Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

References to this case

Share

Highlight in text

Go

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

YVES BOT

prednesené 9. júla 2009 (1)

Vec C-182/08

Glaxo Wellcome GmbH & Co.

proti

Finanzamt München II

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundesfinanzhof (Nemecko)]

„Sloboda usadiť sa – Voľný pohyb kapitálu – Daň z príjmov právnických osôb – Rozdelenie dividend – Daňový úver – Rozdielne zaobchádzanie s akcionármi rezidentmi a akcionármi nerezidentmi – Dvojstranná dohoda na zamedzenie dvojitého zdanenia – Daňové zvýhodnenie týkajúce sa odpočítania strát vzťahujúcich sa na odpis z hodnoty účastí – Vylúčenie, ak akcionár rezident nadobudol svoje účasti od akcionára nerezidenta – Prekážka – Odôvodnenie – Boj proti daňovým únikom – Proporcionalita“





1.        Výklad požadovaný týmto návrhom na začatie prejudiciálneho konania sa týka daňovej právnej úpravy v rámci vnútroštátneho režimu, ktorý má zabrániť dvojitému hospodárskemu zdaneniu pri rozdelení ziskov spoločnosťou rezidentom svojim akcionárom.

2.        Ide o určenie, či členský štát môže obmedziť možnosť zdaniteľnej osoby rezidenta odpočítať zo svojich zdaniteľných príjmov straty vzťahujúce sa na čiastočný odpis účastí, ktoré nadobudla v spoločnosti rezidentovi, ak táto spoločnosť nadobudla svoje účasti od akcionára, ktorý má bydlisko alebo sídlo v inom členskom štáte.

3.        Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi spoločnosťou Glaxo Wellcome GmbH & Co. a Finanzamt München II(2) vo veci určenia jej zdaniteľných príjmov za roky 1995 až 1998. Tento spor vznikol v rámci celkovej reštrukturalizácie skupiny Glaxo Wellcome, ktorej spoločnosti majú sídlo v rôznych členských štátoch, konkrétne v Spolkovej republike Nemecko a v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska.

4.        V súlade s uplatniteľnou právnou úpravou akcionár, ktorý má bydlisko alebo sídlo v Nemecku a ktorému sa vyplácajú dividendy spoločnosti so sídlom v tom istom členskom štáte, môže odpočítať zo svojich zdaniteľných príjmov nielen sumu dane, ktorú rozdeľujúca spoločnosť už zaplatila zo svojich ziskov, a to vďaka započítaniu dane, ale tiež zníženie ziskov spojených so znehodnotením jeho podielov.

5.        Daňový úver je v zásade vyhradený iba pre akcionárov rezidentov. Táto právna úprava však mohla byť obídená, aby umožnila akcionárom, ktorí majú bydlisko alebo sídlo v inom členskom štáte a nepodliehajú dani v tomto štáte, neoprávnene požívať túto daňovú výhodu.

6.        Na účely boja proti tejto praxi nemecká vláda prijala sporné daňové opatrenie.

7.        Súdny dvor má v predmetnej veci preskúmať, či toto opatrenie predstavuje obmedzenie slobody usadiť sa v zmysle článku 43 ES alebo pohybu kapitálu v zmysle článku 56 ods. 1 ES, prípadne či toto obmedzenie môže byť odôvodnené.

8.        Na účely tejto analýzy navrhujem Súdnemu dvoru v prvom rade preskúmať, najmä z hľadiska práva Spoločenstva a osobitne článku 56 ES, zlučiteľnosť režimu, do ktorého patrí sporné daňové opatrenie a ktorý vylučuje výhodu daňového úveru pre akcionárov, ktorí nemajú bydlisko alebo sídlo v Nemecku.

9.        Ďalej na základe záverov tejto prvej analýzy vyzvem Súdny dvor, aby preskúmal, či článok 56 ES bráni právnej úprave členského štátu, ktorá obmedzuje možnosť zdaniteľnej osoby rezidenta odpočítať zo svojich zdaniteľných ziskov straty vzťahujúce sa na odpisy z hodnoty účastí, ktoré nadobudla v spoločnosti rezidentovi, ak táto spoločnosť nadobudla svoje podiely od zdaniteľnej osoby, ktorá má bydlisko alebo sídlo v inom členskom štáte, hoci priznáva takúto možnosť zdaniteľnej osobe, ktorá ich nadobudla od zdaniteľnej osoby rezidenta.

10.      V týchto návrhoch vysvetlím, že takáto právna úprava skutočne predstavuje obmedzenie pohybu kapitálu v zmysle článku 56 ES. Uvediem však, v akej miere môže byť takéto obmedzenie odôvodnené nevyhnutnosťou predchádzať daňovým únikom, a vysvetlím, za akých podmienok sa môže považovať za primeranú z hľadiska tohto cieľa.

I –    Právny rámec

A –    Právna úprava Spoločenstva

11.      Článok 43 prvý odsek ES zakazuje obmedzenia slobody usadiť sa štátnych príslušníkov jedného členského štátu na území iného členského štátu. Podľa článku 43 druhého odseku ES sloboda usadiť sa zahŕňa aj právo začať vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ako aj právo založiť a viesť podniky.

12.      V zmysle článku 48 prvého odseku ES aj spoločnosti, ktoré boli založené podľa zákonov členského štátu a majú svoje sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti v Spoločenstve, požívajú práva zavedené článkom 43 ES.

13.      Okrem toho v zmysle článku 56 ods. 1 ES sú zakázané všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami.(3)

14.      S touto zásadou sú však spojené výnimky uvedené v článkoch 57 ES a 58 ES. Článok 57 ES upravuje iba vzťahy s tretími krajinami a týka sa pohybu kapitálu, ktorý sa považuje sa osobitne citlivý.

15.      Pokiaľ ide o článok 58 ES, ten upravuje právomoci vyhradené členským štátom, ktoré im umožňujú obmedziť pohyb kapitálu určený tak do iných členských štátov, ako aj do tretích krajín, alebo pochádzajúci z uvedených členských štátov či tretích krajín. Stanovuje:

„1.   Ustanovenia článku 56 [ES] majú bez toho, aby boli dotknuté práva členských štátov:

a)      uplatňovať príslušné ustanovenia ich daňových zákonov, ktoré rozlišujú daňových poplatníkov podľa miesta bydliska alebo podľa miesta, kde investovali kapitál;

b)      prijať všetky potrebné opatrenia, najmä v oblasti daňového systému a dohľadu nad finančnými inštitúciami, aby sa zabránilo porušovaniu vnútroštátnych predpisov, alebo stanoviť postupy na ohlasovanie kapitálových pohybov na štatistické alebo správne účely alebo prijať opatrenia, ktoré možno odôvodniť verejným záujmom či verejnou bezpečnosťou.

…

3.     Opatrenia a postupy uvedené [v odseku] 1... však nesmú byť prostriedkom pre svojvoľnú diskrimináciu alebo skryté obmedzovanie voľného pohybu kapitálu a platieb vymedzených v článku 56 [ES].“

16.      Z judikatúry vyplýva, že medzi opatreniami, ktoré možno považovať za nevyhnutné na odstránenie porušení právnych predpisov členského štátu, sa nachádzajú najmä tie, ktoré sú určené na boj proti daňovým únikom.(4)

17.      Okrem toho zoznam odôvodnených opatrení uvedený v článku 58 ods. 1 písm. b) ES nie je obmedzujúci. Súdny dvor uznal, že sloboda pohybu kapitálu, ako aj iné slobody pohybu, mohla byť obmedzená z iných dôvodov, považovaných za naliehavý dôvod alebo požiadavku verejného záujmu.(5) Opakovane sa rozhodlo, že nevyhnutnosť zabezpečiť súdržnosť vnútroštátneho daňového režimu a bojovať proti zneužívajúcim postupom predstavujú naliehavé dôvody všeobecného záujmu, ktoré môžu odôvodniť obmedzenie slobody pohybu kapitálu.(6)

18.      Bez ohľadu na to, aký je uvedený dôvod, však treba, aby dotknuté opatrenie bolo spôsobilé dosiahnuť cieľ, ktorý sleduje, a aby nešlo nad rámec toho, čo je nevyhnutné na tento účel.

B –    Vnútroštátne právo

1.      Nemecký režim daňového zaobchádzania s rozdelenými ziskami

a)      Situácia akcionárov rezidentov

19.      Všetky príjmy fyzických osôb považovaných za osoby, ktoré majú z daňového hľadiska bydlisko v Nemecku, dosiahnuté v ktorejkoľvek krajine, podliehajú dani v rámci režimu nazývaného „neobmedzená daňová povinnosť“ alebo „celkové zdanenie“.

20.      Ak sa im vypláca dividenda, zo svojich zdaniteľných príjmov môžu odpočítať na jednej strane daň z príjmov právnických osôb, ktorú rozdeľujúca spoločnosť už zaplatila, a na druhej strane straty spôsobené čiastočnými odpismi z hodnoty účastí, ktoré ovládajú v tejto spoločnosti.

i)      Systém celkového započítania a daňový úver priznaný akcionárom rezidentom

21.      Spolková republika Nemecko uplatňuje daňový systém nazývaný „celkové započítanie“ v prospech zdaniteľných osôb, ktoré sú rezidentmi. Tento systém umožňuje vyhnúť sa dvojitému hospodárskemu zdaneniu, ktoré vzniká v rámci rozdeľovania dividend. Tieto posledné uvedené sa totiž zdaňujú dvom rôznym zdaniteľným osobám, po prvé spoločnosti v rámci zdanenia ziskov a potom po druhé akcionárovi, ktorému sa rozdeľujú v rámci dane z príjmov právnických osôb alebo dane z príjmov podľa toho, či je tento akcionár právnickou osobou, alebo jednotlivcom.

22.      Podľa tohto systému každé rozdelenie dividend spoločnosťou rezidentom akcionárovi rezidentovi priznáva v prospech posledného uvedeného daňový úver zodpovedajúci podielu sumy dane z príjmov právnických osôb zaplatenej rozdeľujúcou spoločnosťou. Tento daňový úver sa započíta buď na daň z príjmu akcionára, ak je fyzickou osobou,(7) alebo na daň z príjmov právnických osôb, ak je spoločnosťou.(8) Daňový úver tak môže byť odpočítaný zo sumy dlžnej akcionárom z dôvodu jeho zdaniteľných príjmov.

23.      Podľa článku 36 ods. 4 druhého pododseku EStG sa môže toto započítanie zmeniť na vrátenie, ak je daňový dlh zdaniteľnej osoby nižší ako suma dane z príjmov právnických osôb, ktorá bola zaplatená na vstupe.

24.      Tieto ustanovenia majú za následok, že zisky rozdelené spoločnosťami rezidentmi sú zdanené jedenkrát v rámci spoločnosti, a pokiaľ ide o konečného akcionára, sú zdanené iba v rozsahu, v akom daň z príjmov alebo daň z príjmov právnických osôb tohto akcionára prekračuje daňový úver, na ktorý má právo.

ii)    Čiastočný odpis z hodnoty účastí

25.      Ako som uviedol, nemecká zdaniteľná osoba môže tiež odpočítať zo svojich zdaniteľných príjmov straty spojené s čiastočným odpisom účastí, ktoré má v spoločnosti. Čiastočný odpis zodpovedá zníženiu ceny akcie, keď sa dividendy spoločnosti rozdeľujú. V zásade sa cena akcie znižuje o sumu rozdelených ziskov. Ak je teda účasť zdaniteľnej osoby v spoločnosti súčasťou jej prevádzkového kapitálu, článok 6 ods. 1 bod 1 EStG jej umožňuje v okamihu prijatia dividendy znížiť hodnotu tejto účasti vo svojej účtovnej uzávierke.

b)      Situácia akcionárov nerezidentov

26.      Zdaniteľné osoby, ktoré nemajú bydlisko alebo sídlo v Nemecku, v zásade nepodliehajú dani zo zisku, ktorý získajú v nadväznosti na rozdelenie dividend spoločnosťou rezidentom alebo na prevod podielov, ktoré vlastnia v tejto spoločnosti. Nemôžu využívať systém celkového započítania predpokladaného nemeckým daňovým systémom a nemôžu sa tak domáhať započítania zodpovedajúcej dane.

27.      Spolková republika Nemecko však 26. novembra 1964 uzavrela dohodu o odstránení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovým únikom so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska.(9)

28.      Podľa článku III dohody spoločnosti so sídlom v Spojenom kráľovstve podliehajú dani z príjmov právnických osôb v Nemecku iba v rozsahu, v akom vykonávajú svoju činnosť prostredníctvom stálych organizácií, ktoré majú sídlo v Nemecku.

29.      Okrem toho podľa článku XVIII ods. 1 písm. b) uvedenej dohody môžu využiť daňový úver spojený s rozdelením dividend spoločnosťou so sídlom v Nemecku, ak priamo alebo nepriamo ovláda aspoň 25 % hlasovacích práv tejto spoločnosti.

