ ide o hospodárske dvojité zdanenie.(38)

62.      Skutkový stav a právny rámec v tejto veci sa však odlišujú od skutkového stavu a právneho rámca v už citovaných veciach. Systémy smerujúce k zamedzeniu dvojitého hospodárskeho zdanenia dividend vyplatených príjemcovi, ktorý podlieha dani z príjmov právnických osôb, ktoré boli predmetom už citovaných rozsudkov, oslobodzovali dividendy na strane príjemcu od daní, pretože dotknuté príjmy už raz podliehali dani z príjmu právnických osôb v spoločnosti, ktorá dividendy rozdeľovala.

63.      Ustanovenia týkajúce sa zrážkovej dane tento cieľ nesledujú. Belgické kráľovstvo síce rovnako oslobodzuje úroky zaplatené rezidentom od zrážkovej dane. Toto ustanovenie však neslúži na to, aby boli úroky s konečnou platnosťou oslobodené od dane. Okrem toho neexistuje žiaden dôvod to urobiť. Na rozdiel od dividend sa totiž úroky neplatia už zo zdanených príjmov rozdeľujúcej spoločnosti. Naopak, úroky sú zaťažené daňou z príjmu právnických osôb až v okamihu, keď sú prijaté príjemcom.

64.      Ak sú úroky zaplatené príjemcom so sídlom v zahraničí, Belgické kráľovstvo vyberá z týchto úrokov časť dane, ktorá mu prislúcha podľa zmluvy, pričom tento výber sa uskutočňuje pri zdroji, pretože je ťažké vyberať dane od príjemcov so sídlom v zahraničí. Keďže zdanenie úrokov prijatých rezidentmi nenastoľuje tento typ problému, nie je v tomto prípade potrebná zrážková daň. V konečnom dôsledku sa tak vyberá jedna a tá istá daň, avšak len od rôznych osôb.

65.      V dôsledku toho treba pri porovnaní zohľadniť na jednej strane zrážkovú daň odvedenú z úrokov v Belgicku a na druhej strane zdanenie úrokov zaplatených daňovníkmi rezidentmi.

66.      V tejto súvislosti podľa judikatúry Súdneho dvora môžu poskytovatelia služieb, ktorí sú zdaňovaní čiastočne, podliehať konečnému zdaneniu jednotnou sadzbou pod podmienkou, že nie je vyššie ako daň, ktorá sa uplatňuje na príjmy rovnakej povahy, ktoré dosiahli rezidenti.(39)

67.      V dotknutých zdaňovacích obdobiach dosahovala zrážková daň 13,39 % až 15 %, pričom sadzba dane z príjmu právnických osôb sa podľa údajov návrhu na začatie prejudiciálneho konania pohybovala medzi 28 % a 39 %, takže všeobecne sa netreba obávať, že úroky zaplatené v zahraničí boli zdanené vyššou sadzbou. Na rozdiel od zdanenia fyzických osôb, o ktoré išlo napríklad v rozsudku Gerritse,(40) je porovnanie ešte uľahčené tým, že daň z príjmov právnických osôb sa vyberá v pevnej, a nie v progresívnej sadzbe, a že nie je potrebné zohľadniť nezdaniteľné existenčné minimum.

68.      Ako však Komisia správne uvádza, pri porovnaní zostáva ešte neznáma: od paušálnej zrážkovej dane nemôžu byť na rozdiel od stanovenia dane z príjmu právnických osôb odpočítané prevádzkové náklady.

69.      Vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa obmedzenej daňovej povinnosti Súdny dvor považoval za neodôvodnenú nerovnosť v zaobchádzaní, ak sa nerezidentom zakazuje odpočet prevádzkových nákladov, ktoré majú priamu hospodársku súvislosť s činnosťou, ktorá je predmetom dane, zatiaľ čo rezidenti si mohli prevádzkové náklady odpočítať.(41)

70.      V týchto veciach však príjmy plne podliehali dani v štáte, v ktorom sa poskytovala služba, a boli pravdepodobne oslobodené od dane v štáte sídla adresáta poskytovania služby alebo tam boli veľkou mierou znížené v dôsledku započítania dane zaplatenej v zahraničí. Bolo teda v súlade so zásadou daňovej symetrie, aby sa prevádzkové náklady zahrnuli do zdaniteľného základu v štáte, ktorý v zásade vyberá dane z dotknutých príjmov.(42) Luxemburské veľkovojvodstvo a Belgické kráľovstvo sa v prejednávanej veci naopak dohodli, že právo zdaniť úroky belgického pôvodu – bez ohľadu na zrážkovú daň uplatniteľnú v Belgicku vo výške 15 % – prislúcha Luxembursku. Zdalo by sa teda logické, aby prevádzkové náklady boli rovnako zahrnuté v rámci zdanenia v Luxembursku.

71.      Nezávisle od tejto otázky z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, že odpočet nákladov bol v spore vo veci samej spochybnený. Navyše prevádzkové náklady by v prípade pôžičiek medzi združenými podnikmi nemali dosiahnuť výraznejší rozsah.

V –    Návrh

72.      Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálnu otázku odpovedal takto:

Články 52 ES a 58 ES nebránia vnútroštátnej zrážkovej dani z úrokov z pôžičky zaplatených príjemcami so sídlom v inom členskom štáte, ak sú úroky z pôžičky zaplatené spoločnostiam rezidentom síce oslobodené od tejto zrážkovej dane, ale na strane príjemcov úrokov podliehajú prinajmenšom tej istej výške dane z príjmov právnických osôb.

1 – Jazyk prednesu: nemčina.

2 – Tento bod 1 sa týka určitých finančných inštitúcií.

3 – Pozri najmä rozsudky z 21. septembra 2000, Borawitz, C-124/99, Zb. s. I-7293, bod 17; z 8. júna 2006, WWF Italia a i., C-60/05, Zb. s. I-5083, bod 18, a z 22. mája 2008, citiworks, C-439/06, Zb. s. I-3913, bod 21.

4 – Pozri najmä rozsudky zo 7. septembra 2004, Manninen, C-319/02, Zb. s. I-7477, bod 19; z 12. septembra 2006, Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas, C-196/04, Zb. s. I-7995, bod 40; z 12. decembra 2006, Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation, C-374/04, Zb. s. I-11673, bod 36, a z 8. novembra 2007, Amurta, C-379/05, Zb. s. I-9569, bod 16.

5 – Pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. mája 1998, Gilly, C-336/96, Zb. s. I-2793, body 24 a 30; z 21. septembra 1999, Saint-Gobain ZN, C-307/97, Zb. s. I-6161, bod 57; Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation, už citovaný v poznámke pod čiarou 4, bod 52, a Amurta, už citovaný v poznámke pod čiarou 4, bod 17.

6 – Smernica Rady z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Ú. v. EÚ L 157, s. 49; Mim. vyd. 09/001, s. 380).

7 – Za daňovníkov rezidentov sa rovnako považujú prevádzkarne spoločností so sídlom v inom členskom štáte, ako vysvetľuje belgická vláda.

8 – Pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. mája 2007, Holböck, C-157/05, Zb. s. I-4051, bod 22, ktorý odkazuje na rozsudky Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas, už citovaný v poznámke pod čiarou 4, body 31 až 33; Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation, už citovaný v poznámke pod čiarou 4, body 37 a 38; Test Claimants in the FII Group Litigation, C-446/04, Zb. s. I-11753, bod 36, a z 13. marca 2007, Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation, C-524/04, Zb. s. I-2107, body 26 až 34.

9 – Rozsudky z 13. apríla 2000, Baars, C-251/98, Zb. s. I-2787, body 21 a 22; Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation, už citovaný v poznámke pod čiarou 4, bod 39; z 18. júla 2007, Oy AA, C-231/05, Zb. s. I-6373, bod 20, a z 26. júna 2008, Burda, C-284/06, Zb. s. I-4571, bod 69.

10 – Pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. januára 2006, Bouanich, C-265/04, Zb. s. I-923, bod 51.