30.      Toto ustanovenie znie:

„S výnimkou ustanovení britskej právnej úpravy týkajúcej sa započítania dane splatnej na území mimo Spojeného kráľovstva na daň splatnú v Spojenom kráľovstve (ktoré sa nedotýkajú všeobecných zásad tu stanovených) sa daňový úver prizná:

…

b)      ak spoločnosť, ktorá je rezidentom Spolkovej republiky [Nemecko], vyplatí dividendu spoločnosti, ktorá je rezidentom Spojeného kráľovstva a ktorá priamo alebo nepriamo ovláda aspoň 25 % hlasovacích práv prvej spoločnosti, pri výpočte započítania... sa prihliadne na daň dlžnú v Spolkovej republike [Nemecko] spoločnosťou zo zisku, ktorý slúži na vyplatenie dividendy.“

c)      Ustanovenie § 50c ods. 1 a 4 EStG

31.      Toto ustanovenie upravuje situácie, v ktorých zdaniteľná osoba požívajúca právo na započítanie dane nadobudne od predávajúceho, ktorý nepožíva takéto právo, účasť v spoločnosti so sídlom v Nemecku.

32.      Ustanovenie § 50c EStG v znení vyplývajúcom zo zákona o zlepšení daňových podmienok s cieľom zabezpečiť hospodárske postavenie Nemecka na európskom vnútornom trhu(10) znie:

„1.   Zdaniteľná osoba požívajúca právo na započítanie dane z príjmov právnických osôb, ktorá nadobudne účasť v kapitálovej spoločnosti... podliehajúcej neobmedzenej daňovej povinnosti od majiteľa účastí nepožívajúceho takéto právo na započítanie... nemôže pri výpočte zisku prihliadnuť na zníženia zisku, ktoré vyplývajú

1)      z prihliadnutia na nižšiu čiastočnú hodnotu podielu alebo

2)      z prevodu alebo prechodu účasti

v roku nadobudnutia alebo v priebehu jedného z deviatich nasledujúcich rokov v rozsahu, v akom toto prihliadnutie na nižšiu čiastočnú hodnotu podielu alebo akékoľvek iné zníženie zisku vyplýva iba z rozdelenia ziskov alebo z prevodov zisku podľa dohôd o ovládaní a zníženia ziskov celkovo neprekračujú sumu blokovanú v zmysle odseku 4.

...

4.     Blokovaná suma zodpovedá rozdielu medzi nákladmi na nadobudnutie a nominálnou hodnotou podielu.“

2.      Nemecký režim daní v prípade reštrukturalizácií podnikov

33.      Mechanizmus uvedený v ustanovení § 50c EStG sa tiež môže týkať dvoch činností spojených s rozdeľovaním dividend, ktoré môžu nastúpiť v rámci niektorých reštrukturalizácií podnikov. Po prvé ide o prípad, v ktorom sú aktíva prevedené medzi kapitálovou spoločnosťou a osobnou spoločnosťou, uvedený v článku 4 ods. 4 až 6 zákona o daniach v prípade reštrukturalizácií podnikov z 28. októbra 1994(11), a po druhé prípad, v ktorom sa kapitálová spoločnosť zmení na osobnú spoločnosť podliehajúcu rovnakým ustanoveniam.(12)

II – Skutkové okolnosti a konanie v spore vo veci samej

34.      Nižšie uvedeným spôsobom zhrniem skutkové okolnosti, ktoré sa zdajú byť relevantné na účely môjho odôvodnenia.

35.      Predmetná vec sa týka určenia zdaniteľných ziskov žalobkyne vo veci samej, ktorá je spoločnosťou so sídlom v Nemecku, založenou vo forme komanditnej spoločnosti s ručením obmedzeným, za roky 1995 až 1998. Tento podnik vznikol zlúčením spoločností Glaxo Wellcome GmbH (ďalej len „GW-GmbH“) a Wellcome GmbH (ďalej len „W-GmbH“) 25. augusta 1995.

36.      Určenie ziskov tohto podniku vyvolalo množstvo ťažkostí, keďže skupina Glaxo Wellcome, do ktorej patrí, prešla v priebehu júna a júla 1995 celkovou reštrukturalizáciou.

37.      V rámci tejto reštrukturalizácie Glaxo Verwaltungs-GmbH (ďalej len „GV-GmbH“), ktorá je dcérskou spoločnosťou skupiny so sídlom v Nemecku, nadobudla od svojej materskej spoločnosti so sídlom v Spojenom kráľovstve(13) súbor účastí v GW-GmbH. Podľa Finanzamtu vytvorila táto operácia blokovanú sumu zaťažujúcu nadobudnuté podiely žalobkyne vo veci samej vo výške 22 887 706 DEM.

38.      Uvedená žalobkyňa rovnako nadobudla od oboch spoločností skupiny so sídlom v Spojenom kráľovstve súbor podielov W-GmbH, ktorá je dcérskou spoločnosťou skupiny so sídlom v Nemecku. Podľa Finanzamtu táto operácia tiež vytvorila blokovanú sumu zaťažujúcu nadobudnuté podiely tejto dcérskej spoločnosti vo výške 322 565 500 DEM.

39.      Žalobkyňa vo veci samej spochybnila na Finanzgericht München zákonnosť daňových výmerov, ktoré vydal Finanzamt, najmä jeho prihliadnutie na tieto blokované sumy. Vyššie uvedený orgán vyhovel tejto žalobe rozsudkom z 10. februára 2006. Finanzamt preto podal odvolanie na Bundesfinanzhof (Nemecko) a domáhal sa zrušenia tohto rozsudku.

III – Návrh na začatie prejudiciálneho konania

40.      Bundesfinanzhof rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Bránia [články 43 ES a 56 ES] právnej úprave členského štátu, podľa ktorej je v rámci vnútroštátneho systému započítania dane z príjmov právnických osôb vylúčený vplyv zníženia hodnoty podielov v dôsledku rozdelenia ziskov na vymeriavací základ dane, ak zdaniteľná osoba oprávnená na daňový úver na daň z príjmov právnických osôb nadobudla podiel v kapitálovej spoločnosti s neobmedzenou daňovou povinnosťou od vlastníka podielu, ktorý nebol oprávnený započítať daň, hoci pri nadobudnutí podielu od vlastníka podielu, ktorý je oprávnený započítať daň, takéto zníženie hodnoty znižuje vymeriavací základ dane nadobúdateľa?“

IV – Posúdenie

41.      Vnútroštátny súd sa svojou prejudiciálnou otázkou v podstate pýta, či články 43 ES a 56 ES bránia vnútroštátnej právnej úprave členského štátu, ktorá obmedzuje možnosť akcionára s bydliskom alebo so sídlom v tomto štáte odpočítať zo svojich zdaniteľných ziskov straty vzťahujúce sa na odpisy z hodnoty účastí, ktoré má v spoločnosti rezidentovi, ak táto spoločnosť nadobudla svoje podiely od akcionára, ktorý má bydlisko alebo sídlo v inom členskom štáte, hoci takúto možnosť priznáva zdaniteľnej osobe, ktorá nadobudla svoje podiely od akcionára rezidenta.

42.      Táto otázka v podstate pokrýva dve otázky. Predovšetkým ma vedie k preskúmaniu, či dotknutá právna úprava musí byť analyzovaná ako obmedzenie slobody usadiť sa v zmysle článku 43 ES alebo pohybu kapitálu v zmysle článku 56 ods. 1 ES. Ďalej ide o určenie, či v prípade kladnej odpovede na prvú otázku môže byť takéto obmedzenie odôvodnené.

43.      Pred preskúmaním otázky položenej vnútroštátnym súdom sa mi zdá užitočné pripomenúť hlavné smery judikatúry týkajúce sa vymedzenia právomoci členských štátov v oblasti zdaňovania dividend, osobitne tie, ktoré sa týkajú mechanizmov určených na predchádzanie situáciám dvojitého zdanenia ziskov spoločnosti a dosahu dvojstranných dohôd.(14)

A –    Hlavné smery judikatúry

1.      Všeobecný rámec

44.      Zdanenie dividend patrí medzi priame dane, ktoré doposiaľ nie sú predmetom žiadneho pridelenia výslovnej právomoci Spoločenstvu.(15) Členské štáty teda môžu suverénne definovať podmienky ich právomoci zdanenia, to znamená sadzbu, základ, postupy vymáhania a pôsobnosť ich právomoci zdanenia jednostranne alebo zmluvne prostredníctvom medzištátnych dohôd.(16)

45.      Ako pravidelne pripomína Súdny dvor, táto právomoc však musí byť vykonávaná v súlade s právom Spoločenstva, najmä so slobodami pohybu upravenými Zmluvou ES.(17)

46.      Vymedzenie právomoci členských štátov týmito slobodami pohybu sa prejavilo prostredníctvom dvoch zásad. Prvou z nich je zákaz diskriminačných opatrení. Podľa tejto zásady zdaniteľná osoba, ktorá pochádza z iného členského štátu, nemôže byť predmetom diskriminačného daňového zaobchádzania zo strany hostiteľského členského štátu. Druhá zásada je zásadou zákazu, zo strany členského štátu pôvodu, vytvárania prekážok výkonu slobody pohybu jedným z jeho štátnych príslušníkov. Ide o zákaz „prekážok na výstupe“.

47.      V rámci slobody pohybu kapitálu uplatňovanej na zdanenie zisku spoločností sa tieto dve zásady prejavujú v judikatúre zákazom na jednej strane daňových opatrení členského štátu, ktoré bránia zhromažďovaniu kapitálu v tomto členskom štáte zahraničnými spoločnosťami, a na druhej strane daňových opatrení členského štátu odrádzajúcich zdaniteľné osoby tohto štátu od investovania svojho kapitálu do spoločností usadených v zahraničí.

48.      V súlade so zásadou zákazu diskriminácie členský štát nemôže uplatňovať rozdielne daňové pravidlá na porovnateľné situácie alebo rovnaké daňové pravidlo na rôzne situácie.(18) Táto zásada okrem toho nezakazuje iba zjavné diskriminácie založené na štátnej príslušnosti.(19) Bráni tiež každej diskriminácii, ktorá na základe iných rozlišovacích kritérií vedie k tomu istému výsledku.

49.      Ako som už uviedol v mojich návrhoch prednesených vo veci, ktorá viedla k vydaniu už citovaného rozsudku Orange European Smallcap Fund, zásada zákazu diskriminácie a výlučná právomoc členských štátov boli konfrontované v oblasti priamych daní, osobitne pokiaľ ide o vnútroštátne opatrenia upravujúce rozdielne zaobchádzanie v závislosti od bydliska zdaniteľnej osoby.

50.      Na jednej strane totiž práve kritérium daňovej rezidencie v zásade vymedzuje právomoci členských štátov týkajúce sa daní. Členské štáty tak všeobecne zdaňujú fyzické osoby a právnické osoby ako zdaniteľné osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo na ich území a môžu zdaňovať zdaniteľné osoby nerezidentov z príjmov, ktoré pochádzajú z činností vykonávaných na tomto území. Rovnako upravujú daňové zvýhodnenia, ktorých využitie sa obmedzuje na zdaniteľné osoby rezidentov, ako napríklad opatrenia určené na prihliadnutie na ich osobnú a rodinnú situáciu, okolnosť, ktorú môžu najlepšie využiť. Súdny dvor v tejto súvislosti uznal, že situácia zdaniteľných osôb rezidentov a zdaniteľných osôb nerezidentov nebola vo všeobecnosti porovnateľná.(20)

51.      Na druhej strane vnútroštátna právna úprava členského štátu, ktorá vyhradzuje daňové výhody pre rezidentov vnútroštátneho územia, je výhodná najmä pre občanov tohto štátu, pretože najčastejšie sú nerezidenti občanmi iných štátov. Právna úprava založená na kritériu bydliska je preto spôsobilá založiť nepriamu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti.(21)

52.      Ako Súdny dvor nedávno pripomenul v rozsudku Persche(22), táto konfrontácia je vyjadrená v článku 58 ods. 1 písm. a) ES. Podľa tohto ustanovenia článok 56 ES sa nedotýka práva členských štátov stanoviť v príslušných ustanoveniach ich daňových zákonov rozlišovanie medzi zdaniteľnými osobami, ktoré sa nenachádzajú v tej istej situácii, pokiaľ ide o miesto bydliska alebo miesto, kde investovali kapitál, avšak za podmienky, že tieto ustanovenia nepredstavujú svojvoľnú diskrimináciu alebo skryté obmedzovanie voľného pohybu kapitálu a platieb, ktoré sú zakázané odsekom 3 tohto článku 58.

53.      V dôsledku toho sa vnútroštátna právna úprava, ktorá rozlišuje medzi zdaniteľnými osobami v závislosti od ich bydliska alebo miesta, kde investujú svoj kapitál, môže považovať za zlučiteľnú s článkami 56 ES a 58 ES iba vtedy, ak sa tento rozdiel v zaobchádzaní týka situácií, ktoré nie sú objektívne porovnateľné na účely uplatnenia dotknutého daňového opatrenia.(23) Na základe ustálenej judikatúry sa toto preskúmanie musí vykonať in concreto.(24)

54.      V opačnom prípade, ak sú predmetné situácie objektívne porovnateľné, je takéto rozlišovanie podľa judikatúry v súlade s právom Spoločenstva iba vtedy, ak je odôvodnené jedným z dôvodov uvedených v článku 58 ods. 1 písm. b) ES alebo naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, ako je nevyhnutnosť zabezpečiť súdržnosť daňového režimu alebo zachovať účinnosť daňových kontrol. Okrem toho, aby bol takýto rozdiel v zaobchádzaní odôvodnený, nesmie ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na to, aby sa dosiahol cieľ sledovaný dotknutou právnou úpravou.(25)

2.      Opatrenia určené na zamedzenie alebo obmedzenie dvojitého zdanenia

55.      Súdny dvor vo viacerých rozsudkoch spresnil dosah tohto všeobecného vymedzenia právomoci členských štátov v oblasti priamych daní v prípade štátnych, jednostranných alebo zmluvných opatrení smerujúcich k zamedzeniu alebo obmedzeniu dvojitého zdanenia ziskov rozdeľovaných spoločnosťami.

56.      Na úvod treba pripomenúť, že zisky spoločnosti môžu byť predmetom dvojitého zdanenia v rôznych prípadoch. Môžu byť predmetom „reťazového zdanenia“ alebo „dvojitého hospodárskeho zdanenia“, ak sú zdanené u dvoch rôznych zdaniteľných osôb, prvýkrát v spoločnosti v rámci dane z príjmov a potom druhýkrát u akcionára, ktorému sú rozdelené v rámci dane z príjmov právnických osôb alebo dane z príjmov v závislosti od toho, či je akcionár spoločnosť, alebo jednotlivec.(26)

57.      Tieto zisky môžu byť tiež predmetom „dvojitého právneho zdanenia“, ak je tá istá zdaniteľná osoba zdanená dvakrát z toho istého príjmu. Táto situácia môže vzniknúť, ak akcionár, ktorý dostane dividendy, podlieha na jednej strane zrážke dane pri zdroji z týchto dividend zo strany členského štátu, v ktorom má sídlo rozdeľujúca spoločnosť, a na druhej strane dani z príjmov na základe týchto dividend v jeho štáte bydliska.

58.      Prehľad judikatúry v tejto oblasti vychádza z predpokladu, podľa ktorého dvojité zdanenie vo všeobecnosti nie je v rozpore s právom Spoločenstva.

59.      V rámci Zmluvy sa totiž neprijalo žiadne opatrenie o rozdelení právomocí medzi členskými štátmi smerujúce k zamedzeniu dvojitého zdanenia. Dvojité zdanenia sú zakázané iba niekoľkými smernicami, ako napríklad smernicou Rady 90/435/EHS(27). Okrem toho bez ohľadu na dohovor 90/436/EHS(28) členské štáty neuzavreli na tento účel nijaký mnohostranný dohovor na základe článku 293 ES.(29)

60.      Z tohto predpokladu vyplývajú dva dôsledky. Na jednej strane, ak dvojité zdanenie vyplýva z výkonu právomoci príslušnými členskými štátmi, ako je zdanenie všetkých príjmov zdaniteľnej osoby jej štátom bydliska a zdanenie tej istej zdaniteľnej osoby štátom, na ktorého území boli dividendy rozdelené, vo výške týchto dividend, nepredstavuje ako také porušenie práva Spoločenstva.(30)

61.      Na druhej strane pri neexistencii opatrení a mnohostrannej dohody na tento účel si môžu členské štáty slobodne určiť kritériá rozdelenia daňovej právomoci medzi sebou a prijať jednostranne alebo prostredníctvom dvojstranných dohôd opatrenia na zamedzenie dvojitého zdanenia.(31) Členské štáty však pri výkone tejto právomoci musia v rámci jednostranných, ako aj zmluvných opatrení dodržiavať požiadavky práva Spoločenstva, a to predovšetkým tie, ktoré vyplývajú zo slobôd pohybu.(32)

62.      Súdny dvor mohol vďaka viacerým veciam vysvetliť rozsah tejto povinnosti členských štátov, pokiaľ ide jednak o prípad, keď členský štát zdaňuje ako štát bydliska akcionára dividendy vyplácané zo zahraničia, a jednak o prípad, keď členský štát zdaňuje ako štát, ktorý je zdrojom dividend, dividendy vyplácané do zahraničia.(33)

63.      Pokiaľ ide o dividendy vyplácané zo zahraničia, z judikatúry vyplýva, že ak členský štát zdaňuje všetky získané dividendy zdaniteľných osôb rezidentov a prijme opatrenia, aby zamedzil alebo obmedzil dvojité hospodárske zdanenie týchto dividend, nemôže obmedziť používanie týchto ustanovení na dividendy tuzemského pôvodu, ale musí túto výhodu rozšíriť aj na dividendy vyplácané spoločnosťami usadenými v iných členských štátoch.(34)

64.      Súdny dvor rozhodol, že táto rovnosť zaobchádzania sa musí dodržiavať z toho dôvodu, že vzhľadom na účel takýchto ustanovení je situácia zdaniteľnej osoby, ktorá dostane dividendy z iného členského štátu, porovnateľná so situáciou zdaniteľnej osoby, ktorá dostane dividendy tuzemského pôvodu, keďže v oboch prípadoch môžu byť dividendy predmetom reťazového zdanenia alebo dvojitého hospodárskeho zdanenia, ktoré práve tieto ustanovenia mali za cieľ zamedziť alebo obmedziť.(35)

65.      Pokiaľ ide o zdanenie dividend vyplácaných do zahraničia, poskytuje judikatúra jemnejšie odstupňované riešenia. Ak rozdeľujúca spoločnosť a nadobúdajúci akcionár nemajú sídlo v tom istom členskom štáte, Súdny dvor zastáva názor, že členský štát zdroja zisku sa nenachádza v rovnakom postavení ako členský štát, v ktorom má nadobúdajúci akcionár bydlisko alebo sídlo, čo sa týka zamedzenia alebo obmedzenia reťazového zdanenia a dvojitého hospodárskeho zdanenia.

66.      Súdny dvor vo svojej judikatúre rozlišuje dva prípady podľa rozsahu daňovej právomoci vykonávanej členským štátom, v ktorom má rozdeľujúca spoločnosť sídlo.

67.      V prvom prípade tento členský štát podrobuje dani z príjmu dividendy, ktoré sú vyplácané rozdeľujúcou spoločnosťou rezidentom nielen akcionárom rezidentom, ale aj akcionárom nerezidentom. V tomto prípade sa Súdny dvor domnieva, že členský štát musí dbať na to, aby akcionári nerezidenti podliehali v súvislosti s mechanizmom stanoveným vnútroštátnym právom na zamedzenie alebo obmedzenie dvojitého zdanenia rovnakému zaobchádzaniu ako akcionári rezidenti.(36)

68.      V tomto prípade musí členský štát pôvodu dividend uplatňovať rovnosť zaobchádzania, keďže sa rozhodol uplatňovať svoju daňovú právomoc nielen na dividendy vyplácané akcionárom rezidentom, ale aj na dividendy vyplácané akcionárom nerezidentom.(37) Je to iba výkon daňovej právomoci týmto štátom, ktorý nezávisle od akéhokoľvek zdanenia v inom členskom štáte vyvoláva riziko reťazového zdanenia.

69.      V druhom prípade členský štát, v ktorom má spoločnosť tvoriaca zisk sídlo, nezdaňuje akcionárov, ktorí majú bydlisko alebo sídlo v inom členskom štáte, pokiaľ ide o nadobudnuté dividendy.

70.      V tomto prípade Súdny dvor uznáva, že pokiaľ ide o daňovú právnu úpravu tohto členského štátu bydliska alebo sídla, situácia, v ktorej sa nachádzajú akcionári rezidenti a akcionári nerezidenti, nie je porovnateľná.(38)

71.      Po prvé Súdny dvor pripomína, že nie je úlohou členského štátu sídla rozdeľujúcej spoločnosti zabezpečiť, aby rozdeľované zisky akcionárov nerezidentov neboli dotknuté reťazovým zdanením alebo dvojitým hospodárskym zdanením, lebo ak by to tak bolo, v skutočnosti by to znamenalo, že tento členský štát by sa vzdal svojho práva zdaňovať príjmy vytvárané hospodárskou činnosťou na svojom území. Po druhé Súdny dvor uvádza, že osobnú daňovú spôsobilosť tohto akcionára môže najlepšie posúdiť spravidla členský štát, v ktorom má konečný akcionár bydlisko alebo sídlo.

72.      Za týchto podmienok sa Súdny dvor domnieva, že právna úprava členského štátu, ktorá v rámci výplaty dividend spoločnosťou rezidentom priznáva daňový úver iba tým spoločnostiam príjemcom týchto dividend, ktoré majú sídlo v tomto štáte, a nepriznáva ho spoločnostiam, ktoré majú sídlo v inom členskom štáte a nepodliehajú dani v tomto prvom uvedenom štáte z dôvodu týchto dividend, nepredstavuje diskrimináciu zakázanú článkami 43 ES a 56 ES.(39)

3.      Vplyv dvojstranných dohôd

73.      Preskúmanie judikatúry týkajúcej sa vplyvu dvojstranných dohôd v oblasti daní mi umožňuje vyvodiť dva závery, ktoré môžu byť relevantné pre predmetnú vec.

74.      Prvým z týchto záverov je skutočnosť, že práva vyplývajúce zo slobôd pohybu v rámci Európskej únie zaručených Zmluvou sú bezpodmienečné a že členský štát nemôže podmieňovať ich dodržiavanie obsahom dohody uzavretej s iným členským štátom. Inými slovami, členský štát nemôže podmieňovať tieto práva dohodou o vzájomnosti uzavretou s iným členským štátom na účely získania zodpovedajúcich výhod od tohto štátu.(40)

75.      Druhý záver spočíva v tom, že v prípade existencie daňového opatrenia členského štátu obmedzujúceho slobodu pohybu stanovenú Zmluvou môže byť zohľadnená dvojstranná dohoda, ak neutralizuje toto obmedzenie.(41) Súdny dvor preskúma, či pri spoločnom uplatnení dotknutých právnych predpisov a dvojstrannej dohody pretrváva obmedzenie uplatniteľnej slobody pohybu,(42) alebo ponechá toto posúdenie vnútroštátnemu súdu.(43)

76.      S ohľadom na tieto hlavné smery judikatúry budem skúmať prejudiciálnu otázku, ktorú položil Bundesfinanzhof.

B –    O uplatniteľnej slobode pohybu

77.      Vzhľadom na to, že vnútroštátny súd sa pýta Súdneho dvora tak na výklad článku 43 ES upravujúceho slobodu usadiť sa, ako aj na výklad článku 56 ES týkajúceho sa voľného pohybu kapitálu, treba najskôr určiť, či a do akej miery je právna úprava dotknutá vo veci samej spôsobilá ovplyvniť tieto slobody pohybu.(44)

78.      Vo svojej nedávnej judikatúre spresnil Súdny dvor vymedzenie rozsahu pôsobnosti slobody usadiť sa a voľného pohybu kapitálu.

79.      Z tejto judikatúry vyplýva, že ak sa právna úprava členského štátu z dôvodu svojho predmetu týka situácií, v ktorých má spoločnosť účasť v inej spoločnosti, ktorá jej umožňuje vykonávať nepochybný vplyv na rozhodovanie tejto spoločnosti a určovať jej činnosť, treba dotknutú právnu úpravu skúmať iba z hľadiska článkov Zmluvy týkajúcich sa slobody usadiť sa.(45)

80.      Naopak, ak podiel akcionára na kapitáli spoločnosti nedovoľuje tomuto akcionárovi vykonávať nepochybný vplyv na rozhodovaní ani mu neumožňuje určovať jej činnosť, uplatnia sa iba ustanovenia článku 56 ES.(46)

81.      Súdny dvor tiež rozhodol, že na vnútroštátnu právnu úpravu podrobujúcu poberanie dividend dani, ktorej sadzba závisí od pôvodu týchto dividend, tuzemskom alebo netuzemskom, nezávisle od veľkosti účasti, ktorú akcionár vlastní v rozdeľujúcej spoločnosti, sa môže vzťahovať tak článok 43 ES týkajúci sa slobody usadiť sa, ako aj článok 56 ES týkajúci sa voľného pohybu kapitálu.(47)

82.      Ako vyplýva z už ustálenej judikatúry, na účely určenia, či sa na vnútroštátnu právnu úpravu vzťahuje jedna, alebo druhá sloboda pohybu, je namieste zohľadniť predmet dotknutých právnych predpisov.(48)

83.      Podľa Komisie Európskych spoločenstiev je predmetom tejto právnej úpravy určenie podmienok, za ktorých môžu spoločnosti investovať do základného imania inej spoločnosti. Komisia preto zastáva názor, že súlad právnych predpisov musí byť skúmaný z pohľadu ustanovení Zmluvy o voľnom pohybe kapitálu.