11 – Pozri najmä bod I 3 (dlhodobé pôžičky s cieľom vytvoriť alebo zachovať trvalé hospodárske prepojenie ako priame investície) nomenklatúry kapitálových pohybov v prílohe I k smernici Rady 88/361/EHS z 24. júna 1988, ktorou sa vykonáva článok 67 Zmluvy [článok bol zrušený Amsterdamskou zmluvou] (Ú. v. ES L 178, s. 5; Mim. vyd. 10/001, s. 10).

12 – Rozsudky Oy AA, už citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 24; Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 33, a Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 34.

13 – Súdny dvor rovnako dospel k tomuto záveru, ktorý sa týka vzťahu medzi slobodou usadiť sa a voľného pohybu kapitálu, napríklad v rozsudku zo 6. decembra 2007, Columbus Container Services, C-298/05, Zb. s. I-10451, bod 56.

14 – Rozsudky z 12. decembra 2002, Lankhorst-Hohorst, C-324/00, Zb. s. I-11779, bod 26; Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 25, a zo 17. januára 2008, N. V. Lammers & Van Cleeff, C-105/07, Zb. s. I-173, body 16 a 17.

15 – Pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. decembra 1990, SARPP, C-241/89, Zb. s. I-4695, bod 8; z 29. apríla 2004, Weigel, C-387/01, Zb. s. I-4981, bod 44; z 21. februára 2006, Ritter-Coulais, C-152/03, Zb. s. I-1711, bod 29, a z 26. februára 2008, Mayr, C-506/06, Zb. s. I-1017, bod 43.

16 – Pozri len rozsudky Saint-Gobain ZN, už citovaný v poznámke pod čiarou 5, bod 35; zo 14. decembra 2000, AMID, C-141/99, Zb. s. I-11619, bod 20; z 23. februára 2006, Keller Holding, C-471/04, Zb. s. I-2107, bod 29, a z 15. mája 2008, Lidl Belgium, C-414/06, Zb. s. I-3601, bod 18.

17 – Rozsudky Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 43 a tam citovaná judikatúra; zo 14. decembra 2006, Denkavit Internationaal a Denkavit France, C-170/05, Zb. s. I-11949, bod 22, a Burda, už citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 77. Nedávna judikatúra v oblasti práva spoločností v podstate nič nezmenila na tomto konštatovaní: pozri najmä rozsudky z 9. marca 1999, Centros, C-212/97, Zb. s. I-1459; z 5. novembra 2002, Überseering, C-208/00, Zb. s. I-9919, a z 30. septembra 2003, Inspire Art, C-167/01, Zb. s. I-10155. K tomu pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro 22. mája 2008 vo veci Cartesio, C-210/06, vec v konaní na Súdnom dvore, bod 22 a nasl. V týchto veciach nie je v podstate spochybnené použitie sídla ako kritéria spojitosti. Týkajú sa skôr toho, čo je potrebné považovať za sídlo, to znamená spôsobu, ktorým možno vykladať pojem sídlo.

18 – Pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 43 a tam citovanú judikatúru; Denkavit Internationaal a Denkavit France, už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 22, a Burda, už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 77.

19 – Rozsudky z 30. novembra 1995, Gebhard, C-55/94, Zb. s. I-4165, bod 37; z 5.októbra 2004, CaixaBank France, C-442/02, Zb. s. I-8961, bod 11; Columbus Container Services, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, bod 34, a z 28. februára 2008, Deutsche Shell, C-293/06, Zb. s. I-1129, bod 28. Čo sa týka vzťahov medzi diskrimináciou a prekážkami, pozri rovnako moje návrhy zo 4. septembra 2008, ktoré som predniesla vo veci UTECA, C-222/07, vec v konaní, bod 77.

20 – Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. februára 1995, Schumacker, C-279/93, Zb. s. I-225; Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 46), a Denkavit Internationaal a Denkavit France, už citovaný v poznámke pod čiarou 18, body 24 a 25.

21 – Rozsudok z 3. októbra 2006, FKP Scorpio Konzertproduktionen, C-290/04, Zb. s. I-9461, body 33 až 35.