84.      Nemecká vláda sa domnieva, že súlad právnych predpisov musí byť skúmaný z pohľadu ustanovení Zmluvy o slobode usadiť sa. V tomto ohľade vychádza z konkrétnej povahy dotknutých účastí. Hoci nemecká vláda pripúšťa, že uplatnenie dotknutej právnej úpravy nezávisí od veľkosti účasti, ktorú spoločnosť, ktorá nadobudne dividendy, má v rozdeľujúcej spoločnosti, uvádza však, že obe tieto dotknuté nadobudnutia mali za cieľ získať alebo posilniť účasť umožňujúcu ovládanie. Nemecká vláda sa v tomto kontexte domnieva, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora sa uplatní iba článok 43 ES.

85.      Žalobkyňa vo veci samej navrhuje preskúmať súlad tejto úpravy vo svetle nielen slobody usadiť sa, ale aj voľného pohybu kapitálu.

86.      Dotknutá právna úprava v podstate obmedzuje možnosť akcionára rezidenta odpočítať zo svojho zdaniteľného zisku straty spôsobené čiastočným odpisom podielov, ktoré vlastní v spoločnosti rezidentovi, pokiaľ ich nadobudol od zdaniteľnej osoby, ktorá má bydlisko alebo sídlo v inom členskom štáte, predtým, ako sa rozdelili dividendy spoločnosti a za cenu vyššiu, ako je nominálna hodnota podielov. Cieľom tejto právnej úpravy teda je, aby sa uplatnila nezávisle od veľkosti účasti nadobudnutej akcionárom rezidentom v kapitáli rozdeľujúcej spoločnosti rezidenta. Za týchto podmienok sa mi zdá, že na takúto právnu úpravu sa môže vzťahovať tak článok 43 ES týkajúci sa slobody usadiť sa, ako aj článok 56 ES týkajúci sa voľného pohybu kapitálu.

87.      Zastávam však názor, že dotknutá právna úprava musí byť posúdená iba z hľadiska článku 56 ES, pokiaľ prihliadnem na osobitné okolnosti predmetnej veci a ciele, ktoré sleduje nemecká vláda.

88.      Preskúmanie skutočností v predmetnej veci totiž ukazuje, že postup, ktorý použili dotknuté podniky, vôbec nemal za cieľ ovládnuť rozdeľujúci podnik. Tento postup vychádzal skôr z logiky kapitálových pohybov v rámci danej skupiny spoločností, ktorých mechanizmus rozhodovania nebol na základe prevodov podielov zmenený. Okrem toho cieľom nemeckého systému je bojovať proti postupom, ktoré smerujú k dosiahnutiu neoprávneného daňového zvýhodnenia kúpou a následným ďalším predajom akcií.

89.      Za týchto okolností si myslím, že súlad dotknutého daňového opatrenia s právom Spoločenstva treba posudzovať z hľadiska ustanovení Zmluvy o voľnom pohybe kapitálu.

90.      Keďže sa však článok 56 ES vzťahuje aj na obmedzenie pohybu kapitálu medzi členskými štátmi a tretími krajinami, upozorňujem na to, že tieto návrhy sa uplatnia v rozsahu, v akom sa spor týka členských štátov.

91.      Teraz treba preskúmať, či dotknutá nemecká právna úprava predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu, a pokiaľ áno, či toto obmedzenie môže byť odôvodnené.

C –    O existencii obmedzenia voľného pohybu kapitálu

92.      Vzhľadom na osobitnú zložitosť dotknutého daňového opatrenia treba správne pochopiť jeho režim a kontext.

1.      Základný daňový režim

93.      Ako som vysvetlil, každému akcionárovi, ktorý má sídlo v Nemecku, sa podľa nemeckých daňových predpisov zdaňujú vyplácané zisky. Pri rozdeľovaní dividend však môže tento akcionár odpočítať zo svojich zdaniteľných príjmov jednak sumu dane, ktorú rozdeľujúca spoločnosť už zaplatila, a jednak zníženie zisku vzniknuté z dôvodu čiastočného odpisu podielu, ktorý má v tejto spoločnosti.

94.      Ako bolo uvedené, daňový úver bolo zavedený na to, aby zamedzil riziku dvojitého hospodárskeho zdanenia pri rozdelení dividend spoločnosťou rezidentom svojim akcionárom. Výška započítania zodpovedá dani z príjmov právnických osôb, ktorú už rozdeľujúca spoločnosť zaplatila.

95.      Daňový úver sa v zásade prizná iba akcionárom, ktorí majú právo na započítanie dane, to znamená zdaniteľným osobám, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v Nemecku.

96.      Spojené kráľovstvo takisto priznáva daňový úver akcionárom, ktorí majú v tomto štáte bydlisko alebo sídlo a ktorí vlastnia aspoň 25 % hlasovacích práv v spoločnosti so sídlom v Nemecku podľa článku XVIII ods. 1 písm. b) dohody.(49)

97.      Pokiaľ teda nie je dosiahnutá hranica 25 % stanovená dohodou, akcionári, ktorí majú bydlisko alebo sídlo v Spojenom kráľovstve, nemajú právo na daňový úver spojený s rozdelením dividend nemeckej spoločnosti.

98.      Predmetný spor spadá do tohto kontextu. Podiely vlastnené dvoma britskými akcionármi – a to GG-Ltd a W-Ltd – v základnom imaní spoločností GW-GmbH a W-GmbH, ktoré majú obe sídlo v Nemecku, totiž boli výrazne pod touto hranicou. V súlade s ustanoveniami dohody preto tieto podiely neumožnili svojim majiteľom využiť daňový úver v Spojenom kráľovstve pri rozdeľovaní dividend týchto spoločností.

2.      Ustanovenie § 50c ods. 1 a 4 EStG

99.      Cieľom tohto ustanovenia je bojovať proti postupu, ktorý umožnil niektorým akcionárom usadeným v zahraničí využiť neoprávneným spôsobom a predčasne daňový úver, ktorý je vyhradený pre akcionárov rezidentov.

100. Na základe informácií uvedených nemeckou vládou v jej pripomienkach je tento postup takýto:(50)

–        skôr ako sa zisk spoločnosti rezidenta rozdelí, akcionár so sídlom v zahraničí prevedie svoj podiel, ktorý vlastní v tejto spoločnosti, na akcionára rezidenta, ktorý ako rezident môže uplatniť započítanie spojené s budúcim rozdelením dividend,

–        tento podiel je prevedený za cenu vyššiu, ako je jeho nominálna hodnota. Toto zvýšenie zodpovedá daňovému úveru, ktorý je v zásade spojený s rozdelením dividend spoločnosti, ktoré si zahraničný akcionár nemôže uplatňovať. Toto zvýšenie je vyplatené nadobúdateľom z jeho skrytých rezerv. Pokiaľ ide o predávajúceho, zvýšenie mu umožní dosiahnuť kapitálový zisk z predaja, ktorý nie je zdanený v Nemecku a ku ktorému sa pridá predčasne a neoprávneným spôsobom vrátená suma dane, ktorú už rozdeľujúca spoločnosť zaplatila zo svojich ziskov,(51)

–        v priebehu rozdeľovania dividend spoločnosťou rezidentom môže nový akcionár uplatniť daňový úver podľa platnej právnej úpravy na rozdiel od situácie, ak by podiel ovládal pôvodný majiteľ,

–        nový akcionár môže podľa § 6 ods. 1 EStG tiež odpočítať zo svojho zdaniteľného príjmu straty spojené s čiastočným odpisom svojich podielov,

–        po rozdelení dividend sú podiely niekedy opäť prevedené na držiteľa podielu nerezidenta,

–        pokiaľ ide o zahraničného akcionára, prevod jeho podielu pred rozdelením zisku má za následok, že pomocou „nafúknutej“ kúpnej ceny získa nielen zdanený zisk, ale aj daňový úver spojený s rozdelením zisku, hoci nepodlieha dani v Nemecku. Týmto spôsobom využije nový akcionár rezident nielen daňový zápočet, ale aj čiastočný odpis.

101. Nemecká vláda prijala § 50c EStG, aby bojovala proti tomuto postupu a zabezpečila súdržnosť svojho daňového systému.

102. Ako vyplýva z dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorý sa týka tohto ustanovenia, nemecký zákonodarca chcel zabrániť „nebezpečenstvu..., že držitelia podielov, u ktorých nemožno vykonať započítanie [dane], si pri predaji podielov tým držiteľom, ktorí si daň započítať môžu, nechajú, aspoň čiastočne, zaplatiť daň z príjmov právnických osôb, ktorá bola zaplatená zo zisku“, a že „rozdiel, vlastný systému započítania, medzi držiteľmi, ktorí majú nárok na započítanie, a tými, ktorí tento nárok nemajú, sa v mnohých prípadoch neprejaví v hospodárskom výsledku“. Z tejto dôvodovej správy vyplýva, že nemecký zákonodarca mal na mysli predovšetkým operácie vykonávané v skupine spoločností a osobitne prevody podielov uskutočnené medzi materskou spoločnosťou nerezidentom a dcérskymi spoločnosťami usadenými v Nemecku.

103. Ustanovenie § 50c EStG v podstate obmedzuje právo nového akcionára odpočítať si zo svojich zdaniteľných ziskov straty spojené s čiastočným odpisom podielov, ktoré vlastní v spoločnosti rezidentovi, pokiaľ ich nadobudol pred rozdelením dividend spoločnosti od akcionára, ktorý nemá bydlisko alebo sídlo v Nemecku.

104. Toto ustanovenie sa vzťahuje na všetky zdaniteľné osoby, či už sú to fyzické osoby, alebo spoločnosti, patriace, alebo nepatriace do rovnakej skupiny. Vzťahuje sa na straty, ktoré sú spojené s čiastočným odpisom podielov v roku nadobudnutia alebo v priebehu deviatich nasledujúcich rokov, a týka sa iba zníženia ziskov, ktoré vyplýva z rozdelenia alebo prevodu podielov na zisku na základe zmluvy o ovládaní.

105. Toto ustanovenie sa má uplatniť, ak nový akcionár nadobudol svoje podiely za cenu vyššiu, ako je ich nominálna hodnota. Táto suma, ktorá zodpovedá rozdielu medzi nadobúdacou cenou zaplatenou akcionárom rezidentom a nominálnou hodnotou obchodného podielu, je označovaná ako „blokovaná suma“. Podľa nemeckého zákonodarcu táto suma aspoň čiastočne zodpovedá daňovému úveru neoprávnene poskytnutému zahraničnému držiteľovi podielu. Túto sumu daňové orgány prevedú do základu dane nového akcionára rezidenta, a to prostredníctvom účtovných postupov, ktoré spočívajú v tom, že uňho nebudú zohľadnené straty spojené s čiastočným odpisom podielov.

106. Podľa § 50c EStG, ak spoločnosť rezident rozdelí novému akcionárovi jeho dividendy, tento akcionár si už nemôže odpočítať zo svojho základu dane straty spojené s čiastočným odpisom svojich podielov, pokiaľ výška týchto strát neprekročí blokovanú sumu, to znamená sumu daňového zvýhodnenia, ktoré bolo neoprávnene poskytnuté. Pokiaľ je táto suma nulová, čiže pokiaľ akcionár rezident nadobudol svoje podiely za cenu zodpovedajúcu ich nominálnej hodnote, potom sa toto ustanovenie neuplatní.

107. V dôsledku toho zohľadnenie blokovanej sumy vylučuje účinky čiastočného odpisu v rozsahu, v akom zníženie hodnoty podielov vyplýva iba z rozdelenia zisku. Týmto spôsobom dosiahne nemecká vláda zdanenie kapitálového zisku z prevodu vykonaného akcionárom nerezidentom v priebehu predaja jeho podielu, aj keď tento kapitálový zisk nebol predmetom žiadneho zdanenia.

108. V predmetnej veci je otázne, či takáto právna úprava predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu v zmysle článku 56 ES.

109. Na účely zodpovedania tejto otázky sa mi zdá nevyhnutné najskôr preskúmať, či základný daňový režim, ktorý stojí za touto právnou úpravou členského štátu a ktorý sa nemecká vláda snaží chrániť, je zlučiteľný s pravidlami Zmluvy.

110. Inými slovami, najskôr musím skúmať, či článok 56 ES bráni právnej úprave členského štátu, ktorá pri rozdeľovaní dividend spoločnosťou rezidentom vyhradzuje daňový úver iba pre akcionárov rezidentov, s vylúčením tých, ktorí sú usadení v inom členskom štáte.

3.      O zlučiteľnosti základného daňového režimu s článkom 56 ES

111. Ako som uviedol, podľa dotknutého daňového režimu môžu daňový úver spojený s rozdelením dividend spoločnosťou rezidentom využiť iba akcionári, ktorí majú bydlisko alebo sídlo na nemeckom území. Toto rozdielne zaobchádzanie nie je uvedené v dohode.

112. Otázkou v predmetnej veci je, či táto právna úprava predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu, ktoré je v rozpore s pravidlami Zmluvy.(52)

113. Vnútroštátny súd vyjadruje mnohé výhrady, pokiaľ ide o zlučiteľnosť tohto opatrenia s právom Spoločenstva.

114. Bundesfinanzhof sa domnieva, že táto právna úprava je spôsobilá odradiť investorov, ktorí podliehajú neobmedzenej daňovej povinnosti, od nadobúdania podielov v nemeckých spoločnostiach od akcionárov s bydliskom alebo so sídlom v inom členskom štáte. Okrem toho podľa neho táto právna úprava, ktorá nepriznáva daňový úver akcionárovi usadenému v inom členskom štáte, odrádza zdaniteľné osoby usadené v iných členských štátoch od toho, aby investovali svoj kapitál do spoločností usadených v Nemecku. Táto daňová právna úprava má teda obmedzujúci účinok vo vzťahu k spoločnostiam usadeným v Nemecku v tom, že voči nim predstavuje prekážku nadobudnutia kapitálu v iných členských štátoch. Vzhľadom na to, že pri rozdeľovaní zisku vnútroštátneho pôvodu sú akcionári, ktorí nemajú bydlisko alebo sídlo v Nemecku, v menej výhodnom postavení ako tí, ktorí tam bydlisko alebo sídlo majú, sú podiely spoločností usadených v Nemecku menej príťažlivé pre investorov, ktorí majú bydlisko alebo sídlo v inom členskom štáte.

115. Žalobkyňa vo veci samej zastáva prísnejší názor a uvádza, že táto právna úprava, ktorá smeruje k úplnému vylúčeniu akcionárov s bydliskom alebo so sídlom v zahraničí z tohto daňového zvýhodnenia, má diskriminačný účinok a narušuje voľný pohyb kapitálu a slobodu usadiť sa.

116. Nemecká vláda a Komisia naopak tvrdia, že odmietnutie poskytnutia tohto daňového zvýhodnenia akcionárom nerezidentom nepredstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu v zmysle článku 56 ods. 1 ES.

117. Komisia uznáva, že základný režim stanovený nemeckým zákonodarcom môže vyvolať obmedzujúci účinok vo vzťahu k voľnému pohybu kapitálu. Podľa nej je táto právna úprava schopná zabrániť zdaniteľným osobám nadobudnúť podiely v spoločnosti od akcionára, ktorý má bydlisko alebo sídlo v inom členskom štáte. Okrem toho má táto právna úprava ten účinok, že zahraničným investorom bráni investovať ich základné imanie do nemeckých spoločností.

118. Nemecká vláda však rovnako ako Komisia tvrdí, že táto právna úprava nie je v rozpore s právom Spoločenstva z dôvodov, ktoré Súdny dvor vyjadril v už citovanom rozsudku Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation.

119. Myslím si tiež, rovnako ako nemecká vláda a Komisia, že táto daňová právna úprava je prípustná, ak sa vezme do úvahy postoj Súdneho dvora v tomto rozsudku, ktorého obsah som vysvetlil a podrobne som sa ním zaoberal v bodoch 69 až 72 týchto návrhov.

120. V tejto veci jednou z položených otázok bolo, či sloboda usadiť sa a voľný pohyb kapitálu bránia právnej úprave členského štátu, ktorá pri rozdeľovaní dividend spoločnosťou rezidentom poskytuje úplný daňový úver konečným akcionárom, ktorí sú príjemcami uvedených dividend a majú bydlisko alebo sídlo v tomto členskom štáte alebo v inom štáte, s ktorým prvý uvedený členský štát uzavrel dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia upravujúcu takýto daňový úver, ale neposkytuje úplný alebo čiastočný daňový úver spoločnostiam, ktoré sú príjemcami takýchto dividend a majú sídlo v niektorých iných členských štátoch.(53)

121. Vzhľadom na právomoci členských štátov v oblasti priamych daní Súdny dvor rozhodol, že právna úprava členského štátu, ktorá pri rozdeľovaní dividend spoločnosťou rezidentom tohto štátu priznáva daňový úver spoločnostiam, ktoré sú príjemcami dividend a tiež sídlia v tomto štáte, pričom daňový úver zodpovedá časti dane, ktorú rozdeľujúca spoločnosť zaplatila z rozdeleného zisku, ale nepriznáva ho spoločnostiam, ktoré majú sídlo v inom členskom štáte a nepodliehajú v prvom členskom štáte dani z dôvodu dividend, nepredstavuje diskrimináciu zakázanú článkami 43 ES a 56 ES.

122. V tej istej veci Súdny dvor vychádzal z rozdelenia a rozsahu daňových právomocí vykonávaných dotknutými členskými štátmi. Dotknutý členský štát nemal právomoc zdaňovať zisky vytvorené akcionármi nerezidentmi, takže nemohol mať povinnosť im priznať akúkoľvek daňovú výhodu z dôvodu dane z príjmov právnických osôb. Daňový úver bol totiž akcionárom rezidentom priznaný z dôvodu dane z príjmov právnických osôb zaplatenej v členskom štáte, kde majú sídlo.(54)

123. Táto judikatúra bola nedávno potvrdená v už citovanom rozsudku Burda.

124. Uvedená judikatúra sa zdá byť v celom rozsahu uplatniteľná na predmetnú vec v rozsahu, v akom v súlade s uplatniteľnou nemeckou právnou úpravou nepodliehajú akcionári, ktorí nemajú bydlisko alebo sídlo v Nemecku, dani z príjmu alebo dani z príjmov právnických osôb z dôvodu dividend rozdeľovaných spoločnosťou rezidentom. Akcionári, ktorí majú bydlisko alebo sídlo v Nemecku, a tí, ktorí ho majú v Spojenom kráľovstve, sa teda nenachádzajú v situácii objektívne porovnateľnej v súvislosti s dotknutým vnútroštátnym opatrením. Hoci existuje rozdielne daňové zaobchádzanie s týmito akcionármi, nezdá sa mi v dôsledku toho ako diskriminujúce.

125. V tejto súvislosti by som chcel doplniť, že pokiaľ v predmetnej veci žalobkyňa rozdeľuje spoločnosti GV-GmbH dividendy, prizná Spolková republika Nemecko spoločnosti GV-GmbH daňový úver zodpovedajúci časti dane z príjmov právnických osôb zaplatenej prvou spoločnosťou, ktorá vytvorila rozdeľované zisky, z dôvodu svojho postavenia ako členského štátu sídla akcionára.

126. Postavenie tohto štátu, v ktorom sídli tak rozdeľujúca spoločnosť, ako aj akcionár príjemca, nie je porovnateľné s postavením, v ktorom sa nachádza v prípade, keď spoločnosť rezident rozdeľuje dividendy spoločnosti nerezidentovi, pretože v tomto prípade v zásade koná iba ako členský štát, z ktorého pochádzajú rozdeľované zisky.

127. S ohľadom na vyššie uvedené okolnosti preto zastávam názor, že nie je v rozpore s článkom 56 ES, ak členský štát pri rozdeľovaní dividend spoločnosťou rezidentom vyhradí nárok na daňový úver akcionárom, ktorí majú v tomto štáte bydlisko alebo sídlo, avšak toto započítanie neprizná akcionárom, ktorí majú bydlisko alebo sídlo v inom členskom štáte.

128. Na základe tohto predpokladu teraz preskúmam súlad ustanovenia § 50c EStG s právom Spoločenstva.

4.      O zlučiteľnosti § 50c EStG s článkom 56 ES

129. Ako som uviedol, § 50c EStG bol prijatý na účely boja proti postupom, ktoré akcionárom, ktorí nemajú bydlisko alebo sídlo v Nemecku, umožnia obchádzaním zákona využiť daňový úver vyhradený nemeckým rezidentom.

130. Ako bolo možné vidieť, toto ustanovenie zavádza rozdielne daňové zaobchádzanie podľa toho, či akcionár rezident nadobudol svoje podiely v spoločnosti rezidentovi od akcionára, ktorý má právo na daňový úver, to znamená od akcionára, ktorý má bydlisko alebo sídlo na nemeckom území, alebo od akcionára, ktorý takéto právo nemá, to znamená, ktorý má bydlisko alebo sídlo v inom členskom štáte.

131. Ak teda nemecký akcionár nadobudol svoj podiel v spoločnosti rezidentovi od akcionára, ktorý má právo na daňový úver, odpočíta nemecký daňový orgán z jeho základu dane nielen sumu dane, ktorú rozdeľujúca spoločnosť už zaplatila v súvislosti s týmito dividendami, ale tiež zníženie ziskov spojené s čiastočným odpisom hodnoty podielov, ktoré má v tejto spoločnosti.

132. Naopak, ak táto zdaniteľná osoba nadobudla svoje podiely od akcionára, ktorý nemá právo na daňový úver, a to za cenu vyššiu, ako je ich nominálna hodnota, nemôže si odpočítať zo svojho zdaniteľného zisku straty súvisiace s týmito odpismi.

133. Vo svojej otázke sa vnútroštátny súd v zásade pýta, či článok 56 ES bráni právnej úprave členského štátu, ktorá neumožňuje zdaniteľnej osobe rezidentovi odpočítať si zo svojho zdaniteľného zisku straty spojené s odpisom hodnoty podielov, ktoré má v spoločnosti rezidentovi, pokiaľ ich nadobudol od akcionára nerezidenta, hoci táto právna úprava priznáva túto možnosť zdaniteľnej osobe, ktorá ich nadobudla od akcionára rezidenta.

a)      O existencii obmedzenia voľného pohybu kapitálu

134. Zastávam názor, že sporné obmedzenie je v rozpore s článkom 56 ES, ak preskúmam jeho následky pre pohyb kapitálu medzi akcionármi usadenými v Nemecku a v inom členskom štáte.

135. Je nepochybné, že nemecký daňový orgán zohľadní v rámci určenia základu dane rôznym spôsobom zníženie hodnoty podielov pri rozdeľovaní zisku podľa toho, či dané podiely boli nadobudnuté od zdaniteľnej osoby s bydliskom alebo so sídlom v Nemecku, alebo od zdaniteľnej osoby s bydliskom alebo so sídlom v inom členskom štáte.

136. Za týchto podmienok je pre nemeckých investorov výhodnejšie nadobudnúť podiely v nemeckej spoločnosti od akcionárov, ktorí majú tiež právo na započítanie dane, to znamená od akcionárov, ktorí majú bydlisko alebo sídlo v Nemecku. V tomto prípade totiž môžu nemecké daňové orgány odpočítať z ich zdaniteľných príjmov zníženie ziskov spojené so znížením hodnoty ich podielov, čo spôsobí zníženie ich základu dane. Naopak, nemeckí investori toto daňové zvýhodnenie nemajú, pokiaľ nadobudnú podiel od akcionárov, ktorí nemajú právo na daňový úver, to znamená od akcionárov, ktorí majú bydlisko alebo sídlo v inom členskom štáte.

137. Zdá sa mi zrejmé, že možnosť dosiahnuť zníženie základu dane môže zásadným spôsobom ovplyvniť postoj nemeckých investorov. Táto právna úprava ich môže odradiť od nadobudnutia podielov v nemeckých spoločnostiach od akcionárov, ktorí majú bydlisko alebo sídlo v inom členskom štáte. Okrem toho môže táto právna úprava spôsobiť obmedzujúce účinky s ohľadom na tieto spoločnosti v tom, že voči nim predstavuje prekážku zhromažďovania kapitálu z iných členských štátov a môže odradiť zahraničných investorov od nadobudnutia podielov v týchto spoločnostiach. Ak sa totiž pri nadobudnutí podielov zaobchádza s nemeckými investormi, ktorí kúpia svoje podiely od akcionára s bydliskom alebo so sídlom v inom členskom štáte, horšie ako s nemeckými investormi, ktorí kúpia svoje podiely od akcionára, ktorý má bydlisko alebo sídlo v Nemecku, sú podiely držané zahraničnými investormi menej zaujímavé.