22 – Návrhy z 3. apríla 2008 vo veci Huber, C-524/06, vec v konaní na Súdnom dvore, bod 7.

23 – Pozri v tomto zmysle rozsudky Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 64; Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 47, a Lidl Belgium, už citovaný v poznámke pod čiarou 16, bod 27.

24 – Rozsudok FKP Scorpio Konzertproduktionen, už citovaný v poznámke pod čiarou 21, bod 36.

25 – Smernica Rady z 15. marca 1976 o vzájomnej pomoci pri refundácii pohľadávok vyplývajúcich z činností, ktoré tvoria časť systému financovania Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu a o poľnohospodárskych poplatkoch a clách (Ú. v. ES L 73, s. 18; Mim. vyd. 02/001, s. 44).

26 – Smernica Rady z 15. júna 2001, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 76/308/EHS o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok pochádzajúcich z operácií tvoriacich súčasť systému financovania Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu a poľnohospodárskych odvodov a colných poplatkov a v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty a niektorými spotrebnými daňami (Ú. v. ES L 175, s. 17; Mim. vyd. 02/012, s. 27).

27 – Moniteur belge zo 6. júla a z 23. decembra 1956.

28 – Pozri judikatúru citovanú v poznámke pod čiarou 4.

29 – Pozri tiež vo vzťahu k voľnej úvahe normotvorcu moje návrhy zo 4. septembra 2008 vo veci UTECA, rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 60, a z 11. septembra 2008 vo veci Lahti Energia Oy, C-317/07, vec v konaní na Súdnom dvore, bod 94 a tam citovaná judikatúra.

30 – Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 16.

31 – Pozri návrhy z 18. februára 2008 k rozsudku Lidl Belgium, C-414/06 (rozsudok z 15. mája 2008, Zb. s. I-3601), bod 28 a nasl.

32 – V poznámke pod čiarou 24 návrhov k rozsudku Lidl, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston, sa odkazuje na rozsudky z 8. marca 2001, Metallgesellschaft a i., C-397/98 a C-410/98, Zb. s. I-1727, body 44, 54 a 76; z 21. novembra 2002, X a Y, C-436/00, Zb. s. I-10829, body 36 až 38; z 8. júna 2004, De Baeck, C-268/03, Zb. s. I-5961, bod 24; Test Claimants in the FII Group Litigation, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, body 96, 97, 153 a 154, a z 29. marca 2007, Rewe Zentralfinanz, C-347/04, Zb. s. I-2647, bod 29.

33 – Rozsudok zo 14. novembra 2006, Kerckhaert a Morres, C-513/04, Zb. s. I-10967, bod 20. Pozri rovnako rozsudok Columbus Container Services, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, bod 43.

34 – Rozsudky zo 14. novembra 2006, Kerckhaert a Morres, už citovaný v poznámke pod čiarou 33, bod 21, a Columbus Container Services, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, bod 44.

35 – Rozsudky zo 14. novembra 2006, Kerckhaert a Morres, už citovaný v poznámke pod čiarou 33, bod 22, a Columbus Container Services, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, bod 45.

36 – Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 18.

37 – Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 4.

38 – Rozsudky Denkavit Internationaal a Denkavit France, už citovaný v poznámke pod čiarou 36, body 35 až 37, a Amurta, už citovaný v poznámke pod čiarou 4, body 38 až 40.

39 – Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júna 2003, Gerritse, C-234/01, Zb. s. I-5933, bod 55.

40 – Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 39.

41 – Rozsudky Gerritse, už citovaný v poznámke pod čiarou 39, bod 27; FKP Scorpio Konzertproduktionen, už citovaný v poznámke pod čiarou 21, body 50 až 52; zo 6. júla 2006, Conijn, C-346/04, Zb. s. I-6137, bod 26, a z 15. februára 2007, Centro Equestre da Lezíria Grande, C-345/04, Zb. s. I-1425, bod 24.

42 – O zásade daňovej symetrie pozri rozsudok Lidl, už citovaný v poznámke pod čiarou 16, bod 33.