138. Podľa judikatúry sú však takéto obmedzenia v rozpore s článkom 56 ES iba v prípade, ak sú následkom zjavnej či skrytej diskriminácie, to znamená, ak sú tieto obmedzenia pripísateľné tomu istému daňovému režimu členského štátu, ktorý uplatňuje odlišné pravidlo na porovnateľné situácie alebo to isté pravidlo na rozdielne situácie.

139. V predmetnej veci konštatujem, že Spolková republika Nemecko zaobchádza s objektívne porovnateľnými situáciami veľmi rozdielne. Ak totiž porovnám spôsob, akým je v spornom daňovom režime určený základ dane nemeckej zdaniteľnej osoby, konštatujem, že nemecké úrady zaobchádzajú rozdielne so stratami, ktoré vyplývajú z čiastočného odpisu podielov držaných v spoločnosti rezidentovi, podľa toho, či tieto podiely boli nadobudnuté od akcionára, ktorý má bydlisko alebo sídlo v Nemecku, alebo od akcionára, ktorý má bydlisko alebo sídlo v inom členskom štáte.

140. Toto opatrenie teda podľa môjho názoru predstavuje prekážku voľného pohybu kapitálu v zmysle článku 56 ES v rozsahu, v akom zakladá rozdielne daňové zaobchádzanie pri nadobudnutí podielov od zdaniteľnej osoby rezidenta a pri ich nadobudnutí od zdaniteľnej osoby nerezidenta.

141. Za týchto okolností sa mi zdá, že sporný daňový systém predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu v zásade zakázané článkom 56 ES.

142. Toto obmedzenie však môže byť považované za zlučiteľné s ustanoveniami Zmluvy, pokiaľ sleduje legitímny cieľ s ňou zlučiteľný alebo je odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu. Okrem toho na to, aby bolo rozdielne zaobchádzanie odôvodnené, musí byť spôsobilé zaručiť uskutočnenie dotknutého cieľa a nesmie ísť nad rámec toho, čo je na dosiahnutie sledovaného cieľa nevyhnutné.(55)

b)      O odôvodnení obmedzenia

143. Žalobkyňa vo veci samej a v menšej miere vnútroštátny súd zastávajú názor, že dotknuté obmedzenie nemôže byť odôvodnené potrebou zabezpečiť jednotné vnútroštátne zdanenie alebo zabrániť daňovým únikom, pokiaľ je cieľom tejto úpravy vylúčiť akcionárov nerezidentov z práva na daňový úver. Žalobkyňa vo veci samej okrem toho dopĺňa, že táto právna úprava nie je ani nevyhnutná, ani primeraná.

144. Nemecká vláda a Komisia tvrdia, že toto opatrenie nie je v rozpore s právom Spoločenstva a že dotknuté obmedzenie je odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu. Opierajú sa o súlad základnej právnej úpravy s právom Spoločenstva a trvajú na cieli, ktorý sleduje § 50c EStG a ktorým je to, aby akcionári spoločností usadených na nemeckom území nezískali v prípade rozdelenia zisku zneužívajúcim spôsobom daňové zvýhodnenie, na ktoré by nemali právo. Toto ustanovenie teda podľa nich umožňuje zachovať súdržnosť systému celkového započítania stanoveného v nemeckej právnej úprave a zabraňuje presunu zdaniteľného základu do zahraničia.

145. Komisia však ponecháva na vnútroštátny súd, aby posúdil, či sa táto právna úprava obmedzuje na to, čo je na tento účel nevyhnutné, alebo či vyvoláva účinky, ktoré môžu predstavovať priamu alebo nepriamu diskrimináciu voči akcionárom nerezidentom, ktorá je v rozpore s článkom 56 ES.

i)      O nevyhnutnosti zabezpečiť súdržnosť vnútroštátneho daňového systému

146. Na rozdiel od nemeckej vlády si nemyslím, že sporné ustanovenie môže byť odôvodnené potrebou zabezpečiť súdržnosť vnútroštátneho daňového systému a osobitne jeho systému celkového započítania.

147. Súdny dvor vo svojich rozsudkoch z 28. januára 1992, Bachmann a Komisia/Belgicko(56), iste uznal, že nevyhnutnosť zabezpečiť daňovú súdržnosť je naozaj naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, ktorý môže odôvodniť právnu úpravu obmedzujúcu základné slobody zaručené Zmluvou.

148. Rozsah tohto dôvodu bol však výrazne obmedzený v neskorších rozsudkoch. Súdny dvor totiž uplatnenie tohto dôvodu podmienil po prvé tým, že musí existovať priama súvislosť medzi dotknutým daňovým zvýhodnením a vyrovnaním tohto zvýhodnenia určitým daňovým odvodom s tým, že otázka, či je táto súvislosť priama, musí byť posúdená z hľadiska cieľa, ktorý dotknutá právna úprava sleduje,(57) a po druhé tým, že sa tieto dva prvky musia týkať jednej zdaniteľnej osoby z dôvodu jedného zdanenia.(58)

149. Vo veciach, v ktorých boli vydané už citované rozsudky Bachmann a Komisia/Belgicko, išlo o jednu a tú istú zdaniteľnú osobu a existovala priama súvislosť medzi získaním daňového zvýhodnenia a vyrovnaním tohto zvýhodnenia daňovým odvodom, ktoré sa vykonali v rámci jedného zdanenia. Naopak, ak neexistuje takáto priama súvislosť, pretože napríklad ide o rozdielne zdanenie alebo daňové zaobchádzanie s rôznymi zdaniteľnými osobami, Súdny dvor odmieta tvrdenie založené na nevyhnutnosti zachovania súdržnosti daňového systému.(59)

150. V predmetnej veci si myslím, že takáto priama súvislosť chýba. Dotknutý daňový systém sa totiž snaží o zamedzenie dvojitého hospodárskeho zdanenia, ktoré vzniká, ak rozdeľujúca spoločnosť rezident rozdelí dividendy akcionárovi usadenému v tom istom členskom štáte. Predpokladá teda dve rôzne zdaniteľné osoby, a to rozdeľujúcu spoločnosť a akcionára.

151. Za týchto podmienok a pri zohľadnení judikatúry Súdneho dvora sa domnievam, že dôvod založený na nevyhnutnosti zabezpečiť súdržnosť daňového systému sa v predmetnej veci nemôže uplatniť.

ii)    O nevyhnutnosti zabrániť daňovým únikom a bojovať proti zneužívajúcim operáciám

152. Rovnako ako nemecká vláda a Komisia sa domnievam, že obmedzenie môže byť skutočne odôvodnené nevyhnutnosťou zabrániť daňovým únikom a bojom proti vykonštruovaným dohodám, ktoré sú určené na obchádzanie nemeckého daňového režimu.

153. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že nevyhnutnosť zabrániť daňovým únikom a osobitne boj proti zneužívajúcim postupom môžu byť uplatňované podľa článku 58 ods. 1 písm. b) ES na odôvodnenie obmedzenia voľného pohybu kapitálu medzi členskými štátmi.(60) Predstavujú tiež naliehavé dôvody všeobecného záujmu spôsobilé odôvodniť právnu úpravu, ktorá môže obmedziť základné slobody zaručené Zmluvou.(61)

154. V predmetnej veci uvádzam, že cieľom sporného ustanovenia je skutočne boj proti vykonštruovaným dohodám, ktoré umožňujú zdaniteľnej osobe, ktorá nemá bydlisko alebo sídlo v Nemecku a ktorá z tohto dôvodu nepodlieha dani v tomto členskom štáte, dosiahnuť daňový úver, na ktorý nemá podľa platnej právnej úpravy právo.

155. Z dôvodovej správy k návrhu zákona jasne vyplýva, že nemecký zákonodarca má na mysli predovšetkým operácie vykonávané v rámci skupín spoločností, najmä prevody podielov uskutočňované medzi materskou spoločnosťou nerezidentom a dcérskymi spoločnosťami usadenými v Nemecku. Z vyjadrenia predloženého nemeckou vládou vyplýva, že zákonodarca má na mysli predovšetkým prípady, keď materská spoločnosť nerezident získa neoprávnene daňový úver tým, že predá podiely, ktoré vlastní v dcérskej spoločnosti rezidentovi, inej dcérskej spoločnosti rezidentovi – ktorá ako taká bude môcť tiež uplatniť daňový úver pri výplate podielov na zisku – za cenu vyššiu, ako je ich nominálna hodnota, predtým, ako ich opäť odkúpi.(62) Týmto spôsobom materská spoločnosť nerezident dosiahne kapitálový zisk z prevodu, ktorý v skutočnosti zodpovedá daňovému úveru.

156. Priznanie takéhoto daňového zvýhodnenia zdaniteľnej osobe, ktorá nepodlieha dani v Nemecku a ktorá ako taká nemá právo na započítanie dane, porušuje nemecký daňový systém, podľa ktorého iba zdaniteľné osoby rezidenti môžu využiť daňový úver. Pripomínam, že som posúdil tento režim ako zlučiteľný s právom Spoločenstva. Toto neoprávnené poskytnutie spôsobuje okrem toho zmenšenie základu dane a predstavuje v tomto ohľade osobitný prípad daňového úniku, proti ktorému nemecká vláda právom bojuje.

157. Za týchto podmienok sa domnievam, že § 50c EStG môže byť odôvodnený nevyhnutnosťou zabrániť daňovým únikom, do ktorých vyústia niektoré fiktívne operácie.

158. Ako som však uviedol, aby toto obmedzenie bolo odôvodnené, treba ešte v súlade so zásadou proporcionality, aby dotknuté vnútroštátne opatrenie bolo spôsobilé dosiahnuť cieľ, ktorý sleduje, a nešlo nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné.

159. Domnievam sa, že v predmetnej veci dotknuté ustanovenie skutočne môže zabrániť fiktívnym operáciám, ku ktorým sa môžu uchýliť niektoré subjekty. Tým, že zákonodarca obmedzil právo nového akcionára odpočítať si zo svojho zdaniteľného zisku straty spôsobené znížením hodnoty dotknutých podielov v rozsahu, v akom tieto straty nepresahujú „blokovanú sumu“,(63) obnovil zákonodarca tomuto akcionárovi základ dane, ktorý zodpovedá zvýšeniu kúpnej ceny a kapitálovému zisku dosiahnutému zahraničným akcionárom. Podľa môjho názoru je táto právna úprava spôsobilá dosiahnuť sledovaný cieľ, ktorým je zabezpečiť, že daňový úver nebude neoprávnene a predčasne prevedený na zdaniteľnú osobu nerezidenta, ktorá sa ako taká nemôže domáhať nároku na toto daňové zvýhodnenie.

160. Treba si položiť otázku, či opatrenie dotknuté vo veci samej je primerané tomuto cieľu.

161. Na účely tohto preskúmania vychádzam z predpokladu, že toto ustanovenie sa uplatní aj v prípade, keď podľa dohody predávajúci vlastní viac ako 25 % hlasovacích práv v rozdeľujúcej spoločnosti. V opačnom prípade by podľa môjho názoru bola súdržnosť systému narušená.

162. Podľa ustálenej judikatúry môže byť obmedzenie odôvodnené bojom proti zneužívajúcim postupom, pokiaľ jeho konkrétnym cieľom je zabrániť konaniu spočívajúcemu vo vytváraní čisto vykonštruovaných operácií, ktorých cieľom je dosiahnuť daňové zvýhodnenie.(64)

163. V predmetnom prípade si myslím, že sporná úprava ide nad rámec týchto hraníc.

164. Ako som uviedol, táto právna úprava sa má uplatniť, pokiaľ zdaniteľná osoba s bydliskom alebo so sídlom v Nemecku kúpila svoj podiel v spoločnosti rezidentovi od akcionára, ktorý má bydlisko alebo sídlo v inom členskom štáte, a to pred rozdelením dividend spoločnosti. Toto ustanovenie sa vzťahuje na situácie, v ktorých sú podiely prevedené za cenu vyššiu, ako je ich nominálna hodnota. Za týchto podmienok toto opatrenie obmedzuje odpočítateľnosť strát zdaniteľnej osoby rezidenta, ktoré sú spôsobené zohľadnením odpisov hodnoty podielov v priebehu roka nadobudnutia alebo nasledujúcich deviatich rokov. Toto opatrenie sa uplatní, pokiaľ zníženie ziskov vyplýva z vyplatenia alebo prevodu ziskov vykonaného na základe zmluvy o ovládaní. Okrem toho sa uplatní iba vtedy, ak straty nepresiahnu blokovanú sumu, to znamená sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi nadobúdacou cenou a nominálnou hodnotou podielu. Inými slovami, dotknuté opatrenie sa neuplatní, pokiaľ bol podiel prevedený za rovnakú cenu, ako je jeho nominálna hodnota, lebo v tomto prípade je blokovaná suma nulová.

165. Napriek týmto podmienkam uplatnenia sa mi zdá, že dotknutá právna úprava sa dostatočne presne nezameriava na prípad, v ktorom s najväčšou pravdepodobnosťou existuje nebezpečenstvo daňových únikov a proti ktorému sa Spolková republika Nemecko usiluje bojovať.

166. S ohľadom na fiktívne postupy, na ktoré upozorňuje nemecká vláda,(65) sa mi totiž zdá, že vykonštruovaná operácia, proti ktorej môže zákonodarca oprávnene bojovať, je mechanizmom, podľa ktorého zahraničný akcionár predá podiel, ktorý má v spoločnosti rezidentovi, za zvýšenú cenu zdaniteľnej osobe rezidentovi, a to pred rozdelením dividend, a potom ho postupne odkúpi späť za cenu, ktorá nepresiahne ich nominálnu hodnotu. Podľa môjho názoru práve táto operácia, zbavená hospodárskej reality, poukazuje na existenciu čisto vykonštruovanej operácie.

167. Podľa opísania právneho rámca vykonaného vnútroštátnym súdom pritom nie je isté, že sa dotknuté vnútroštátne ustanovenie vzťahuje osobitne na takúto operáciu.

168. Po prvé tomu rozumiem tak, že toto opatrenie sa týka všetkých prevodov podielov, či už sú uskutočnené medzi zdaniteľnými osobami, ktoré sú fyzickými osobami, alebo medzi nezávislými spoločnosťami či spoločnosťami patriacimi do rovnakej skupiny.

169. Na rozdiel od toho, čo vyplýva z dôvodovej správy k uvedenému návrhu zákona, sa dotknuté opatrenie netýka iba operácií vykonávaných v rámci skupiny spoločností, hoci sa tieto postupy zdajú ako najľahšie uskutočniteľné práve v tomto rámci.

170. Po druhé sa toto ustanovenie uplatní, pokiaľ zdaniteľná osoba s bydliskom alebo so sídlom v Nemecku kúpila svoj podiel v spoločnosti rezidentovi od zahraničného akcionára za cenu, ktorá z akéhokoľvek dôvodu presahuje nominálnu hodnotu podielu.

171. Zdá sa mi, že samotné zvýšenie kúpnej ceny nepredstavuje dostatočnú indíciu preukazujúcu, že dotknutá operácia je vykonštruovanou operáciou, ktorá má za cieľ dosiahnutie daňového zvýhodnenia, najmä ak bola táto cena dohodnutá medzi dvoma zdaniteľnými osobami, ktoré nepatria do tej istej skupiny spoločností.

172. V dôsledku toho sa domnievam, že toto opatrenie zavádza domnienku daňového podvodu alebo daňového úniku, ktorá nemôže byť založená iba na tejto okolnosti. Zdá sa mi totiž ťažké vylúčiť, že podiely môžu byť prevedené za cenu vyššiu, ako je ich nominálna hodnota, z iných dôvodov, ako je snaha obísť daňovú právnu úpravu. Pri podmienkach úplnej hospodárskej súťaže(66) by sa tak spoločnosti mohli dohodnúť na zvýšení kúpnej ceny podielov, napríklad vzhľadom na hodnotu nerozdeleného zisku, alebo aby v prípade inflácie zabránili zníženiu hodnoty podielov.

173. Z tohto hľadiska by sa dotknuté vnútroštátne ustanovenie mohlo zdať ako neprimerané.

174. Na to, aby opatrenie, ktoré má za cieľ bojovať s opísanými vykonštruovanými operáciami, bolo v súlade so zásadou proporcionality, malo by umožniť vnútroštátnemu súdu, aby zneužívajúce alebo podvodné konanie dotknutých osôb preskúmal v každom konkrétnom prípade, s prihliadnutím na osobitnosti každej veci a na základe objektívnych skutočností.

175. Prevod podielu v spoločnosti rezidentovi, ktorý má akcionár, ktorý má bydlisko alebo sídlo v inom členskom štáte, na akcionára rezidenta za cenu vyššiu, ako je jeho nominálna hodnota, môže byť skutočne indíciou vôle tohto akcionára dosiahnuť daňové zvýhodnenie, na ktoré nemá podľa uplatniteľných predpisov nárok. To však podľa môjho názoru nestačí na určenie podvodného zámeru.

176. Naopak, rýchlosť ďalšieho predaja tohto podielu zahraničnému majiteľovi podielu by mohla predstavovať dôležitý znak vyhýbania sa daňovým povinnostiam a bola by a priori viac v súlade s cieľom, ktorý sleduje nemecká vláda, teda so zabránením tomu, aby prostredníctvom vykonštruovaných operácií, ktoré nezodpovedajú hospodárskej realite, bolo na zahraničnú zdaniteľnú osobu neoprávnene prevedené daňové zvýhodnenie. Okolnosť, že spoločnosť, ktorá nie je usadená v Nemecku, vykoná predaj svojich podielov za vyššiu cenu a potom ich následne odkúpi za cenu rovnajúcu sa ich nominálnej hodnote, tvorí pre členský štát sídla nadobúdateľa objektívnu a tretími osobami preskúmateľnú okolnosť na určenie toho, či dotknutá transakcia predstavuje vykonštruovanú operáciu. Skutočnosť, že kupujúci môže nadobudnúť podiel za cenu vyššiu, ako je jeho nominálna hodnota, bez toho, aby za to získal akékoľvek protiplnenie, a potom ho opäť predá za bežnú trhovú cenu, preukazuje, že táto operácia nemá iný účel, ako umožniť pôvodnému vlastníkovi neoprávnene dosiahnuť daňový úver. Takáto operácia stačí na preukázanie, že nadobúdateľ je v skutočnosti iba sprostredkovateľom, ktorého postavenie akcionára rezidenta v skutočnosti umožňuje neoprávnený prevod daňového zvýhodnenia.

177. V takom prípade by som vzhľadom na to, ako ľahko možno takéto druhy operácií najmä v rámci skupín spoločností uskutočniť, nepovažoval za neprimerané, ak členský štát zavedie domnienku daňového úniku. Bolo by však dôležité, aby sa táto domnienka neuplatnila v prípadoch, keď dotknuté subjekty poukazujú na hospodárske alebo finančné dôvody alebo veľmi osobitné okolnosti, ktoré môžu takúto operáciu odôvodniť.

178. V každom prípade, ako som spresnil, musí byť uplatnenie sporného opatrenia obmedzené na čisto vykonštruované operácie, ktorých cieľom je skutočne obísť vnútroštátnu daňovú právnu úpravu.

179. Ako som však uviedol, nedisponujem dostatočnými dôkazmi, aby som si bol istý, že sa dotknutá vnútroštátna právna úprava vzťahuje osobitne na tieto operácie predaja a následného spätného odkúpenia podielov.

180. Za týchto podmienok sa domnievam, že je úlohou vnútroštátneho súdu, ktorému prislúcha preskúmať zlučiteľnosť dotknutej právnej úpravy s právom Spoločenstva, aby posúdil proporcionalitu tohto opatrenia.

181. Prislúcha mu najmä preskúmať, či toto ustanovenie možno vyložiť tak, že je možné ho uplatniť iba na vykonštruované operácie, ktorých cieľom je obchádzať vnútroštátny daňový zákon. Preskúma tak, či sa § 50c EStG skutočne vzťahuje na operácie, pri ktorých zdaniteľná osoba rezident po tom, čo kúpila svoj podiel od akcionára usadeného v inom členskom štáte za podmienok uvedených v tomto ustanovení, naňho v krátkom čase a za cenu, ktorá neprevyšuje nominálnu hodnotu dotknutého podielu, tento podiel opäť prevedie.

182. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti zastávam názor, že článok 56 ES musí byť vykladaný v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá obmedzuje možnosť, aby si zdaniteľná osoba rezident odpočítala zo svojho zdaniteľného zisku straty súvisiace s odpisom hodnoty podielov, ktoré má v spoločnosti rezidentovi, pokiaľ svoje podiely kúpila od zdaniteľnej osoby, ktorá má bydlisko alebo sídlo v inom členskom štáte, pred rozdelením dividend tejto spoločnosti a za cenu vyššiu, ako je ich nominálna hodnota, ak sa táto právna úprava uplatní iba na čisto vykonštruované operácie, ktorých cieľom je obchádzať vnútroštátny zákon.

183. Domnievam sa, že je teda úlohou vnútroštátneho súdu, aby sa ubezpečil, že uvedená právna úprava sa uplatní len v prípadoch, keď je dotknutý podiel opäť prevedený na pôvodného držiteľa vo veľmi krátkom čase a za cenu, ktorá nepresahuje jeho nominálnu hodnotu.

184. V predmetnej veci je úlohou vnútroštátneho súdu, aby v súlade s vnútroštátnymi pravidlami dokazovania, a ak to nenaruší účinnosť práva Spoločenstva, overil, či pri operáciách vykonaných žalobkyňou vo veci samej sú dané zakladajúce znaky zneužívajúceho postupu. V tejto súvislosti bude úlohou vnútroštátneho súdu zistiť skutočný obsah a význam týchto operácií, pričom tento súd bude môcť prihliadnuť na existujúce právne alebo hospodárske väzby medzi dotknutými subjektmi.

V –    Návrh

185. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Bundesfinanzhof, takto:

Článok 56 ES musí byť vykladaný v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá obmedzuje možnosť, aby si zdaniteľná osoba rezident odpočítala zo svojho zdaniteľného zisku straty súvisiace s odpisom hodnoty podielov, ktoré má v spoločnosti rezidentovi, pokiaľ svoje podiely kúpila od zdaniteľnej osoby, ktorá má bydlisko alebo sídlo v inom členskom štáte, pred rozdelením dividend tejto spoločnosti a za cenu vyššiu, ako je ich nominálna hodnota, ak sa táto právna úprava uplatní iba na čisto vykonštruované operácie, ktorých cieľom je obchádzať vnútroštátny zákon.

Je teda úlohou vnútroštátneho súdu, aby sa ubezpečil, že uvedená právna úprava sa uplatní len v prípadoch, keď je dotknutý podiel opäť prevedený na pôvodného držiteľa vo veľmi krátkom čase a za cenu, ktorá nepresahuje jeho nominálnu hodnotu.

1 – Jazyk prednesu: francúzština.

2 – Ďalej len „Finanzamt“.

3 – Pokiaľ ide o presnú a bezpodmienečnú povahu tohto ustanovenia, Súdny dvor v rozsudku zo 14. decembra 1995, Sanz de Lera a i. (C-163/94, C-165/94 a C-250/94, Zb. s. I-4821), rozhodol, že zásada voľného pohybu kapitálu má priamy účinok v rozsahu, v akom zakazuje obmedzenie tak medzi členskými štátmi, ako aj medzi týmito štátmi a tretími krajinami.

4 – Rozsudok z 26. septembra 2000, Komisia/Belgicko, C-478/98, Zb. s. I-7587, bod 38 a citovaná judikatúra, ako aj bod 39.

5 – Pozri najmä rozsudok z 1. júna 1999, Konle, C-302/97, Zb. s. I-3099, bod 40.

6 – Pokiaľ ide o nevyhnutnosť zabezpečiť súdržnosť vnútroštátneho daňového režimu, pozri najmä rozsudok z 27. novembra 2008, Papillon, C-418/07, Zb. s. I-8947, bod 43 a citovanú judikatúru, a pokiaľ ide o nevyhnutnosť predchádzať daňovým únikom a bojovať proti zneužívajúcim operáciám, pozri rozsudok z 13. marca 2007, Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation, C-524/04, Zb. s. I-2107, body 71 až 74.

7 – Ustanovenie § 36 ods. 2 bod 3 zákona z roku 1990 o dani z príjmov (Einkommensteuergesetz, 1990, BGBl. 1990 I, s. 1898, ďalej len „EStG“).

8 – Ustanovenie § 49 zákona z roku 1996 o dani z príjmov právnických osôb (Körperschaftsteuergesetz 1996, BGBl. 1996 I, s. 340, ďalej len „KStG“). Podľa daňovej právnej úpravy platnej v Nemecku zisk vytvorený akoukoľvek spoločnosťou so sídlom v tomto členskom štáte v priebehu jedného hospodárskeho roka podlieha dani z príjmov právnických osôb v uvedenom štáte vo výške 30 % (pozri § 27 ods. 1 KStG).

9 – BGBl. 1966 II, s. 358. Dohoda bola zmenená protokolom z 23. marca 1970 (BGBl. 1971 II, s. 46, ďalej len „dohoda“).

10 – Gesetz zur Verbesserung der steuerlichen Bedingungen zur Sicherung des Wirtschaftsstandorts Deutschland im Europäischen Binnenmarkt (Standortsicherungsgesetz).

11 – Umwandlungssteuergesetz, BGBl. 1994 I, s. 3267.

12 – Pripomínam, že prevod aktív medzi kapitálovou spoločnosťou a osobnou spoločnosťou alebo zmena kapitálovej spoločnosti na osobnú spoločnosť môžu vyvolať zmenu daňového režimu. Na rozdiel od kapitálových spoločností nepodliehajú totiž osobné spoločnosti samy osebe daňovej povinnosti. Iba spoločník má až do výšky svojho podielu daňovú povinnosť z dôvodu zisku vytvoreného osobnou spoločnosťou. To vyvoláva následky v prípade, ak sú aktíva kapitálovej spoločnosti prevedené do osobnej spoločnosti. V tomto prípade zisky, ktoré dovtedy boli súčasťou majetku kapitálovej spoločnosti, sú na základe ovládnutia automaticky pripočítané do majetku spoločníka. Táto operácia je postavená na úroveň rozdelenia zisku.

13 – Ide o Glaxo-Group Ltd (ďalej len „GG-Ltd“). Táto spoločnosť bola tiež ovládaná spoločnosťou Burroughs Wellcome Ltd (ďalej len „W-Ltd“).

14 – V tejto súvislosti odkazujem na úvahy, ktoré som venoval tejto judikatúre vo svojich návrhoch vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 20. mája 2008, Orange European Smallcap Fund (C-194/06, Zb. s. I-3747).

15 – Pozri najmä rozsudok z 26. júna 2008, Burda, C-284/06, Zb. s. I-4571, bod 66 a citovanú judikatúru.

16 – Tamže, body 86 a 87, ako aj citovaná judikatúra.

17 – Tamže, bod 66 a citovaná judikatúra.

18 – Rozsudok z 12. decembra 2006, Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation, C-374/04, Zb. s. I-11673, bod 46 a citovaná judikatúra.

19 – Pokiaľ ide o spoločnosti podľa článku 48 ES, ich sídlo slúži na určenie ich vzťahu k právnemu poriadku daného štátu, podobne ako je to v prípade štátnej príslušnosti fyzických osôb (rozsudok z 13. júla 1993, Commerzbank, C-330/91, Zb. s. I-4017, bod 13).

20 – Rozsudok zo 14. februára 1995, Schumacker, C-279/93, Zb. s. I-225, bod 31.

21 – Pokiaľ ide o fyzické osoby, pozri rozsudok Schumacker, už citovaný, body 28 a 29, a čo sa týka právnických osôb, pozri rozsudok Commerzbank, už citovaný, bod 15.

22 – Rozsudok z 27. januára 2009, C-318/07, Zb. s. I-359, body 40 a 41.

23 – Tamže, bod 41.

24 – Pozri najmä rozsudok z 13. decembra 2005, Marks & Spencer, C-446/03, Zb. s. I-10837, bod 38.

25 – Rozsudok Persche, už citovaný, bod 41 a citovaná judikatúra.

26 – Pozri najmä rozsudok Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation, už citovaný, bod 49.

27 – Smernica Rady z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. ES L 225, s. 6; Mim. vyd. 09/001, s. 147). Pozri tiež smernicu Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 157, s. 38; Mim. vyd. 09/001, s. 369), ako aj smernicu Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Ú. v. EÚ L 157, s. 49; Mim. vyd. 09/001, s. 380).

28 – Dohoda z 23. júla 1990 o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 225, s. 10).

29 – Podľa článku 293 ES v prípade potreby pristúpia členské štáty k vzájomným rokovaniam s cieľom zaručiť svojim štátnym príslušníkom zrušenie dvojitého zdanenia v Spoločenstve. Pozri najmä rozsudok Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation, už citovaný, bod 51 a citovanú judikatúru.

30 – V tejto súvislosti pozri rozsudok zo 14. novembra 2006, Kerckhaert a Morres (C-513/04, Zb. s. I-10967), týkajúci sa belgickej daňovej právnej úpravy, na základe ktorej sa v rámci dane z príjmov uplatní tá istá jednotná daňová sadzba na dividendy z akcií spoločností usadených v Belgicku a na dividendy z akcií spoločností usadených v inom členskom štáte bez toho, aby bola stanovená možnosť započítania dane odvedenej zrážkou pri zdroji v tomto inom členskom štáte. Súdny dvor konštatoval, že dotknutý daňový systém nerozlišuje medzi dividendami spoločnosti so sídlom v Belgicku a spoločnosti, ktorá sídli v inom členskom štáte. Súdny dvor sa domnieval, že nepriaznivé následky, ku ktorým by mohlo viesť uplatnenie takéhoto systému v prípade zdaniteľnej osoby, ktorej boli vyplatené dividendy podliehajúce zrážkovej dani pri zdroji v inom členskom štáte, vyplývajú z paralelného výkonu daňových právomocí dvoma členskými štátmi (bod 20).

31 – Rozsudok Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation, už citovaný, bod 52 a citovaná judikatúra.

32 – Rozsudok z 21. septembra 1999, Saint-Gobain ZN, C-307/97, Zb. s. I-6161, body 57 a 58, ako aj Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation, už citovaný, bod 54.

33 – Dividendy vyplácané zo zahraničia sú vyplácané akcionárovi, ktorý má bydlisko alebo sídlo v členskom štáte, spoločnosťou, ktorá má sídlo v inom členskom štáte, zatiaľ čo dividendy vyplácané do zahraničia sú vyplácané spoločnosťou, ktorá má sídlo v dotknutom členskom štáte, akcionárovi, ktorý má bydlisko v inom členskom štáte.

34 – Čo sa týka poskytnutia oslobodenia od dane z príjmov, ktorej podliehajú dividendy vyplácané akcionárom fyzickým osobám, pozri rozsudok zo 6. júna 2000, Verkooijen, C-35/98, Zb. s. I-4071; čo sa týka uplatnenia pevnej sadzby dane alebo sadzby zníženej na polovicu, pozri rozsudok z 15. júla 2004, Lenz, C-315/02, Zb. s. I-7063; čo sa týka poskytnutia zápočtu dane, pozri rozsudky zo 7. septembra 2004, Manninen, C-319/02, Zb. s. I-7477, a zo 6. marca 2007, Meilicke a i., C-292/04, Zb. s. I-1835, a čo sa týka oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb pri dividendách vnútroštátneho pôvodu, zatiaľ čo dividendy zahraničného pôvodu podliehali tejto dani a vzniklo iba právo na daňovou úľavu na základe prípadnej zrážkovej dane vybranej v štáte sídla rozdeľujúcej spoločnosti, pozri rozsudok z 12. decembra 2006, Test Claimants in the FII Group Litigation, C-446/04, Zb. s. I-11753, body 61 až 71.

35 – Rozsudok Test Claimants in the FII Group Litigation, už citovaný, bod 62. Rovnaké podmienky nie sú automaticky stanovené pre dividendy vyplácané spoločnosťami usadenými v tretích štátoch. V tomto rozsudku Súdny dvor pripustil, že nemožno vylúčiť, že členský štát môže preukázať, že dané obmedzenie pohybu kapitálu z tretích štátov alebo do tretích štátov je odôvodnené určitými okolnosťami, ktoré nie sú takej povahy, aby predstavovali platné odôvodnenie obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi. To môže nastať najmä v situácii, ak bude treba overiť daň zaplatenú spoločnosťou vyplácajúcou zisk so sídlom v treťom štáte, keďže legislatívne opatrenia Spoločenstva, ktoré smerujú k spolupráci medzi vnútroštátnymi daňovými orgánmi, ako je napríklad smernica Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných úradov členských štátov v oblasti priamych daní (Ú. v. ES L 336, s. 15; Mim. vyd. 09/001, s. 63), sa nemôžu uplatniť a overovanie daní zaplatených spoločnosťami v štáte sídla môže byť preto ťažšie ako iba v kontexte Spoločenstva (body 169 až 171).

36 – Pokiaľ ide o právnu úpravu členského štátu stanovujúcu systém daňového úveru z dôvodu dividend vyplácaných spoločnosťou rezidentom jej akcionárom rezidentom, ako aj akcionárom nerezidentom, ak to stanovuje dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia, pozri rozsudok Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation, už citovaný, a pokiaľ ide o právnu úpravu zdaňujúcu dividendy vyplácané dcérskymi spoločnosťami svojim materským spoločnostiam so sídlom v inom členskom štáte a oslobodzujúcu takmer úplne dividendy vyplácané materskej spoločnosti rezidentovi, pozri rozsudok zo 14. decembra 2006, Denkavit Internationaal a Denkavit France, C-170/05, Zb. s. I-11949.

37 – Rozsudok Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation, už citovaný, bod 70.

38 – Tamže, bod 57 a nasl.

39 – Tamže, bod 74.

40 – Rozsudok z 28. januára 1986, Komisia/Francúzsko, 270/83, Zb. s. 273, bod 26.

41 – Rozsudok Denkavit Internationaal a Denkavit France, už citovaný, bod 45, ako aj citovaná judikatúra.

42 – Tamže, bod 47.

43 – Rozsudok Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation, už citovaný, bod 71.

44 – Hlava III bod 2 vnútroštátneho rozhodnutia.

45 – Pozri najmä rozsudok Burda, už citovaný, bod 69 a citovaná judikatúra.

46 – Pozri v tomto zmysle rozsudok Test Claimants in the FII Group Litigation, už citovaný, bod 38.

47 – Rozsudok z 24. mája 2007, Holböck, C-157/05, Zb. s. I-4051, bod 24 a citovaná judikatúra.

48 – Pozri Rozsudok Persche, už citovaný, bod 28 a citovanú judikatúru.

49 – Títo akcionári totiž musia priamo alebo nepriamo ovládať aspoň 25 % hlasovacích práv v rozdeľujúcej spoločnosti, aby mohli využiť toto daňové zvýhodnenie, čo inými slovami znamená, že musia vlastniť aspoň 25 % podielov tejto spoločnosti. V súlade so zásadou rovnosti každý spoločník disponuje v spoločnosti s ručením obmedzeným počtom hlasov rovným počtu podielov, ktoré vlastní.

50 – Bod 10 uvedených pripomienok.

51 – Kapitálový zisk z predaja je zisk uskutočnený v priebehu predaja investičného majetku za cenu vyššiu, ako je nadobúdacia cena.

52 – Pozri ustálenú judikatúru uvedenú v bodoch 13 až 17 týchto návrhov.

53 – Body 29 a 30.

54 – Pozri body 69 až 72 týchto návrhov. Pozri tiež Lenaerts, K., Bernardeau, L.: L’encadrement communautaire de la fiscalité directe. In: Cahiers de droit européen, 2007, č. 1 a 2, s. 19, najmä s. 86.

55 – Pozri najmä rozsudok Persche, už citovaný, bod 41 a citovanú judikatúru.

56 – Vec C-204/90, Zb. s. I-249, bod 28, a C-300/90, Zb. s. I-305, bod 21. Pozri tiež rozsudok Papillon, už citovaný, bod 43 a citovanú judikatúru.

57 – Pozri rozsudky Papillon, už citovaný, bod 44 a citovanú judikatúru; zo 4. decembra 2008, Jobra, C-330/07, Zb. s. I-9099, bod 34 a citovanú judikatúru, ako aj z 22. januára 2009, STEKO Industriemontage, C-377/07, Zb. s. I-299, body 52 a 53.

58 – Rozsudok z 18. septembra 2003, Bosal, C-168/01, Zb. s. I-9409, bod 30.

59 – Pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. apríla 2000, Baars, C-251/98, Zb. s. I-2787, bod 40, a Bosal, už citovaný, bod 30.

60 – Rozsudok z 26. septembra 2000, Komisia/Belgicko, už citovaný, bod 38 a citovaná judikatúra, ako aj bod 39.

61 – Pozri najmä rozsudky zo 16. júla 1998, ICI, C-264/96, Zb. s. I-4695, bod 26; z 8. marca 2001, Metallgesellschaft a i., C-397/98 a C-410/98, Zb. s. I-1727; z 21. novembra 2002, X a Y, C-436/00, Zb. s. I-10829, bod 61; z 12. decembra 2002, Lankhorst-Hohorst, C-324/00, Zb. s. I-11779, bod 37, ako aj Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation, už citovaný, body 71 až 74 a citovanú judikatúru.

62 – Bod 10 uvedených pripomienok.

63 – Pripomínam, že „blokovaná suma“ zodpovedá rozdielu medzi nadobúdacou cenou podielu a jeho nominálnou hodnotou.

64 – Pozri v tomto zmysle rozsudok Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation, už citovaný, body 72 až 74 a citovanú judikatúru, ako aj rozsudok Jobra, už citovaný, bod 35 a citovanú judikatúru.

65 – Pozri dôvodovú správu k návrhu zákona, ktorý obsahuje dotknuté opatrenie (bod 20 vyjadrenia Komisie), ako aj vyjadrenie predložené nemeckou vládou (bod 10).

66 – Mám na mysli obchodné podmienky, na ktorých sa tieto spoločnosti môžu dohodnúť, ak nepatria do tej istej skupiny.